Kedysi dávno žili dvaja bratia. Volali se Abán a Abas. Vyrastali spolu a veľmi dobre si rozumeli. Venovali sa spoločne hudbe, čítali mnoho kníh, rozprávali sa o umení. Bratia cestovali spolu po svete a navštevovali najväčších žijúcich mudrcov, s ktorými preberali témy týkajúce sa či už života, duchovna či spoločenských pomerov. Obaja si uvedomovali, ako tento svet v skutočnosti funguje a viedli o tom nekonečné diskusie. Vedeli, že zlo je silné a že má nad svetom moc. Obaja by chceli konať to, čo je správne. Po istom čase sa však ich názory a pohľad na svet začali rozchádzať. Abán tvrdil, že aby sa svet zmenil, je dôležité venovať sa iba sám sebe, snažiť sa zmeniť seba a nestarať sa o zlo a o to, čo zlé sa deje okolo, pretože je to vraj iba strata času. Abas naopak tvrdil, že treba sa zaujímať len o to, čo sa deje vo svete, že je potrebné vyhnať všetko zlo a že potom sa zmenia aj ľudia aj svet. Ich životná filozofia sa už tak veľmi odlišovala, že bratia nevydržali žiť spol