Keby ti poviem, že žiješ v ríši zrkadiel, zrejme mi
neuveríš. Pretože je možné, že ti nejakou nešťastnou náhodou uniklo, že
symboly majú metaforický význam, a jedným z takých symbolov je rozhodne
zrkadlo.
Zrkadlo je symbolom
nášho odrazu. Keď sa pozrieš do zrkadla, vidíš samého seba. Čím
hnusnejším tvorom sa človek stane, tým hnusnejší bude aj jeho odraz, a
naopak. Keď sa napríklad taký miliardársky "filantrop" George Soros
pozrie do zrkadla, musí tam zbadať kompletné pekelné pandemónium.
Zrkadlo býva v rozprávkach a vo filmovom umení používané ako brána do čarovného sveta. Vlastne je to vstup do nášho vnútra. V tomto zrkadlovom svete vidíme často boj dobra proti zlu. Tento boj sa odohráva v nás samých. Dobre to vidíme vo filme Imaginárium Dr. Parnassa z roku 2009, kedy ľudia vstupujú do zrkadla - brány do nich samých, a čelia tam svojim slabostiam, ktoré využíva diabol na zvedenie zo "správnej" cesty.
Vo filme Conan Ničiteľ z roku 1984 má istý temný čarodejník veľkú moc vďaka zrkadlám. Zrkadlá sú však zároveň jeho slabinou. Odrážajú jeho silu i zraniteľnosť.
Vo filme Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937 používa zlá kráľovná magické zrkadlo, ktoré odráža jej vlastnú pýchu a zlobu.
Pred zrkadlom môžeme symbolicky čeliť svojim strachom. To vidíme vo filme Nekonečný príbeh z roku 1984, kedy mladý bojovník Atrey stojí pred zrkadlom a má dve možnosti - buď sa zľakne a utečie pred sebou samým, alebo vstúpi bez strachu do zrkadla a boj s temnotou pokračuje ďalej.
Tento svet, o ktorom si ľudia väčšinou naivne myslia, že je taký, ako im je všeobecne prezentované predátorskými mocnosťami silnejšími než oni, je v skutočnosti svetom zrkadiel. Krivých zrkadiel. Vedomie, ktoré je v najhlbšom jadre absolútne a nekonečné, sa odráža navzájom - my to voláme svet. Symbolicky je svet teda ríša zrkadiel. Zdegenerovanie ľudských bytostí znamená pokrivenie zrkadiel. Tento svet je bravúrne pokrivený. Keď som bol malý, pozerával som starú ruskú rozprávku, ktorá sa volala Kráľovstvo krivých zrkadiel a bola natočená v roku 1963. V tejto hranej rozprávke sa neposlušné dievčatko pri pohľade do zrkadla - brány, do ktorej vstúpi, ocitne v ríši, ktorá reprezentuje jej vlastný čarovný svet. Musí "poraziť" zlo, ktoré má v sebe.
Zrkadlo býva "zobrazované" aj ako brána do iných svetov, ako portál. To vidíme napríklad vo filme Constantine z roku 2005, kedy hlavný hrdina uväzní démona v zrkadle. Vo filme Legenda z roku 1985 vystúpi zo zrkadla samotný diabol.
Náš svet, ktorý teraz zažívame, je svetom diabla a to je nespochybniteľný fuckt. Ľudstvo to musí pochopiť, inak sa neposunie ďalej. Ignorantíkov, ktorí tento jav ignorujú, treba hodiť ešte viac do pekla, nech sa zbadajú. Diabol - diable/double/dvojník - je vládcom duality. Svet zrkadiel je krajinou duality. Diablov svet je svetom zrkadiel. Človeče, už rozumieš, že žiješ v démonovej ríši odrazov?!
Vo filme Warlock 2: Armagedon z roku 1993 sa istý chlapík ocitne v labyrinte zrkadiel. Warlock - démonický čarodejník a Satanov syn, je pánom tohto bludiska a chlapík nemá šancu dostať sa z neho živý.
Na záver tohto obrazného pojednania popíšem jednu svoju osobnú skúsenosť, ktorá sa týka energetických centier v ľudskom tele. Ľudské telo má k dispozícii sedem základných čakier a prebudíš ich pomocou takzvanej kundalini - hadej sily. A touto silou, hadom, je Seth - "had" Satan. Sedem čakier v našich telíčkach je oblasťou Sethovou. Osobne a subjektívne som pri hraní sa s energetickými centrami dospel k presvedčeniu, že niekde v oblasti siedmej (korunnej) čakry je akési symbolické zrkadlo, ktoré ťa pri takzvanom "čakrovom osvietení" vrhne "naspäť" a nepustí ťa ďalej. To, čo je za siedmou čakrou, je pred nami skryté. Osvietenie je doménou Luciferovou a ja si myslím, že je ho možné ešte prekonať. A ak ho chceš prelomiť, priprav sa poriadne na strážcu prahu, ktorý nebude chcieť prísť o svoju ľudskú potravu. A ak nie, tak Svetlonos má veľkú výhodu voči tebe. Masívne masívnu.
