Prekvapenie, ktoré ma vo sviatok osobného mena očakávalo u kamarátky
Sachmet, bolo nevyhnuteľné. Bola to čarovná bohyňa božskej moci Parvati,
manžela boha ničiteľa Šivy, ktorá sa ma rozhodla psychoaktívne
obdarovať.
Tretí
deň Jupitera v Belialovom mesiaci roku MMXVII sa niesol v znamení
výskumu Saturnu ako Čierneho slnka, pána podsvetia. Videl som za mestom
preháňajúci sa kamenný koč ťahaný čiernou a bielou sfingou, v ktorom
sedel udatný a odhodlaný hrdina - bojovník čeliaci kráľovstvu temnôt; to
bolo znamenie, že sa dnes stane niečo veľké.
Tesne pred začatím planetárnej hodiny Merkúra som dorazil ku Sachmet, u
ktorej som sa ponúkol pohárom vody. Keďže som mal sviatok, bol čas na
darčeky, a tak napríklad mobilný operátor mi poskytol celodenné
zasielanie textových správ zadarmo, čo je fajn. Avšak telefónna
spoločnosť nebola jediná, kto mi dal "šikovný" darček. Pred mojim zrakom
sa u Sachmet otvoril medzidimenzionálny portál, z ktorého vystúpila
nebeská bohyňa Parvati, Šivova krásna hypnotická manželka sediaca na
šelme a bohyňa mnohých podôb, ktorá sa ma rozhodla "obšťastniť" ponukou,
ktorá sa pre bádateľov len tak neodmieta, a to návštevou Šivovho
nepozemského kráľovstva. O Šivovo kráľovstvo sa zaujímam nejeden rok.
Pán démonov Šiva nebol zrovna vo svojom "astrálnom" sídle - možno
navštívil Európsku organizáciu pre jadrový výskum v Meyrine, kde sa
zúčastnil nejakého elitného satanistického rituálu, alebo šiel odpočívať
do Himalájí - takže tantrická Parvati, Šivova kozmická tvorivá
energetická neviestka, si mňa, dnešného oslávenca, vybrala, aby som jej
robil dočasného jangového pseudomilenca v Šivovej ríši.
Nemal som námietky voči Parvatinmu návrhu zaváňajúcemu dobrodružstvom.
Odhalila mi svoje prsia a poprosila ma, aby som ich pobozkal. Bol to
Parvatin obľúbený spôsob, ako vybranú ľudskú bytosť odpútať od
pozemského sveta. Najskôr som jej jemne olízal jednu bradavku, a potom
druhú, ktorú som cumľal ako dojča. Každá psychotropná žaba jej musela v
tomto okamihu závidieť.
Zmena stavu vedomia nastala po pár sekundách po hrátkach s Parvatinimi
prsiami. Parvati ma uložila na gauč na chrbát a zakryla ma dekou od
hlavy po päty, takže som musel vyzerať ako práve zomrelý neboštík
zakrytý plachtou. Potom sa vyzliekla celá donaha, vliezla si pod deku a
objala ma. Pri objatí sa 'prvotné' svetlo zmenilo na hlbokú tmu.
Katatonický stav, ktorý nastal, ma celého pohltil. Neschopnosť hýbať sa a
rozprávať bola neprelomiteľná. Začal boj s hrôzou. Najskôr som nemal
žiadne vizuálne halucinácie. Zážitok sa odohrával čisto na emočnej,
pocitovej úrovni. V pozadí hrala z reproduktorov hudba od dark ambient
black metalovej kapely 777 Babalon, a to konkrétne skladba
Walpurgisnacht a Salt, Sulphur & Mercury. Crowleyovskú skupinu 777
Babalon som raz videl vystupovať naživo a bol to pre mňa vtedy extatický
magický rituál. Zážitok z hudby rozlievajúcej sa po miestnosti bol
čoraz neskutočnejší a krásnejší.
Stav, ktorý som zažíval, by sa dal popísať tak, že som bol akoby obalený
pavučinou tvorenou temnou energiou, ktorá ma tlačila a ktorá sa ako
keby scvrkávala. Bol to dosť nepríjemný pocit, a bázeň a panika sa
stávali hmatateľnými a nezvládnuteľnými. Brány do temnejších dimenzií
boli tentokrát pootvorené ako nikdy predtým.
V okamihu, keď začali z reproduktorov škriekať hudobní démoni
"babylonskej štetky", v mojej hlave, tele a v bezprostrednom okolí, kedy
som počul hudbu veľmi živo až "trojrozmerne", nastalo peklo. V tomto
momente sa naplno otvoril portál do Šivovho pandemónia. Parvati sa
zmenila na krvilačnú bohyňu deštrukcie a smrti Kálí a zasvätila ma do
mystického pobytu v zjavenej krajine temnoty. Hranice schizofrénie
nemali konca. Cítil som, ako prišla nejaká energetická bytosť k môjmu
rozkroku a pricucla sa mi na pohlavnú čakru. Po obsadení tohto
energetického centra neznámou entitou a nápore čoraz približujúcejších
sa babylonských démonov som už hrôzu prežívať nezvládal a hudbu od 777
Babalon som v chaotickom psychickom stave prepol na miernejší dark
ambient zvaný Nyarlathotep od Cryo Chamber. Škriekanie démonov bolo
vystriedané zvukmi Sethovej púšte a pomalými ťahavými kozmickými tónmi.
