Na
predmestí sedel na kamennej lavičke muž pripomínajúci kráľa, ale
vyzeral trochu ošuntelejšie. Mal na sebe do červenohneda sfarbený odev,
čierny plášť a na hlave nasadenú zlatú korunu. Jeden zlatý pentakel mal
položený na korune, druhý držal v rukách a dva ďalšie pentakle mal
položené pod nohami. Bezoblačné nebesia mali šedú farbu. V mužovi, ktorý
vyžaroval niečo nadpozemské, som spoznal strážcu prahu, vládcu hmotného
sveta a pána hadieho priechodu. Z jeho výrazu som vycítil, že ma
nepustí len tak cez bránu supervedomia ďalej, kým sa minimálne nepozriem
do vnútorného zrkadla a neuvidím autoportrét mäkkýša. Pozrieť sa na
svoje temné a slabé miesta som bez sebaľútosti prijal ako výzvu.
V hodine Venušinej štvrtého Saturnovho dňa Belialovho mesiaca roku MMXVII som sa rozhodol užiť zázračný list posvätnej rastliny zvanej Hierba Santa. List rastliny otvárajúcej vedomie mi daroval mágus Frater Saepes, ktorý ho našiel na skrytej dračej hôrke nazývanej Siddhi, ktorá tvarom pripomína kolpos.
Keď som na záchode magický list požil, presunul som sa do svätyne a ľahol som si na posteľ, vedľa ktorej sa nachádzal jeden z piatich svätyňových oltárov, a to oltár severu obsahujúci dva rôzne balíčky tarotových kariet, dva rôzne balíčky hracích kariet, tri sviečky, papierik s hádankou, malú relikviu kadidla, tigrie oko, posvätnú dýku, popolník v tvare crania a myrhu čiernu.
Svätyňou sa rozliehal z reproduktorov vysielaný album Dark Side Of The Moon od art rockovej kapely Pink Floyd. Vonku i vo svätyni nastala tma a pozemský Mesiac sa pomaly chystal vstúpiť do fáze nov. Zakryl som sa paplónom, ležiac na chrbte a nechal sa oddávať "prítomnému", nie veľmi tolleovskému okamihu.
Keď začala hrať tretia skladba z Dark Side Of The Moon zvaná Time, na ktorej začiatku odtikávajú 'hodiny', srdce sa mi rozbúšilo tak zbesilo, že tikot v skladbe, o ktorom som si najskôr myslel, že je bitie srdca, rýchlosťou veselo predbehlo. Pocítil som obrovský tlak v spánkových kostiach, ako keby mi na ne niečo zvonku tlačilo. Fyzický pocit nebol najpríjemnejší, ale bol som pripravený brať všetko tak, ako je a ako príde.
Psychicky som sa najskôr cítil dobre, dokonca uvoľnene. Ale začalo to skĺzavať do citového pekla, ktoré mám už veľa krát očeknuté v menšej či väčšej miere. Ale tentokrát to začalo byť iné. Oveľa hlbšie. Dochádzalo k nepopierateľnému odkrývaniu seba samého. Začal som lietať cez vízie tých najtraumatickejších udalostí, aké som kedy zažil a videl som pri tom do seba, do najtemnejších hlbín svojho nepekného ja. Malo to kozmický nádych a v istej chvíli som pred sebou videl hviezdnu oblohu.
Prebudil som v základni chrbtice energetického hada, ktorého zosnulý magický mudrc Aleister Crowley považoval za zvodného hada Seta, ale toto prebudenie a vystupňovanie som aj čoskoro "umlčal", pretože nebol pointou tohto procesu a sústredil som sa na prezeranie si podvedomia.
Ako dochádzalo k odhaľovaniu mnou ignorovaných temných miest, pri finálnej, sonicky a myšlienkovo sa stupňujúcej kozmickej skladbe Eclipse z Dark Side Of The Moon som sa dostal do extatického blaha, pri ktorom som vnútorne "vzplanul".
