Aleister Crowley, jeden z najväčších mágov
dvadsiateho storočia, ale nielen dvadsiateho, spísal v roku 1904 v
Egypte prorocké dielo, ktoré sa podľa neho malo stať novou víziou
nasledujúceho veku ľudskej existencie.
Aleister Crowley
(1875-1947), vlastným menom Edward Alexander Crowley, bol kontroverznou
britskou postavičkou, jednými nenávidenou a ďalšími milovanou, ktorá
mala veľký vplyv na dvadsiate storočie, čo sa ukázalo hlavne až po jeho
smrti. Narodil sa na Clarendon Square č. 36 v Royal Leamington Spa, v
anglickom grófstve Warwick. Jeho rodina bola silne nábožensky založená,
čo malo vplyv na jeho zmýšľanie a životnú cestu. Jeho matka ho pre jeho
neposlušné správanie označila biblickým pojmom Šelma, ktorý si Crowley s
radosťou privlastnil. Bol všestranne nadaným umelcom. Napísal množstvo
básní, poviedok, článkov a pojednaní, prác či kníh o okultizme a mágii.
Dosiahol rekordy v horolezectve, mal ambície stať sa šachovým majstrom
sveta, experimentoval s drogami snáď ako nikto pred ním, užíval si život
plnými dúškami. Stal sa členom okultných spoločností a dosiahol v nich
vysoké hierarchické pozície. Nemal problém považovať sa za boha. Bol
vraj charizmatický, vtipný, sčítaný, vzdelaný, výstredný, sexuálne
úchylný a v istom období aj veľmi bohatý. Klamal údajne iba výnimočne.
Písal si denníky, ktoré podrobne dokumentujú jeho život, i keď niekedy
preháňal a zveličoval či mal subjektívny pohľad na vec. Komunikoval
prostredníctvom mágie či mystiky s božstvami, a podľa neho práve vďaka
jednému z nich napísal dielo zvané Kniha zákona (Liber al vel Legis),
ktoré patrí medzi jednu z jeho najznámejších prác.
CROWLEYHO PRÍBEH O VZNIKU KNIHY ZÁKONA
Knihu zákona spísal Crowley v Káhire v Egypte. So svojou prvou, čerstvou manželkou (svoje manželky nazýval šarlátové ženy) Rose (Kellyovou) prišiel v roku 1904 do Port Saidu a odtiaľ spoločne vyrazili do významnej metropoly Káhira. V hoteli, do ktorého dorazili, sa zapísali pod vymyslenými menami - to bol akýsi typický Crowleyho humor. Tvrdil, že je perzský princ a Rose že je jeho skvelá anglická manželka. Crowley mal dobrodružnú povahu a mal v úmysle odísť v prestrojení za Araba do Mekky, ako to urobil jeho obľúbený anglický hrdina Richard Francis Burton, ktorého nadovšetko obdivoval. Crowley si v Egypte taktiež užíval so svojou šarlátovou ženou sexuálne orgie.
Párik
si urobil prehliadku Helwanu, čo je veľké pohrebisko pochádzajúce z
doby tritisíc rokov pred Kristom. Potom vo Veľkej pyramíde v Gíze
Crowley vykonal magický obrad. Mal v úmysle evokovať sylfidy, éterické
("ženské") bytosti sídliace vo sfére vzduchu, aby ich Rose mohla
uvidieť. Crowley sa snažil ženy využívať ako médiá komunikujúce s
božstvami pre svoje magické účely. Rose považoval Crowley za fyzicky i
morálne okúzľujúcu, s perfektnou postavou, živú, neodolateľnú, slušnú,
pripomínajúc mu postavu z nejakého romantického príbehu, napríklad
Kleopatru alebo Trójsku Helenu. Pri rituáli, ktorý vykonávali, sa stalo
niečo nečakané. Rose bola otupená, omámená a pravdepodobne pripitá. Bola
tehotná, čo jej mohlo dopomôcť k hysterickosti. Aj keď sylfidy
nevidela, stále mrmlala Crowleymu vetu "čakajú na teba".
Crowley bol z toho znepokojený. Na ďalší deň urobil ten istý rituál a
výsledok bol rovnaký. Rose mu prezradila, že ho očakáva Horus. Rose ani
nevedela, kto alebo čo Horus vlastne je. Oboznámila ho so správou, že
nastala rovnodennosť bohov a že sa začína nová éra ľudstva.
Rose
vzala svojho magického manžela do múzea. Bolo tu mnoho sôch, okolo
ktorých prešla a ktoré ju nezaujímali. Prišla ku vitríne, ktorá
obsahovala pomaľovanú drevenú pohrebnú stélu kňaza Ankh-f-n-Khonsu
pokrytú hieroglyfmi. Bol na nej zobrazený egyptský boh Horus. Crowley si
všimol, že tento exponát bol v katalógu múzea označený číslom 666
(číslo Šelmy).
Crowleyho
manželka začala komunikovať s hlasom, ktorý nemal patriť Horovi, ale
jeho poslovi. Posol sa predstavil ako Aiwass. Horov posol Rose oznámil,
že Crowley musí vstúpiť do svojej svätyne v určité dni a v konkrétny
denný čas, musí zapísať všetko, čo mu Aiwass povie do jednej hodiny a
potom musí zo svätyne odísť. Tak tento mág aj urobil. Romantik Crowley
tvrdil, že v stanovenom čase a dni k nemu začal spoza ľavého ramena
prehovárať akýsi hlas. Hlas bol zvučný, mocný a podmanivý, jeho tóny
boli povznesené, krehké, nespútané a nástojčivé. Crowleymu posol
povedal, aby sa na neho nepozrel, ale Crowleymu sa podarilo na neho
vrhnúť chvíľkový pohľad. Crowley považoval Aiwassa, ktorý sa počas
komunikácie s ním vznášal na obláčiku dymu, za svojho Anjela strážneho.
Popisoval ho ako vysokého, tmavého muža s vekom okolo tridsiatky, dobre
stavaného a silného, ktorý mal tvár nemilosrdného kráľa so zakrytými
očami. Aiwass bol podľa neho poslom Seta či Setha, boha púšte, zla a
skazy, brata Osirisa, ktorého Seth zavraždil. Seth bol známy aj ako
Šajtán - Satan. Aiwass, ktorý Crowleymu nadiktoval celú Knihu zákona,
bol teda poslom samotného Satana a Crowley bol rozhodnutý túto magickú
skutočnosť ochotne prijať.
Crowley v Knihe zákona pracuje s pojmami ako Nuit, Had či Hadit. Nuit je nekonečne veľký temný priestor, nevedomie, temná obloha. Had je nekonečne malý svetlý bod, vedomie, hviezda, Hadit je to, skrz čo sa bude Nuit prejavovať. V istom mieste v diele spomenie, že Had je Hadit. Ďalej spomína pojem Pravá vôľa. Vôľa všeobecne znamená schopnosť slobodne sa rozhodovať, predstavuje vedomé úsilie niečo dosiahnuť, je to odhodlanie, želanie, prianie.
Obsah Knihy zákona je veľmi stručne zhruba takýto:
Nuit (nevedomie) v sebe skrýva nekonečné možnosti, ktoré si my neuvedomujeme. Je všetkým a je všade. My sme iba body v Nuit.
Prejavené (mužské, vedomie) je v neprejavenom (ženské, nevedomie), a nie neprejavené v prejavenom.
Crowley sa vyhlasuje za proroka, ktorý má šíriť slovo Zákona. Považuje sa za Vyvoleného.
Každý človek sa musí spasiť sám, nikto to neurobí za neho.
Hadit
a Nuit sú protiklady, dva tvorivé prvky. Mužský je podriadený ženskému.
Skrz Hadit sa bude prejavovať láska. Podstatou lásky je spojovanie
rozdeleného, spojením vznikne pôvodná jednota, zomrie individualita a
mnohosť. Človek sa oddelil od jednoty a vydal sa na cestu. Radosť zo
smrti je návratom do pôvodného stavu jednoty (môže ísť o smrť ega).
Človek
by sa mal venovať svojmu rozvoju. Nemal by nikoho do ničoho nútiť a
nemal by sa na nikoho viazať. Tí, ktorí bedákajú, tých máš nechať
bedákať.
Človek by mal zakúšať, prežívať, preciťovať, robiť všetko
sústredene. Má žiť naplno, životom bohatým na zážitky, udalosti a
skúsenosti.
Každý má svoju jasnú úlohu. Všetci majú rovnaké možnosti, rovnaké pravidlá, napriek tomu sú vyvolení iba niektorí.
Neexistuje zlá cesta, iba iná.
Človek
by mal nájsť svoju podstatu, kým je, k čomu je predurčený, odhaliť
svoju Pravú vôľu. Je potrebné jednať v súlade s Pravou vôľou (tzv.
thelemou). Pokiaľ bude človek v harmónii so silami vesmíru, povedú ho.
Bude však narážať na protesty svojho okolia, ktorému sa nebude páčiť, že
sa vymyká priemeru.
Človek by mal žiť v prítomnosti a nemal by
myslieť na výsledok. Nech jeho činnosť dopadne akokoľvek, tak je to
dobre. Chcenie, úmysel a výsledok obmedzujú vôľu a sú produktmi ilúzie
ega. Vlastníctvom nadobúdame pocit falošnej dôvery a bezpečia.
Diabol
je hľadaním protikladov, vytváraním jednoty, spájaním toho, čo je
oddelené. Človek má v sebe protiklady, ktoré sú oddelené a má ich
spájať.
Doba sa mení, čo platilo predtým už platiť nebude. Človek bude hodnotený podľa toho, čo vykoná.
Rob čo chceš, nech je zákon. Láska je zákon, láska pod vôľou.
Pomocou extázy môže človek preniknúť k nevedomiu.
Pri
pohlavnom styku sa mužské vedomie rozpúšťa. Nuit je na pozemskej úrovni
reprezentované ženou. Telom ženy je možné dosiahnuť rozpustenie
vedomia. Spojiť sa s Nuit (nevedomím) je najvhodnejšie večer pri západe
Slnka a ešte lepšie v noci pri jasnej oblohe.
Poznanie sa deje skrz
Hadita (vedomie). Je potrebné vzdať sa ilúzie žiaľu. Skrz poznanie
Hadita je možné poznať Nuit (nevedomie) a svoju Pravú vôľu.
Ľudia bez
citov nie sú schopní vnímať svet naplno. Vnímajú iba seba. Sebaľútosť
je prejavom slabosti - je to zhadzovanie viny na druhých. Človek by
taktiež nemal preberať zodpovednosť za iných. Upadanie do vzťahov je
jednou z najčastejších nerestí, ktorým človek podlieha. Človek by nemal
byť závislý na čase. Dôležité sú neprejavené možnosti, ktoré trvajú
večne a sú nad časom.
Kto nevládne sám sebe, nemôže vládnuť iným.
Kráľ je ten, kto vládne a vytvorí novú kvalitu mikrokozmu duše. Králi
budú tvoriť kolektívne vedomie.
Zmyslový život nie je dôležitý, máme si ho užívať, má nám slúžiť ako zdroj radosti.
Poznanie
Pravej vôle je prebudenie hadej sily. Ide o poznanie, prebudenie
energetického zdroja v sebe. Ten, kto ovládne plaziu silu, sa stane
svojim pánom a bude panovať celému svetu.
Človek má moc nad tým, k čomu nemá žiadny vzťah závislosti.
Ľudia
by nemali bojovať medzi sebou a nemali by presviedčať o svojej pravde
nikoho druhého. Človek by nemal byť na svojej pravde závislý.
Ľudstvo je zmätkom emócií, myšlienok a zážitkov.
Pascou
mysle je to, že sami seba identifikujeme s obsahom svojich myšlienok,
pocitov a myslíme si, že toto sme my. Človek tak stráca kontakt s
celkom. Rozum nepridá nič do poznania. Rozum sme učinili vládcom svojej
mysle a nevieme bez nej byť. Ten, kto zostáva v rozume, sa prestáva
vyvíjať. Pravda je jasná a jednoduchá, nepotrebuje rozumové vysvetlenie,
iba otvorenosť. Myseľ človeka je zahltená protichodnými postojmi. Vôľa
je však iba jedna a tá sa nepýta a nemusí nič obhajovať a vysvetľovať.
Základnou
prirodzenosťou i túžbou človeka je naplniť svoju Pravú vôľu a jednať
podľa nej. Svoje rozhodnutie nebudem rozumovo zdôvodňovať, pretože to
vysáva veľa energie a je to obrana rozumu, ktorý si stanovil, že možné
je len to, čo chápe. Rozum je iba malou časťou univerza.
Slávnosť je
pre svetských ľudí, ktorým predáva skúsenosť posvätnosti. Rituál je pre
vyvolených, ním dávame niečo nielen sebe, ale aj druhým - ním sa človek
spája s Vyšším či dokonca Najvyšším.
Radujte sa bez strachu, smrť je len rozpustením, zjednotením Hadit a Nuit.
Chyby sú ľudské a nimi sa človek učí. Strach človeka zväzuje, obmedzuje.
Tí,
ktorí nespoznajú svoju Pravú vôľu, budú smutní - opustení,
roztrieštení, izolovaní vo svojej podstate, vo svojom ja, budú sa báť
smrti. Rozumové pochopenie je k ničomu. Ľudia bez Pravej vôle budú
otroci.
Až človek naplní svoju Pravú vôľu, môže odísť, zomrieť.
Človek nemá zomrieť, dokiaľ nesplní svoju úlohu. Čas je v tomto prípade
relatívny.
Nastáva Nový vek - Horov eón (od roku 1904). Človek sa
začne na život pozerať inak, radostnejšie, nezávislejšie na situáciách a
vzťahoch. Nový vek bude trvať dvetisíc rokov.
Aiwass poveril
Aleistera Crowleyho, aby predával svoje vedenie medzi ľudí. Hovorí mu,
aby sa vyvyšoval nad ostatnými, a že bude uctievané jeho meno.
Crowley
však v Knihe zákona pracuje aj s rôznymi číslami. Táto tajomná číselná
zložka knihy súvisí predovšetkým so symbolikou Setha a odkazuje na
satanské mystériá.
ZÁVER
Môžeme povedať, že Kniha zákona je určite akýmsi vizionárskym dielom a je v nej zachytených mnoho právd (ako aj zjavných egocentrických myšlienok). Podľa Crowleyho sa ľudstvo nachádza na prahu Nového veku. Staré náboženstvá symbolizované Osirisom (Otcom) sú na ústupe a vlády sa ujíma Horus (Dieťa). Kniha zákona zdôrazňuje tzv. Pravú vôľu, ktorú má každý človek v sebe, ale je nutné ju objaviť, a Lásku, bez ktorej človek nespozná sám seba ani svet. Crowley bol z knihy najskôr sám zmätený a jej myšlienky odmietal a ignoroval, ale po mnohých rokoch sa konečne zodpovedne chytil úlohy mesiáša šíriaceho zákon thelemy, ktorý sám aplikoval a nachádzal v ňom spolu so skupinkou svojich oddaných potešenie. Neodpustil si vo svojom diele poznámku o svojej vyvolenosti a uctievaní jeho osoby svojimi budúcimi nasledovníkmi. Bez tohto spisu by Crowley vo vtedajších okultných kruhoch nebol zrejme ničím výnimočným a práve toto dielo mu získalo pozornosť v magických skupinách. Toto dielo sa podľa neho malo a má stať návodom k novému úsvitu ľudskej rasy, ktorému má vládnuť solárne vedomie reprezentované Horom.