Mário Oláh

Kresťanská, slepo uctievaná modla zvaná Ježiš Kristus - tento spasiteľ sveta, s ktorým má podľa Svätého písma čoskoro prísť aj hromadná smrť, je nositeľom svetla - anjelom Luciferom, rannou hviezdou, zornicou. Na úvod si dajme dva ukážkové biblické citáty. Zjavenie Jána 22,16: "Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, ja som Koreň z rodu Dávida, žiarivá ranná hviezda." Izaiáš 14,12: "Ako si spadla z neba, ranná hviezda, ktorá si zrána vychádzala, ponáhľala si sa k zemi, ty, ktorá si zraňovala národy!" Ďalší preklad tejto (hebrejskej) biblickej hlášky je: "Ako to, že si spadol z neba, ó Lucifer zrána vychádzajúci? Zoťatý si na zem, ktorý si porážal národy." Slovo Lucifer pochádza z latinčiny (lux = svetlo, ferre = niesť) a znamená Svetlonos, ranná hviezda či zornica. V kresťanskej mytológii predstavuje Lucifer najvyššieho anjela, hodnosťou a mocou hneď po Bohu. Stal sa však pyšnou mocnosťou a postavil sa proti Bohu, ktor

Vo večernej hodine Jupiterovej som si položil pred seba istý obrázok, ktorý som nakreslil ako malý. Bola na ňom namaľovaná ženská postava, ktorú som ako dieťa nazval Lucia, okolo seba mala diamanty a vznášala sa na mozaikovitých nebesiach. Do obrázka som sa poriadne zapozeral, čím som si urobil magické cvičenie sústredenia pozornosti. Počúval som pritom psychedelický kozmický ambient. Obrázok vo mne po čase starostlivého pozorovania vyvolal zmenený stav vedomia. Dostal som nutkanie papier s obrázkom zjesť, tak som to ako zhypnotizovaný urobil. Tak mi to odporučil môj vnútorný hlas. Po zjedení obrázka som začal pociťovať nepríjemné fyzické príznaky, tak som si ľahol do postele a čakal, kým to prejde. Hlavou mi zatiaľ behali rôzne myšlienky o mexickom čarodejníctve. Vonku sa už pomaly stmievalo. Po čase som si sadol na posteľ a snažil som sa na nič nemyslieť. Dostával som sa do letargických stavov zmeneného vedomia. Mal som pocit, že sa mi nohy oddelia od trupu. Začal som my

Strach zo smrti je najhlbším ľudským strachom, ktorý dáva smrti úplnú kontrolu nad ľudským životom. Je to strach tak ignorovaný a prehliadaný, že smrť si človeka môže vziať kedykoľvek do podsvetia. Predtým, ako sa pustíš do článku, si polož otázku, či sa bojíš vlastnej smrti. Ak áno, môžeš pokračovať v čítaní ďalej. Ak nie, čítať tento článok je pre teba úplne zbytočné, pretože si pravdepodobne brujo, ktorý si podá jedného dňa ruku so smrtkou s úsmevom na tvári. Zaoberať sa otázkou vlastnej smrteľnosti je niečo ako tabu. Je to oblasť tak hrozivá, že ju radšej bezprecedentne ignoruješ. Tým pádom zakrývaš svoju najväčšiu slabinu a stávaš sa zbabelým pokrytcom. Keď sa človek smrti nebojí, smrť nad ním nemá kontrolu. To on má kontrolu nad ňou a vyberá si svoj okamih smrti. Človek nebojaci sa smrti si priznáva svoju smrteľnosť. V tomto svete, v tejto "vibrácii", je smrť akási prirodzená súčasť "života", a človek bez strachu zo smrti to vie. Človek, ktorý si m

Ak chceš ľudí odpojiť od zdroja nekonečného vedomia, transmutuj ich "živé" srdce na srdce kamenné. To sa silám demiurgovým darí celkom dosahovať. Takmer nikto nie je demiurgovou výnimkou, ak vôbec niekto. Všetko, čo tu napíšem, je len môj pohľad na vec, ktorý som osobne preskúmal sám na sebe a v sebe, takže je to veľmi subjektívna záležitosť a ak tomu drístu neporozumieš, vôbec to nebude vadiť a ber to potom ako comedy science fiction! Srdečné centrum je, ak je správne "vyladené", symbolom nášho vlastného zjednotenia, centrom bezpodmienečnej lásky. Je to stredové centrum porozumenia, bezstrachového bytia, prebudenia, napojenia na nekonečnosť, na absolútny zdroj. Jeho grafickým znakom je hexagram, ktorý má značiť (nielen) prepletenie troch nižších čakier s tromi vyššími centrami. Mojim psychonautickým názorom je, že toto energetické centrum je hlavným terčom temných síl, ktorého sa chcú úplne zmocniť. Mnohým ľudom, podľa mňa minimálne 99 percentám ľudstv

Keby ti poviem, že žiješ v ríši zrkadiel, zrejme mi neuveríš. Pretože je možné, že ti nejakou nešťastnou náhodou uniklo, že symboly majú metaforický význam, a jedným z takých symbolov je rozhodne zrkadlo. Zrkadlo je symbolom nášho odrazu. Keď sa pozrieš do zrkadla, vidíš samého seba. Čím hnusnejším tvorom sa človek stane, tým hnusnejší bude aj jeho odraz, a naopak. Keď sa napríklad taký miliardársky "filantrop" George Soros pozrie do zrkadla, musí tam zbadať kompletné pekelné pandemónium. Zrkadlo býva v rozprávkach a vo filmovom umení používané ako brána do čarovného sveta. Vlastne je to vstup do nášho vnútra. V tomto zrkadlovom svete vidíme často boj dobra proti zlu. Tento boj sa odohráva v nás samých. Dobre to vidíme vo filme Imaginárium Dr. Parnassa z roku 2009, kedy ľudia vstupujú do zrkadla - brány do nich samých, a čelia tam svojim slabostiam, ktoré využíva diabol na zvedenie zo "správnej" cesty. Vo filme Conan Ničiteľ z roku 1984 má istý temný čar

Abyss, alebo aj priepasť, je zaujímavý fenomén, s ktorým som sa neraz stretol pri psychonautických skúsenostiach. Ide o metafyzický jav. Popíšem ho trošku v metaforách. S abyssom - hlbočinou, priepasťou - sa mi spája automaticky jedna vec. Ak si predstavím ázijský symbol jin jang, tak za abyss považujem tú S-kovitú (pomyselnú) deliacu "čiaru", ktorá oddeľuje bielu polovicu od čiernej. Priepasť je v mojom ponímaní to, kde dochádza ku "kontaktu" týchto dvoch protikladných jinjangových polovíc, ale zároveň sa tieto polovice akoby nedotýkajú. Medzi bielou a čiernou polovicou je "predeľ". Tento S-kovitý predeľ je strážený strážcom prahu, ktorým je to, čo nazývame Satan. To S-ko je had-strážca, diabol, pán strachu, strážca poznania. Abyss má podľa toho, ako to vnímam ja, štyri povahy či charaktery. Alebo by som povedal, že existujú štyri druhy priepasti. Prvým druhom abyssu je priepasť ako ohnivá rieka. Jej elementom je oheň. Ak by som to dal do súv