Abyss, alebo aj priepasť, je zaujímavý fenomén,
s ktorým som sa neraz stretol pri psychonautických skúsenostiach. Ide
o metafyzický jav. Popíšem ho trošku v metaforách.
S abyssom - hlbočinou,
priepasťou - sa mi spája automaticky jedna vec. Ak si predstavím ázijský
symbol jin jang, tak za abyss považujem tú S-kovitú (pomyselnú) deliacu
"čiaru", ktorá oddeľuje bielu polovicu od čiernej. Priepasť je v mojom
ponímaní to, kde dochádza ku "kontaktu" týchto dvoch protikladných
jinjangových polovíc, ale zároveň sa tieto polovice akoby nedotýkajú.
Medzi bielou a čiernou polovicou je "predeľ".
Tento S-kovitý predeľ je strážený strážcom prahu, ktorým je to, čo nazývame Satan. To S-ko je had-strážca, diabol, pán strachu, strážca poznania.
Abyss má podľa toho, ako to vnímam ja, štyri povahy či charaktery. Alebo
by som povedal, že existujú štyri druhy priepasti. Prvým druhom abyssu
je priepasť ako ohnivá rieka. Jej elementom je oheň. Ak by som to dal do
súvislosti s praktickou ukážkou, tak touto ohnivou riekou je nádrž so
žeravým olovom vo filme Votrelec 3 z roku 1992, do ktorej skočila
poručíčka Ripleyová. Olovo sa v okultizme priraďuje k planéte Saturn,
ktorá reprezentuje Satana. Táto scéna mala aj spasiteľský charakter,
a Ripleyová bola v ďalšom filmovom Votrelcovi vzkriesená. Spása či
vyslobodenie je hlavným prvkom abyssu.
Druhou formou abyssu je vodná nádrž či rieka. Jeho elementom je voda. Tento druh abyssu by som prirovnal k priehrade vo filme Utečenec z roku 1993, kedy do nádrže skočí uprchlík, aby si "zachránil" krk. Touto formou priepasti je tiež rieka vo filme Imaginárium Dr. Parnassa z roku 2009, z ktorej "vylezie" diabol vo forme hada.
Treťou formou priepasti je vzdušná či akási bezodná hlbočina, ktorá nemá "dno". Jej živlom je vzduch. Napadá mi scéna z filmu Superdievča z roku 1984, kedy do bezodného démonického víru spadol jeden z dobrých hrdinov filmu.
Štvrtým druhom priepasti je kaňon alebo údolie s pevným zemským dnom. Jej živlom je zem. O tomto druhu abyssu píše Carlos Castaneda vo svojich knihách. Pre učňa Castanedu, ktorý do priepasti skočil, to bola finálna čarodejnícka skúška, pri ktorej sa dotkol tonalu a nagualu zároveň, teda sveta prejaveného a popísateľného, a neprejaveného a nepopísateľného.
Pri všetkých umeleckých ukážkach, ktoré som k priepasti uviedol, sa jednalo o prekonanie strachu. Pri abysse sú dve možnosti - buď do neho skočíš a "zabiješ sa" (respektíve vyhrá démon strachu) - nedosiahneš spásu, alebo skočíš bez strachu a dosiahneš "osvietenie" a poznanie. Alebo napokon do abyssu neskočíš a budeš sa naveky túlať vo vlastnom svete nepochopenia a nevedomosti.
