Vo večernej hodine Jupiterovej som si položil pred seba istý obrázok,
ktorý som nakreslil ako malý. Bola na ňom namaľovaná ženská postava,
ktorú som ako dieťa nazval Lucia, okolo seba mala diamanty a vznášala sa
na mozaikovitých nebesiach. Do obrázka som sa poriadne zapozeral, čím
som si urobil magické cvičenie sústredenia pozornosti. Počúval som
pritom psychedelický kozmický ambient.
Obrázok vo mne po čase starostlivého pozorovania vyvolal zmenený stav
vedomia. Dostal som nutkanie papier s obrázkom zjesť, tak som to ako
zhypnotizovaný urobil. Tak mi to odporučil môj vnútorný hlas. Po zjedení
obrázka som začal pociťovať nepríjemné fyzické príznaky, tak som si
ľahol do postele a čakal, kým to prejde. Hlavou mi zatiaľ behali rôzne
myšlienky o mexickom čarodejníctve.
Vonku sa už pomaly stmievalo. Po čase som si sadol na posteľ a snažil
som sa na nič nemyslieť. Dostával som sa do letargických stavov
zmeneného vedomia. Mal som pocit, že sa mi nohy oddelia od trupu. Začal
som myslieť na to, aké úbohé je zneužívať a zabíjať deti a ženy počas
pravých satanistických rituálov.
Opäť som si ľahol. Začala ma bolieť oblasť hrdla. Zrejme pracovala
Višuddhi. Hlavou mi behali myšlienky na povahu tohto sveta, tak som ich
"počúval". Nejako som dospel k tomu, že tento svet je produktom mysle.
My žijeme svet mysle. Myseľ považujem za akúsi záclonu, teda aspoň tú,
ktorá sa týka duality. Svet dobra a zla je naše vlastné väzenie mysle.
Zlo (to, čo reprezentuje ničivé sily namierené prakticky proti všetkému)
tu "existuje" či "žije" vďaka našej mysli. My (ako komplexné vedomie)
sme ho vytvorili, a ono sa snaží vďaka nám prežiť. To takzvané zlo chce,
aby sme svet považovali len za to, čo je vonku, nechce, aby sme si
uvedomili, že svet tvoríme zvnútra. Vďaka našej viere vo svet tam vonku
má zlo obrovské možnosti. Zlo potrebuje, aby sme v neho verili (podobne
ako vo filme Merlin z roku 1998) - tak sa vytvára svet duality. Svet
duality je pre zlo "domovinou".
Temnota potrebuje, aby sme verili v spásu, ktorá príde zvonka, nie spásu
v našom vnútre. Preto vytvorila rôznych náboženských spasiteľov, ktorí
nás majú jedného dňa zachrániť, ale nikdy nás nezachránia, pretože sú to
akési myšlienkové preludy. A zatiaľ čo čakáme na externé vykúpenie,
agenda zla postupne vrcholí. Temnota, spasitelia, svet vonku sú
halucinácie, ktoré považujeme za skutočné. Svet tam vonku je Matrix -
Magic tricks (svet "magických trikov"). Matrix je taktiež Mind tricks
(svet "trikov mysle").
Svet vonku je svetom démona (diabla, džina), a ten démon je prelud. Je
to prelud vydávajúci sa za skutočnosť. Je to fantázia, ktorá chce, aby
sme verili, že je skutočná. Vhodnú paralelu v tomto vidím vo filme
Vanilkové nebo z roku 2001, kde hlavný hrdina zažíva imaginárny svet,
ktorý si navrhol on sám a ani o tom nevie, všetci ostatní sú preludy,
ktoré bojujú o svoje prežitie. Až keď si to hlavný hrdina uvedomí a
rozhodne sa opustiť túto ilúziu, zbaví sa svojho najväčšieho strachu a
oslobodí sa z preludu, v ktorom žije. Svet tam vonku je svetom strachu.
Ježiš Kristus je podľa Svätého písma ten, ktorý sňal naše hriechy. Je to
"spasiteľ", ktorý je vedomím vytvorený prelud, ktorý živíme našou
pozornosťou. Je tým istým preludom ako predislamský boh Sin (sin z
angličtiny znamená "hriech"). Kristovo "boľavé" srdce som si spojil s
výjavom na tarotovej karte zvanej Meče III od A. E. Waita. Srdce na
karte je prepichnuté tromi mečmi a výjav značí bolesť, biedu.
Diabol býva niekedy zobrazovaný s otvoreným tretím okom - to preto,
pretože toto centrum v našich hlavách stráži. Takisto stráži naše
srdečné centrum, ktoré sa snaží uväzniť v kocke "Matrixu".
Ďalej som rozjímal nad tým, že keďže svet vytvárame zvnútra, a vytvára
ho každá jedna (ne)ľudská bytosť na Zemi, sme za neho zodpovední v plnej
miere. Tento svet je jedným z nekonečných svetov v nekonečnej
existencii a je na nás, ako s tým naložíme. Vďaka nášmu hlupáctvu a
nevedomosti prežijeme celý život v dualitnom vnímaní sveta, z ktorého sa
nevieme vyslobodiť, a koniec koncov ani nechceme. Sami sa v ňom umelo
udržujeme.
Zážitok som prežíval napoly v tme a napoly vo svetle. Miestami mi pred
očami preblikoval obraz videnia sveta. Nepríjemné stavy na fyzickej
úrovni pretrvávali do konca. Pracovala mi Sahasrára, ktorá mi skoro
explodovala. To je energetické centrum, na ktorom treba rozbiť zrkadlo.
Stále som mal v hlave myšlienku, že svet ľudí je svetom hlupákov,
pretože ľudia milujú hlupáctvo a sú ním maniakálne posadnutí. Náš svet
taký je, len to nevidíme. Sme sami sebe zbytočnými natvrdlými
zotročovateľmi.
Fungovala
mi krátkodobá pamäť, ale telesná rovina trpela viac. Moja myseľ bola
triezvejšia a jasnejšia. Ostrejšie som vnímal farby.
Svet duality vyžaduje neustály boj. Človek by mal byť bojovník, ale nie
hlupák uväznený v boji v rámci duality, ale mal by bojovať so svojou
vlastnou hlúposťou. Bojovať proti svetu "tam vonku" znamená udržiavať
svet duality v chode.
Tento psychonautický zážitok by som označil ako Lucid Solitaire Dream
(Sen príčetného samotára). Nástup zážitku bol postupný a trval viac ako
hodinu. Skončil až keď som v noci zaspal.