Nasledovala pinkfloydovská, takmer dvadsaťštyriminútová psychoaktívna epická skladba zvaná Atom Heart Mother a s ňou aj prehlbovanie traumatických zážitkov. Zažívané traumatické udalosti sa týkali chýb, ktorých som sa dopustil v medziľudských vzťahoch s istými ľuďmi, mužmi i ženami. Avšak najdominantnejším traumatizujúcim zážitkom bolo znovuprežívanie môjho vzťahu s dvomi už bývalými priateľmi nazvanými Adam a Eva v situáciách, ktoré mi v oslepujúcom svetle ukázali, čo som skutočne za hlupáka.
Prechádzal som si v podvedomí každou jednou situáciou, pri ktorej som sa zachoval ako jeden z najväčších úbožiakov na planéte, pretože som nebral do úvahy, čo je správne, ale čo je najlepšie len pre mňa bez ohľadu na druhých. A tieto veľmi živé vidiny udalostí minulých ma úplne paralyzovali. Skrivil sa mi výraz na tvári, zhrozil som sa zo seba samého a začal som duševne i fyzicky plakať, pričom som najviac ublížil práve Adamovi a Eve, ktorých som si sebecky poštval proti sebe a klesol som vo vzťahu k nim na najnižšie dno. Životnú skúšku s nimi som nezvládol a musel som si to naplno priznať. Mal som zostať celý čas neutrálny, nestranný, nepokušiteľný a mal som sa napriek všetkému zachovať korektne. Počas vízií som sa im za všetko zlé, čo som im spôsobil, ospravedlnil.
Okrem toho som si prešiel udalosťami, pri ktorých som poškodil ďalších ľudí, najmä osoby ženského pohlavia. Celý ten čas, čo som do seba videl, sa mi prehrávala v hlave hláška "ježišmaria", v tom zmysle "čo som to preboha robil". Udalosti boli tak detailné, akoby sa to všetko odohrávalo práve v danom okamihu zmeneného stavu vedomia. Vyplavovalo sa to na povrch ako mušličky z oceánu.
Dospel som počas tejto nekrásnej rekapitulácie k záveru, že tak, ako som fungoval doteraz, fungovať nechcem a že sebectvo a egoizmus je tá najhoršia vec na svete, aká existuje.
Obrovský tlak som cítil v srdcovej čakre, ako keby bolo moje srdce skostnatelé alebo z kameňa. Inak som výrazne pociťoval prúd energií v pohlavnej čakre, v hlave a na vrchole lebky. V ústach a v krku som mal tak sucho, že som si myslel, že sa zadrhnem. Boli momenty, kedy som sa dostával do neobyčajne hlbokých katatonických stavov vedomia, z ktorých ma vždy niečo nepríjemne prebralo.
Po songu Atom Heart Mother nasledovala ďalšia skladba od Pink Floyd menom Alan's Psychedelic Breakfast a po nej dlhometrážna meditatívna hudba zvaná Inkaya Insect a Deep Cosmic. Pri jednom hlasnom flautovom zvuku z Inkaya Insect som sa neskutočne naľakal. Niekedy, keď som sa nadychoval a vydychoval, som to vnímal, akoby som robil spomalené hypnotické pohyby. Tak silné prezeranie svojich slabostí som ešte asi nezažil. Spomínanie si na bolestné zážitky šlo samo od seba, veľmi hladko a ľahko. Občas som si uvedomil aj nejakú svoju pozitívnu stránku, nielen samé negatíva. Niečo mi vnuklo myšlienku, že až keď sa očistím od temných energií, budem môcť vstúpiť do "rajského" stavu vedomia.
Vravel som si v duchu, že konečne ukončím za seba kontrakt s diablom, ktorý s ním muselo ľudstvo v hlbokej minulosti uzavrieť z podivného dôvodu.
Istá časť môjho životného štýlu sa mi počas stavu zazdala byť nepotrebná a mohol by som sa jej radšej vzdať. Videl som, aké je márne a nesprávne hnevať sa na ľudí, ktorí majú iný názor a pohľad na vec alebo dokonca ktorí idú proti tebe, a že kvôli malichernosti vznikajú zbytočne bolestivé konflikty medzi ľudskými bytosťami.
