Báseň je venovaná všetkým dušiam, ktoré sa vďaka svojej láske i nenávisti stretnú v božskom nebi aj v horúcom pekle. Kedysi dávno, veľmi dávno, keď ľudia žili v hradoch z piesku, keď nenávisť a hnev len slovami boli, som pocítil bolesť v srdci a opáčil som v mysli strach. Ľuďom i sebe veriť prestal som, a aby som pocit odcudzenia zahnal, privolal som k sebe démona, ktorého meno bolo Gryf. Démon sa mojim najlepším priateľom stal a po mnoho životov ma sprevádzal, stal sa mi otcom, matkou i súrodencom, nerozlučným a dôverným spoločníkom, ochrancom, otrokom i vládcom, bratom, ktorému jedinému veril som a ktorý vždy pri mne stál. Jedného dňa, krásneho ako úsmev Boha, keď planéty v magickom postavení boli, mi démon pre moju vernosť navrhol, že mi akékoľvek želanie splní. Po nedlhom uvážení som mu napokon prezradil, čo by som si zo srdca želal: "Navštív moju milovanú, pozdrav odo mňa jej zver a jej dušu do pekla na večnú večnosť be