Už dlho som sa necítil tak mizerne. V práci sa mi
nedarí, firma asi čoskoro skrachuje, ale to ma v podstate až tak
netrápi. Peňazí som si našetril dosť, takže mám z čoho žiť ešte dlhú
dobu.
Stratil som ale životnú
energiu, ktorú tento svet zo mňa vysáva každý deň viac a viac. Ak som
teda nejakú vôbec mal, ale určite jej bolo viac ako teraz.
Zamýšľam sa stále nad tým, kto vlastne som, prečo som tu, kde to vôbec
som. Som človek? Nie. Som nekonečné vedomie, ktoré prežíva skúsenosť
bytosti zvanej človek na planéte Zem. Som energia, tak ako všetko okolo
nás, vibrácia s koncentrovaným vedomím, vlastnou vôľou, želaniami,
cieľmi, zážitkami. Duša,
ktorá sa reinkarnuje zo života do života, aby sa vyvíjala a uvedomovala
si zmysel života. Vedomie "zotročované" svojou vlastnou mysľou.
V skutočnosti mám život vo svojich rukách, tvorím a prežívam svoju
vlastnú realitu tvorenú podvedomím a môžem si v nej robiť, čo chcem
podľa svojej vôle. Som Boh vo svete bohov. S týmto poznaním by som mal
byť predsa šťastným tvorom, ktorý prežíva len to, čo prežívať chce.
Napriek tomu sa tak necítim. Stále mi niečo chýba k tomu, aby som toto
poznanie naplnil a preniesol ho do svojho vedomia. Sadnem si na posteľ
a začnem trochu meditovať, nech opustím aspoň na chvíľu tento svet
myšlienkového Matrixu a ponorím sa do blaženého, nekonečného ticha.
Vzal som do rúk gitaru, prehral si pár pesničiek, ktoré som zložil už dávnejšie, aby som nejako zabil čas do večera.
Na večer som dohodnutý s Dorianom Jayom a Deykillom. Ideme do nášho
obľúbeného rockového baru, kde sa veľmi dobre poznám s majiteľom. Vždy
keď tam prídeme, pustí nám skladby, aké si vyberieme. Väčšinou si dáme
zahrať hudbu od Led Zeppelin, The Beach Boys, Jimiho Hendrixa a iných
starých legiend, na ktorých sme všetci traja vyrastali. Dorian Jay si
ako vždy objedná pár pohárikov whiskey, ktoré zapije zeleným absintom.
Smrteľná kombinácia. Tak sa z neho stáva perverzná beštia, ktorá by
pretiahla aj psíka. Ako správny pôžitkár si vždy vezme niekoľko dievčat
k sebe domov a robia tam zvrátené orgie, väčšinou vo zvieracích maskách
a dlhých zelených ponožkách. Ten človek musel uzavrieť zmluvu s diablom,
aby takéto činnosti zvládal. Deykill je naopak viac na chlapcov.
Nedávno sa ma jeden z jeho dobrých "priateľov" pokúsil zbaliť - bol to
hnus. Takéto veci si rád odpustím. Upozornil som Deykilla, nech na mňa
jeho priatelia takéto finty neskúšajú, lebo ich nakopem do gulí a už si
s ním nikdy nezasúložia. Ale sem-tam Deykill zbalí aj nejakú tučnú
buchtu, ktorá ho vždy po pár dňoch prestane baviť.
V poslednej dobe som začal obľubovať alkoholický nápoj zvaný
Kajschmentke, čo je zmes vodky, bieleho vína, piva a citrónového džúsu.
Občas si tam nasypem trochu koksu, nech to má grády. Je to nápoj pre
skutočných fajnšmekrov. Cítim sa po ňom vždy skvelo a nikdy z neho nemám
opicu.
Z ničoho nič som začal vnímať v bare zvláštnu energiu. Stalo sa to
nečakane v jednom okamihu. Začínam cítiť veľkú spokojnosť, priam
bezpodmienečné šťastie. Toto mi Kajschmentke ešte nikdy neurobil, takže
to musí byť niečím iným. Tento pocit som už v bare niekoľkokrát zažil,
ale nikdy nebol zďaleka taký intenzívny ako teraz.
Poobzerám sa po bare a hľadám zdroj môjho uspokojovania. Možno na nás
testujú nový prístroj, ktorý má v ľuďoch vyvolávať rozkoš z pozemskej
existencie, ale to je nepravdepodobné, pretože by to elitná vrstva našej
dokonalej spoločnosti nikdy nedovolila. Sledujem, či prišli do baru
nejakí noví ľudia. Pár ich prišlo, tak sa na nich pozerám a snažím sa
zistiť, či môj stav nejako nevedome neovplyvňujú. Stále nič. