Saturn = Lucifer

Saturn ako prastaré solárne božstvo predstavuje nositeľa svetla Lucifera, podľa kresťanskej mytológie najvyššieho padlého anjela, ktorý bol "zrazený k zemi" a stal sa Satanom.

Padlý anjel Lucifer.

Saturn a etymológia

Pojmy či slabiky, ktoré sa vzťahujú ku starým solárnym božstvám, sú Ab, Ak, Am, Ar, As, At, El a On. Používanie týchto jednoslabičných pojmov v rámci pomenovania slnka či slnečných bohov bolo možné nájsť v krajinách od Talianska, Egyptu, Mezopotámie po Baktriu (historický región v strednej Ázii). Slabika Ar znamená oheň či slnko a používal sa pre ňu aj výraz Aur či Ur. Ur predstavuje plameň alebo svetlo. At je Atys či Attis, slnko. At aj Ur sa v slove Saturn (s-At-Ur-n) vyskytujú. Slabika On predstavuje písmeno n na konci slova Saturn. Saturn je (s)-At-Ur-On. V starom Ríme bol (boh) Saturn pánom úrody a hojnosti, čo sú aspekty vzťahujúce sa k slnku. Planéta, resp. plynné kozmické teleso - trpasličia hviezda Saturn je solárnym bohom ‘tisícich’ mien (ako som o tom už písal v minulých článkoch), slnečným 'démonom' a poukazujú na neho ako na slnko mnohé odkazy starovekých svetových kultúr. V tomto článku rozoberiem špecifickejšie vzťah Lucifera a Saturna.

Solárny 'démon' Saturn.

Lucifer je Saturn

Slovo Lucifer je latinský výraz. Lux znamená svetlo, ferre znamená niesť. Lucifer je solárny boh ranného východu slnka, je to padajúca hviezda, padlý anjel, Svetlonos, žiarivá zornička a jasná hviezda, ktorá prináša svetlo do temných miest. V starozákonnej Knihe proroka Izaiáša sa píše: "Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy.“ Podľa kresťanskej tradície je padlá hviezda (Lucifer) stotožňovaná s dávnym hadom z Edenu, Satanom. Kresťanský spisovateľ Tertulián a cirkevný učiteľ a teológ Órigenés stotožnili Lucifera so Satanom. V Novom zákone je zorničkou či rannou hviezdou (Luciferom) myslený Ježiš Kristus, ktorý bol podľa prvých kresťanov "pravým Luciferom".

Lucifer a Satan je jedna a tá istá bytosť.

Lucifer sa vzťahuje k solárnemu démonovi Apollyonovi (Apolónovi), ku gréckemu a rímskemu slnečnému bohovi, ktorý je Satanom. Apollyon (známy aj ako Abaddon) je mystické a kabalistické meno a jeho číslom je 666. 666 predstavuje v okultizme solárne číslo a vzťahuje sa aj k magickému štvorcu Saturna.

Démon Apollyon a magický štvorec Saturna.

Pôvodne hebrejský pojem Satan sa vzťahuje k "prekážaniu", "odporovaniu". Satan znamená "odporca" "žalobca", "nepriateľ" či "protivník". Slovo Satan je odvodené od slova Saturn. Saturn je v okultizme Satan. Výraz Satan nesie dve staroveké názvy pre slnko, AT a AN (AN = ON). Satan je starý had, alebo aj drak - anglicky dragon. Kanaániti uctievali dragona (draka, ktorý je vo Svätom písme Satanom) pod menom Dagon.

Saturn je Satan.

Lucifer je Teitan či Titan, násilný a škaredý obor - solárny Helios. Helios je meno, ktorým sa označoval Saturn. Slovo Titan podľa stredovekej angličtiny znamená "slnečný boh". V starom Ríme sa vravievalo 'nádherný či úchvatný Teitan' a toto označenie sa vzťahovalo k slnku. Saturn staré kultúry po celom svete považovali za slnko.

Solárny obor Titan je Svetlonos.

Anjelské meno Lucifer znamená "zornička" alebo "slnko". Starí Egypťania uctievali solárne božstvo menom Ré či Ra, ktoré bolo jedným z hlavných egyptských božstiev. Ra bolo meno egyptského slnečného boha a tento boh zároveň predstavoval to isté čo Satan. V hebrejčine slovo Ra znamená zlý, skazený.

Egyptský boh slnka Ré je ekvivalentom Satana (Lucifera).

Asociácie nachádzame medzi Luciferom a Faethónom, synom boha slnka v gréckej mytológii. Slová Lucifer i Faethón sa spájajú s pojmom "žiarivý". Faethón sa podľa gréckej mytológie preháňal po nebeskej klenbe na slnečnom voze, jeho jazda však mala katastrofické následky a Faethón bol zrazený k zemi a skončil v zemských hlbinách. Feničania a Kanaániti poznali podobné príbehy. V ugaritskom mýte máme postavu menom Aštar (tiež Athat, Athtar), syna bohyne Aširat (Athirat), ktorý sa po smrti najvyššieho boha Baala pokúsil obsadiť jeho trón, ale ten bol na neho príliš veľký a Aštar z neho musel zostúpiť.