V zadnej a vrchnej časti hlavy som po skončení zážitku pociťoval silný ťah či tlak. Ale inak som sa cítil dobre, akurát trochu oblbnuto. Keď som si potom písal s kamarátkou Bastet a spýtal sa jej, či je doma alebo vonku, dostala déjá vu.
V hodine Venušinej štvrtého Saturnovho dňa Belialovho mesiaca roku MMXVII som sa rozhodol užiť zázračný list posvätnej rastliny zvanej Hierba Santa. List rastliny otvárajúcej vedomie mi daroval mágus Frater Saepes, ktorý ho našiel na skrytej dračej hôrke nazývanej Siddhi, ktorá tvarom pripomína kolpos.
Keď som na záchode magický list požil, presunul som sa do svätyne a ľahol som si na posteľ, vedľa ktorej sa nachádzal jeden z piatich svätyňových oltárov, a to oltár severu obsahujúci dva rôzne balíčky tarotových kariet, dva rôzne balíčky hracích kariet, tri sviečky, papierik s hádankou, malú relikviu kadidla, tigrie oko, posvätnú dýku, popolník v tvare crania a myrhu čiernu.
Svätyňou sa rozliehal z reproduktorov vysielaný album Dark Side Of The Moon od art rockovej kapely Pink Floyd. Vonku i vo svätyni nastala tma a pozemský Mesiac sa pomaly chystal vstúpiť do fáze nov. Zakryl som sa paplónom, ležiac na chrbte a nechal sa oddávať "prítomnému", nie veľmi tolleovskému okamihu.
Keď začala hrať tretia skladba z Dark Side Of The Moon zvaná Time, na ktorej začiatku odtikávajú 'hodiny', srdce sa mi rozbúšilo tak zbesilo, že tikot v skladbe, o ktorom som si najskôr myslel, že je bitie srdca, rýchlosťou veselo predbehlo. Pocítil som obrovský tlak v spánkových kostiach, ako keby mi na ne niečo zvonku tlačilo. Fyzický pocit nebol najpríjemnejší, ale bol som pripravený brať všetko tak, ako je a ako príde.
Psychicky som sa najskôr cítil dobre, dokonca uvoľnene. Ale začalo to skĺzavať do citového pekla, ktoré mám už veľa krát očeknuté v menšej či väčšej miere. Ale tentokrát to začalo byť iné. Oveľa hlbšie. Dochádzalo k nepopierateľnému odkrývaniu seba samého. Začal som lietať cez vízie tých najtraumatickejších udalostí, aké som kedy zažil a videl som pri tom do seba, do najtemnejších hlbín svojho nepekného ja. Malo to kozmický nádych a v istej chvíli som pred sebou videl hviezdnu oblohu.
Prebudil som v základni chrbtice energetického hada, ktorého zosnulý magický mudrc Aleister Crowley považoval za zvodného hada Seta, ale toto prebudenie a vystupňovanie som aj čoskoro "umlčal", pretože nebol pointou tohto procesu a sústredil som sa na prezeranie si podvedomia.
Ako dochádzalo k odhaľovaniu mnou ignorovaných temných miest, pri finálnej, sonicky a myšlienkovo sa stupňujúcej kozmickej skladbe Eclipse z Dark Side Of The Moon som sa dostal do extatického blaha, pri ktorom som vnútorne "vzplanul".
Nasledovala pinkfloydovská, takmer dvadsaťštyriminútová psychoaktívna epická skladba zvaná Atom Heart Mother a s ňou aj prehlbovanie traumatických zážitkov. Zažívané traumatické udalosti sa týkali chýb, ktorých som sa dopustil v medziľudských vzťahoch s istými ľuďmi, mužmi i ženami. Avšak najdominantnejším traumatizujúcim zážitkom bolo znovuprežívanie môjho vzťahu s dvomi už bývalými priateľmi nazvanými Adam a Eva v situáciách, ktoré mi v oslepujúcom svetle ukázali, čo som skutočne za hlupáka.
