Pred
necelým rokom som si dal s Modrokocúrom a Šamanistom výťažok z magických hríbov
zvaných Teonanacatl. Užívanie týchto hríbov má svoju dlhotrvajúcu tradíciu v Strednej
Amerike, kde sú uctievané ako božstvo.
Šamanista
uvaril v mojom sídle čarovný čajovo-hríbový vývar. Magických hríbov bolo
asi päťdesiat. Vývar pozostával z kombinácie mätových a ovocných zmesí a
vrecúška zeleného čaju. Vyzliekli sme sa donaha. Šamanista a Modrokocúr vypili
tento zázračný čaj z bežných profánnych pohárov, ja som použil zlatý kalich s lebkovou
ozdobou. Keď sme vývar dopili, obliekli sme sa a šli sme von.
Bolo
poobedie. Snežilo. Všetko bolo pokryté bielou matériou padajúcou z nebies. Šli
sme ku miestnej vlakovej stanici a odtiaľ sme kráčali popri koľajniciach smerom
na opustený ostrov. Vonku to vyzeralo ako na Sibíri, najmä keď sme prechádzali
okolo ostnatého plotu, ktorý pripomínal hradbu nejakého sovietskeho gulagu.
Asi
po hodine som začal pociťovať nastávajúci prechod do zmeneného stavu vedomia,
ktorý zrovna nebol najpríjemnejší. Šamanista bol uvoľnený a Modrokocúr dostal
strach, že nás zrazí vlak. Keď sme sa odpojili od koľajníc, šli sme po zasneženej
roli. Šamanista povedal, že si pripadá ako titan, ktorý kráča po horách.
Dorazili
sme na opustený ostrov, na ktorom rástol skromný lesík. Začal som naplno
pociťovať vlastné vnútorné pokrivenie. Pustil som sa do rečí o démonoch.
Modrokocúr povedal, že sa správam divne. Temnota obsadila moje vedomie. Les, do
ktorého sme vstúpili, mi pripadal magický. Bola to akási snehová oáza.
Šamanista, ktorý to tu pozná, v ňom má rád istú jamu. Je to vraj jeho silové
miesto, takže sa tam uchýlil. Modrokocúr ma obvinil, že som niečím posadnutý a
že je zo mňa cítiť vplyv nejakého pudu. Povedal mi, že nie som tak dobrá bytosť
ako navonok vyzerám. Snažil sa na mne nájsť hocijakú pozitívnu vlastnosť, ale
nenašiel ju.
Keď
sme sa vracali naspäť, každý si mal vybrať vlastnosť, ktorá by ho najviac
charakterizovala. Šamanista aj Modrokocúr by boli zvedavosť. Ja by som bol asi
skrytosť. Pripustil som však, že by na mňa pasoval aj strach alebo temnosť.
Nakoniec Modrokocúr usúdil, že sa vo mne vôbec nevyzná, že som nezaraditeľný či
nezaškatuľkovateľný.
Po
ceste ku mne sme si telefonicky objednali pizzu. U mňa v chráme sme hrali
chvíľu písmenkovú hru Scrabble a pozerali sme pritom film Strach a hnus v Las
Vegas. Začalo mi byť teplo, tak sa prezliekol do jednoduchého oblečenia.
Modrokocúr sa naopak triasol od zimy.