Lucifer je Faethón z gréckej mytológie.

Známou postavou starovekých príbehov a personifikácií nebeského telesa bol Helel ben Šachar, ktorý sa spomína aj v Knihe proroka Izaiáša. Helel ben Šachar sa prekladá ako "žiariaci, syn svitania". V ugaritskom mýte sa spomína boh úsvitu Šachar, ktorý bol synom boha menom El. Šachar mal mať syna, ktorý sa volá Helel. Podľa starých legiend sa Helel pokúsil obsadiť trón najvyššieho boha, ale bol uvrhnutý do priepasti.

Žiariaci syn rána Helel ben Šachar.

Lucifer bol známy ako "nositeľ svetla". Svetlo je "vydávané" slnkom, resp. spája sa so slnkom. Rimania uctievali Lucifera pod menom Apolón, ktorý bol neskôr stotožnený s Héliom, bohom slnka. Apolón bol solárny boh, ktorý mal moc nad svetlom, uzdravením, umením, tancom, ochranou stád, veštbami či rozumom. Jeho prímením bolo Foibos, čo znamená "žiariaci", "jasný".

Apolón alias "nositeľ svetla".

Nositeľom svetla Luciferom je starogrécky Prometeus, mytologický Titan, ktorý mal stvoriť ľudí a darovať im oheň/svetlo. Prometeus bol pre ľudstvo mesiášom/spasiteľom podobne ako Kristus - vykupiteľ a svetlo sveta.

Nositeľ svetla Prometeus.

Ďalším označením pre Lucifera bolo meno Belzebub, knieža démonov, pre Keltov známy ako Bel, Beli, Balor a podobne, ktorý údajne mohol spáliť človeka pomocou svojho ohnivého pohľadu. Meno Belzebub je taktiež ekvivalentom pre Satana a slnečného boha menom Lugh.

Belzebub alias Satan alias Lucifer.

Skorí kresťanskí teológovia stotožňovali Šelmu - Satana - s Luciferom alebo Lughom. Lugh bol keltský boh slnka a svetla. Meno Lugh bolo odvodené z toho istého koreňa ako latinské slovo Lux - svetlo. Podľa niektorých mýtov vychádzala z Lughovej tváre tak jasná žiara, že iba málokto sa mohol na ňu dívať, aby z toho neoslepol. Lugh bol podobne ako Ježiš Kristus a solárny boh Mithras obetovaný a následne vzkriesený.

Lugh je tým istým svetelným božstvom ako Lucifer.

Lucifer bol známy tiež ako Helel. Slovo El sa viaže k starovekému Saturnu. Slovo Helel značí "vyžarovať", "prinášať svetlo" a je ekvivalentom pre pojem Tithon - Teitan, Titan. Titan je len iné pomenovanie pre Satana. Chaldejská forma slova Šeitan (Satan) prešla do gréckej formy Titan. Satan, diabol, antikrist je Titan, perzský boh zla Ahriman, dračia príšera Tyfón. Tyfón je neskoršie meno pre boha púšte a ochrancu boha Ra Seta. Grécky historik Herodotus poznamenal, že Tyfón bol tradične stotožňovaný s egyptským Setom, ktorého Gréci nazývali Tyfón. Význam slova Tyfón je "páliť", "pomaly horieť".

Tyfón a Ahriman reprezentujú diabla.

Satan je perzský Iasdan, zlý perzský boh Šitan, egyptský boh Seth či Set, arabský boh Asad, hebrejský boh El Šadaj, arabský Šadid - "všemocné slnko", solárny boh Siton (inak aj Dagon). Podľa fenického autora Sanchoniathona, "Sit-on" znamená "chlieb-obilie". Saturn bol bohom úrody a obilia. Kedysi sa verejne vykonávali krvavé obete kvôli dobrej úrode.

Všemocný hebrejský satanský ničiteľ El Šadaj.

Zakladateľka Teozofickej spoločnosti Helena Blavatská poznamenala: "El, slnečný boh Sýrianov, Egypťanov a Semitov nie je podľa Pleyta nik iný než Set či Seth, a El je prastarý Saturn - Izrael. Siva je ten istý etiópsky boh ako chaldejský Baal - Bel; preto je taktiež Saturnom. Saturn, El, Seth a Kijún či biblický Amosov Chiun sú všetko jedno a to isté božstvo a všetky zrejme odkazujú vo svojom najhoršom aspekte na Tyfóna Ničiteľa."

Seth či Set alias Saturn - Satan, Lucifer, Baal...

Staroveké semitské národy uctievali zlaté teľa - Baala - ako modlu, ktorá symbolizovala solárneho boha Lucifera. Baal je Baal-zebúb (Belzebub), ktorý je Satanom, Luciferom. Baal bol stotožňovaný s gréckym bohom času Kronosom či rímskym bohom Saturnom, ktorý predstavuje vesmírneho hnedého trpaslíka menom Saturn. Lucifer je len iným pomenovaním pre Saturn.

Lucifer je Saturn.