Po miernom ukľudnení sa som začal zažívať kozmické vízie, vnútorné
monológy o podstate vedomia a vesmírne vhľady, zatiaľ čo moja fyzická
schránka stále zažívala aký taký nepohodlný horor. Cítil som, akoby som
všetky vnútorne videné scény už predtým zažil, a ako keby som mal
prístup k nespočetnému množstvu situácií a zážitkov, ktorými som
prelietaval. Všetko však bolo zahmlené a rušené temnými znepokojujúcimi
energiami.
Často ma prepadol pocit, že sa zadusím alebo že sa mi zastaví srdce,
ktoré mi čosi zvieralo - ako v ruke. Tento pocit bol tak hrozivý, že som
sa popravde bál o život a zmenený stav vedomia som začal považovať za
celkom nebezpečný a bezútešný, aj keď som v hĺbke vedel, že to boli iba
úzkostné vízie. Desivé i nedesivé vizualizácie prichádzali a odchádzali v
rýchlych salvách.
Sachmet bola zatiaľ v kuchyni a varila. Dostal som sa do stavu, kedy sa
mi takmer podarilo opustiť telo. Čo najviac som sa pokúsil uvoľniť sa a
predstavoval som si, že sa moje vedomie vznáša nad mojim fyzickým telom.
Chcel som ísť astrálne pozrieť Sachmet do kuchyne a pozdraviť ju. Pocit
odpútania sa bol obrovský a chcel som vyjsť z tela, ale nepustilo ma
to. Nechýbalo veľa a vyletel by som zo svojej "dočasnej" telesnej
schránky ako duch.
Po chvíľke sa spontánne dostala na radu práca so sexuálnymi víziami a s
hadom stočeným a uloženým v základni chrbtice. Hada som svojim zámerom
prebudil a nechal ho, vzbudzujúc vo mne božskú eufóriu a tryskajúcu
pulzujúcu energiu, stúpať ku hlave a naspäť k pohlaviu, ktoré soptilo
ako divé. Na energie citlivá Parvati, ktorá ma silno objímala a tisla sa
mi na rozkrok, musela byť v siedmom nebi.
Po celkom príjemnej skladbe R'lyeh od dark ambientovej kapely Sephiroth
nasledovala skladba Christogony od 777 Babalon - polhodinová strach
naháňajúca hudba o genéze sveta, ktorú som tentokrát nechal bežať celú.
Hudobné peklo s božskou tematikou a extraterestriálnym nádychom mi
tentokrát moc nevadilo a bol to zážitok, ktorý sa v bežnom stave vedomia
zažiť nedá.
Kálícká Parvati ma na chvíľu pustila, aby som si odskočil na toaletu, a
keď som si ľahol naspäť na gauč, Parvati sa ku mne pritúlila a návšteva
pandemónia skrytého pred zrakmi obyčajných ľudí pokračovala ďalej.
Dostával som sa do snových stavov, v ktorých som cestoval po temnej
vesmírnej púšti, a všetko malo kozmický až interdimenzionálny nádych.
Nie je to jednoduché popísať. Bol to veľmi temný zážitkový stav.
Skladba The Answer od The Infinity Project mala upokojujúci nádych. To
už bola hodina Saturnu. Prevrátil som sa nabok a v tejto polohe sa mi
podarilo zdriemnuť si na necelé dve hodinky.
Keď som sa prebudil, Parvati už v miestnosti nebola. Tento psychotropný
stav vedomia pod záštitou Šivovej obľúbenej manželky a milenky bol pre
mňa nesmierne náročný. Bola to výzva môjmu "zdravému" rozumu a
mimoriadna skúsenosť, pri ktorej má človek pocit, že strečkuje na
hranici života a smrti. Niekoho by to odradilo. Prejsť si božským peklom
nevyzerá byť na srandu. Sachmet tiež ocumľala Parvatine bradavky, keď
už sa naskytla taká príležitosť, ale iba decentne. Dokázala si pod
Parvatinim vplyvom navariť večeru, čítať knihu, a napokon zaspala
podobne ako ja. Sachmet bola očarená sprievodným hudobným repertoárom,
ktorý by si mohli kľudne púšťať démoni v pekle, aby posilnili atmosféru
pekelnosti. Čas strávený pri zážitku s pandemóniom sa dosť ťahal. V
hodine Marsu, napoly bdelý a napoly otupený, som sa rozlúčil so Sachmet a
pobral som sa do svojej svätyne.
