Mário Oláh

Je to už veľmi dávno, kedy bol svet miestom, v ktorom všetko pozemské tvorstvo žilo šťastne a v harmónii. Tvorstvo nepoznalo strach, nenávisť, lakomosť, závisť, ba ani smrť. Ale to sa malo onedlho zmeniť. Keď Boh cestoval vesmírom, zasieval život, kde sa len dalo. Našiel mnoho planét, na ktorých dal vzniknúť životu, o ktorý sa starostlivo staral, a keď nastal správny čas, kedy jeho výtvor spoznal múdrosť života, pokračoval ďalej vo svojej púti cestovateľa a tvoriteľa. Jedného dňa Boh narazil na planétu, akú ešte nevidel. Bola tak krásna, že sa jej žiadna iná planéta vo vesmíre krásou nevyrovnala. Dal jej názov Zem. Zem mala nádherné oceány a rozprávkové pohoria. Rozmanitosť ako bola na Zemi, sa na žiadnej inej planéte nevyskytovala. Tak na nej s radosťou zasial život. Stvoril rastliny, živočíchy, rôzne mikroorganizmy a životné formy, ktoré mali obývať tento nový svet. Jedno miesto na Zemi sa mu mimoriadne páčilo. Zvieratá, rastliny a iné životné formy sa tu cítili priam

Dr. Richard Day, významný profesor a fyzik, pracoval v šesťdesiatych rokoch ako národný riaditeľ organizácie zvanej Plánované rodičovstvo, čo je organizácia iluminátskej rodiny Rockefellerovcov. Dňa 20. marca 1969 sa v Pittsburgu na Ridge Avenue konalo zvláštne stretnutie zasvätenca do globálnej agendy na kontrolu ľudstva Dr. Daya s detskými lekármi a študentmi. Dr. Day mal prístup k informáciám o tom, ako sa má svet v neďalekej budúcnosti zmeniť. Z nejakého nezvyčajného dôvodu sa rozhodol zdieľať tieto informácie s prítomnými lekármi a študentmi, ktorí sa stretnutia zúčastnili. Povedal im však, aby si odložili svoje perá, aby si nezapisovali žiadne poznámky a aby nepoužívali nahrávacie zariadenia. Rozprával im o tom, čo náš svet môže čoskoro očakávať. Pediater menom Lawrence Dunegan si však poznámky urobil a spísal ich ešte predtým, ako zomrel v roku 2004. Urobil niekoľko rozhovorov, kde povedal, čo Dr. Richard Day v roku 1969 prezradil. Cieľom predn

"V obývačke veľkého domu vidím muža, ktorý sedí za pianom a hrá virtuózne kúsky. Muž sa na mňa počas hrania občas pozrie a usmeje sa. Jeho hra je rýchla, ale zároveň veľmi jemná a citová. Keď dohrá, podíde ku mne a pobozká ma..." "...Zrazu mu začne byť nevoľno, vykašliava krv a padne mŕtvy na zem. Ja sa rozplačem a vo chvíli, keď sa snažím vysloviť jeho meno..." ...sa Isis prebudí zo spánku. Čím ďalej, tým častejšie sa jej sníva o záhadnom pianistovi, ktorý ju miluje a ktorého miluje aj ona. Nevie si vysvetliť, prečo sa jej o ňom stále sníva, pretože ho osobne nepozná. Nie je to nikto z jej života. Síce sa Isis pohybuje v umeleckých kruhoch, pretože sa venuje spisovateľstvu, ale pianistu, o akom sa jej často sníva, v nikom nespoznáva. V jeden večer si Isis vyrazí so svojimi priateľmi do francúzskej štvrti. Je to poctivá umelecká zóna. Na ulici vysedávajú maliari, ktorí na počkanie maľujú portréty okoloidúcich záujemcov. Hudobníci predvádzajú svoj um na