Preskočiť na hlavný obsah

Pojednanie o strachu zo smrti

Strach zo smrti je najhlbším ľudským strachom, ktorý dáva smrti úplnú kontrolu nad ľudským životom. Je to strach tak ignorovaný a prehliadaný, že smrť si človeka môže vziať kedykoľvek do podsvetia.
Predtým, ako sa pustíš do článku, si polož otázku, či sa bojíš vlastnej smrti. Ak áno, môžeš pokračovať v čítaní ďalej. Ak nie, čítať tento článok je pre teba úplne zbytočné, pretože si pravdepodobne brujo, ktorý si podá jedného dňa ruku so smrtkou s úsmevom na tvári.


Zaoberať sa otázkou vlastnej smrteľnosti je niečo ako tabu. Je to oblasť tak hrozivá, že ju radšej bezprecedentne ignoruješ. Tým pádom zakrývaš svoju najväčšiu slabinu a stávaš sa zbabelým pokrytcom.
Keď sa človek smrti nebojí, smrť nad ním nemá kontrolu. To on má kontrolu nad ňou a vyberá si svoj okamih smrti. Človek nebojaci sa smrti si priznáva svoju smrteľnosť. V tomto svete, v tejto "vibrácii", je smrť akási prirodzená súčasť "života", a človek bez strachu zo smrti to vie.
Človek, ktorý si myslí, že je nesmrteľný, má neprekonateľný vnútorný skrytý strach zo smrti. Neuvedomuje si, že si jedného dňa pre neho smrť príde a vezme ho do pekla. Kedysi sa egyptským faraónom dávali do hrobov hmotné statky, respektíve predmety či poklady, aby si ich ich duše vzali do posmrtného života. Tento spôsob "odchodu" reprezentuje obrovský strach zo smrti. Smrť zmazáva všetko, čo v živote vybuduješ, a tieto predmety uložené do hrobiek odrážali ich strach z opustenia materiálneho sveta.
Človek, ktorý sa smrti bojí, je ten, čo pred ňou uteká, a ona ho raz aj tak doženie, a taký človek zomrie s bázňou v očiach. Bojovník so smrťou sa jej pozerá bez strachu do očí a zomrie, keď bude vedieť, že je na to správny čas.


Uvedomiť si svoju vlastnú smrteľnosť znamená dostať sa do rovnováhy. Je to ako postaviť sa medzi "čierny jin a biely jang", na most, ktorý visí nad abyssom. A keď budeš pripravený, skočíš bez strachu do priepasti. Tento skok vo vybranom okamihu smrti bude predstavovať skok slobody.
Vďaka strachu ľudstva zo smrti ľudskému svetu vládne kult smrti reprezentovaný temnými silami. Temné sily predstavujú smrť. Sú zhmotneným strachom tej časti vedomia, ktorá sa bojí smrti. Preto temné sily používajú symboly lebky - tá reprezentuje smrť. Globálne elity riadené temnými silami sú kultom smrti.
Človek je bytosťou života a zároveň i smrti. Ľudská lebka, ktorú si so sebou nosíš "v hlave", je symbolom smrti. Hnáty tiež. My by sme mali byť pánmi nad životom a smrťou, ale začali sme sa smrti báť. Tento strach sa prejavil ako prevzatie kontroly nad nami temnými silami - silami smrti.
Je nutné sa odosobniť a nepovažovať sa za dôležitého, pretože je to na nič a vyvoláva to v nás strach zo smrti. Musíme sa považovať už rovno za mŕtvych, pretože smrť si pre nás tak či tak raz príde. Priznanie si vlastnej smrteľnosti znamená poraziť strach zo smrti.


Strach zo smrti je tým najslabším miestom, ktoré v nás prehliadame. Pánom smrti je diabol, ktorý svetu nespočet vekov vládne. Kristus je pánom života a smrti - on je tým symbolickým strážcom brány, ktorým musíme bez strachu a pochybností prejsť ako cez ducha, aby sme sa oslobodili.


Ľudia sa správajú, akoby smrť neexistovala. Taký človek môže zomrieť úplne hocikedy, nepripravený, pre neho to znamená strašlivý a nepokojný odchod zo sveta duality.
Prestať sa báť smrti znamená chytiť život do svojich rúk. Znamená to stať sa zodpovedným tvorom, ktorý žije život najefektívnejšie ako sa dá.
Ľudia, ktorí sa boja smrti, nevidia a ani nemôžu vidieť svet taký, aký skutočne je. Takých budú vždy ovládať temné sily smrti, pretože tie reprezentujú ich strach.
Každý raz zomrie, a tak to je. A buď to človek prijme a zbaví sa zbytočných obáv z nevyhnuteľného, alebo to neprijme a to, čo reprezentuje smrť, ho bude ovládať až do posledného dychu a jeho strach bude hudbou smrti.
Víťazstvo nad strachom zo smrti znamená, že tu po sebe nezanecháš nič, čo by ťa pripútavalo k tomuto svetu.