Prechádzal som si v podvedomí každou jednou situáciou, pri ktorej som sa zachoval ako jeden z najväčších úbožiakov na planéte, pretože som nebral do úvahy, čo je správne, ale čo je najlepšie len pre mňa bez ohľadu na druhých. A tieto veľmi živé vidiny udalostí minulých ma úplne paralyzovali. Skrivil sa mi výraz na tvári, zhrozil som sa zo seba samého a začal som duševne i fyzicky plakať, pričom som najviac ublížil práve Adamovi a Eve, ktorých som si sebecky poštval proti sebe a klesol som vo vzťahu k nim na najnižšie dno. Životnú skúšku s nimi som nezvládol a musel som si to naplno priznať. Mal som zostať celý čas neutrálny, nestranný, nepokušiteľný a mal som sa napriek všetkému zachovať korektne. Počas vízií som sa im za všetko zlé, čo som im spôsobil, ospravedlnil.
Okrem toho som si prešiel udalosťami, pri ktorých som poškodil ďalších ľudí, najmä osoby ženského pohlavia. Celý ten čas, čo som do seba videl, sa mi prehrávala v hlave hláška "ježišmaria", v tom zmysle "čo som to preboha robil". Udalosti boli tak detailné, akoby sa to všetko odohrávalo práve v danom okamihu zmeneného stavu vedomia. Vyplavovalo sa to na povrch ako mušličky z oceánu.
Dospel som počas tejto nekrásnej rekapitulácie k záveru, že tak, ako som fungoval doteraz, fungovať nechcem a že sebectvo a egoizmus je tá najhoršia vec na svete, aká existuje.
Obrovský tlak som cítil v srdcovej čakre, ako keby bolo moje srdce skostnatelé alebo z kameňa. Inak som výrazne pociťoval prúd energií v pohlavnej čakre, v hlave a na vrchole lebky. V ústach a v krku som mal tak sucho, že som si myslel, že sa zadrhnem. Boli momenty, kedy som sa dostával do neobyčajne hlbokých katatonických stavov vedomia, z ktorých ma vždy niečo nepríjemne prebralo.
Po songu Atom Heart Mother nasledovala ďalšia skladba od Pink Floyd menom Alan's Psychedelic Breakfast a po nej dlhometrážna meditatívna hudba zvaná Inkaya Insect a Deep Cosmic. Pri jednom hlasnom flautovom zvuku z Inkaya Insect som sa neskutočne naľakal. Niekedy, keď som sa nadychoval a vydychoval, som to vnímal, akoby som robil spomalené hypnotické pohyby. Tak silné prezeranie svojich slabostí som ešte asi nezažil. Spomínanie si na bolestné zážitky šlo samo od seba, veľmi hladko a ľahko. Občas som si uvedomil aj nejakú svoju pozitívnu stránku, nielen samé negatíva. Niečo mi vnuklo myšlienku, že až keď sa očistím od temných energií, budem môcť vstúpiť do "rajského" stavu vedomia.
Vravel som si v duchu, že konečne ukončím za seba kontrakt s diablom, ktorý s ním muselo ľudstvo v hlbokej minulosti uzavrieť z podivného dôvodu.
Istá časť môjho životného štýlu sa mi počas stavu zazdala byť nepotrebná a mohol by som sa jej radšej vzdať. Videl som, aké je márne a nesprávne hnevať sa na ľudí, ktorí majú iný názor a pohľad na vec alebo dokonca ktorí idú proti tebe, a že kvôli malichernosti vznikajú zbytočne bolestivé konflikty medzi ľudskými bytosťami.
V zadnej a vrchnej časti hlavy som po skončení zážitku pociťoval silný ťah či tlak. Ale inak som sa cítil dobre, akurát trochu oblbnuto. Keď som si potom písal s kamarátkou Bastet a spýtal sa jej, či je doma alebo vonku, dostala déjá vu.
