Mário Oláh

"Akákoľvek forma spodobnenia poznania je pasca; je to spôsob, ako sa uzavrieť skutočnému poznaniu." - Carlos Castaneda Skutočným poznaním Castaneda, muž poznania a posledný nagual z čarodejníckej línie dona Juana Matusa, myslel tiché poznanie - to, ktoré leží za slovami, za myšlienkami, za symbolmi, za májou - ilúziou, ktorou je ľudstvo pohltené a obklopené ako keby malo na sebe navlečenú nepriesvitnú, temnú plachtu. Castaneda vravel, že kedysi v dávnych dobách, kedy ľudia boli ešte magické bytosti s ohromným vhľadom, sa muži poznania túlali v inej pozornosti ako je tá, v ktorej sa ľudia bežne "pohybujú" dnes. Bola to pozornosť, do ktorej sa môžeme dostať pri vedomom snívaní, astrálnom cestovaní, psychedelických skúsenostiach, pri zážitkoch blízkych smrti a podobne. Títo mágovia boli fascinovaní spletitými detailmi, ktoré v druhej pozornosti nachádzali, a snažili sa ich pomocou svojich umeleckých diel, sôch, stavieb a

Saturn - planéta smrti, Čierne slnko, diabol, Satan, "Spasiteľ", Veľký archont, "stvoriteľský" demiurg, vládca fyzického sveta, je skoro výlučne nevedome zbožňovaný celým svetom po nespočet rokov. Pred Veľkou potopou, ktorá je spomínaná naprieč históriou rôznymi kultúrami, bol Saturn ľudstvom považovaný za najvyššieho boha a vládcu kráľov. Okultní bádatelia vravia, že Saturn vládol kráľovstvu Atlantídy a že bol predchodcom pozemských panovníkov a kráľov. John Denison Baldwin v knihe Prehistorické národy píše, že "Kronos, alebo Saturn, Dionýzos, Hyperión, Atlas, Herkules, títo všetci boli spájaní s 'veľkým Saturniánskym kontinentom'; boli to králi, ktorí vládli nad krajinami západných pobreží Stredomoria, Afriky a Španielska." V staroveku bol Saturn považovaný za planétu najvzdialenejšiu od Slnka - kozmického telesa spájaného s princípom dobra. Saturn bol v dôsledku toho považovaný za nebeské teleso, ktoré malo byť najmenej vystavené božsk