Pokiaľ máš ambície ako napríklad taký iluzionistický mág a naivný sebadôležiťák Dynamo (vlastným menom Steven Frayne), ktorý chce podľa jeho slov po sebe zanechať ohromné dedičstvo, na ktoré ľudstvo len tak nezabudne, tak smrť bude pre teba poriadne hrozivým utrpením. Jeho snaha je úplne zbytočná, pretože smrť jeho odkaz jedného dňa vymaže lusknutím prstov.


Strach zo smrti je snáď najväčšou príčinou toho, prečo je ľudský svet v takých sračkách, v akých je. Ľudstvo odovzdalo plnú moc démonom, ktorých zmyslom existencie je potešenie zo smrti. Buď to ľudstvo zmení a prestane sa smrti báť, čo predstavuje cestu slobody, alebo sa môže tešiť na prichádzajúce brutálne peklo zosnované kultom smrti, aké si nevie ani predstaviť.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Psychológia predátora

Zásadná vec, ktorej musí obyčajný človek porozumieť, ak chce ešte vo vesmíre prežiť, je pochopenie toho, čo predstavuje takzvaný predátor. Predátor je bytosť, ktorá je na vrchole spoločenskej pyramídy moci. Alternatívnym pomenovaním pre slovo predátor môže byť pojem vládca. Je to ten, čo nám vládne. Je dobré sa pozrieť bližšie na to, čo je predátor alias vládca skutočne zač. Predátor je veľmi mocná entita. Má k dispozícii poznanie, o akom sa bežnému človeku ani nesnívalo. Má vhľad do podstaty vedomia. Vie skresľovať vnímanie druhých bytostí. Je to egoista závislý na kontrole a moci. Moc a kontrola je jeho posadnutosťou. Predátor je veľmajster manipulácie. Vie presne identifikovať, kde má druhá bytosť silné a slabé stránky a vie ich zneužiť vo svoj vlastný prospech. Predátor pochádza zo sveta, ktorý leží za našim svetom. Je to svet, do ktorého sa môžu dostať tí, čo kráčajú po ceste poznania. Predátor našiel spôsob, ako prenikať do nášho sveta a ako tu pôsobiť. Predátor je skrytý pred z

Tieňové predátorské entity podľa nagualizmu

Informácie o anorganických predátorských entitách spomínaných v tomto článku pochádzajú od toltéckeho spisovateľa Armanda Torresa a naguala dona Melchora. Sú najväčším tajomstvom nagualského učenia. Predátorské entity, ktoré vládnu planéte Zem a ľudstvu, sú podľa naguala Melchora nazývané tiež tieňové bytosti. Pojem tieňové bytosti je len orientačný termín označujúci niečo, čo sa vymyká všetkým verbálnym popisom. Nevyzerajú ako bežné tiene, ale sú im podobné. Keď sa ich človek naučí odlišovať od obyčajných tieňov, zistí, že tieto bytosti sú všade. Majú rôzne veľkosti, formy a odtiene. Nagualská línia Carlosa Castanedu ich nazývala dravci či lietavci. Moderný človek neberie do úvahy energetický svet. Pre neho existujú nanajvýš duchovné či filozofické záležitosti, a to nie je to isté. Ľudia zvyknú vnímať zvláštne pocity, ktoré sa vezmú odnikiaľ a zrazu ich ovládnu. Zažívajú emočné a energetické výkyvy. Snažia sa to vysvetliť iba ako nejaké emočné kolísania. Ženy sú na ne obzvlášť citlivé

Saturn = Lucifer

Saturn ako prastaré solárne božstvo predstavuje nositeľa svetla Lucifera, podľa kresťanskej mytológie najvyššieho padlého anjela, ktorý bol "zrazený k zemi" a stal sa Satanom. Padlý anjel Lucifer. Saturn a etymológia Pojmy či slabiky, ktoré sa vzťahujú ku starým solárnym božstvám, sú Ab, Ak, Am, Ar, As, At, El a On. Používanie týchto jednoslabičných pojmov v rámci pomenovania slnka či slnečných bohov bolo možné nájsť v krajinách od Talianska, Egyptu, Mezopotámie po Baktriu (historický región v strednej Ázii). Slabika Ar znamená oheň či slnko a používal sa pre ňu aj výraz Aur či Ur. Ur predstavuje plameň alebo svetlo. At je Atys či Attis, slnko. At aj Ur sa v slove Saturn (s-At-Ur-n) vyskytujú. Slabika On predstavuje písmeno n na konci slova Saturn. Saturn je (s)-At-Ur-On. V starom Ríme bol (boh) Saturn pánom úrody a hojnosti, čo sú aspekty vzťahujúce sa k slnku. Planéta, resp. plynné kozmické teleso - trpasličia hviezda Saturn je solárnym bohom ‘tisícich’ mien (a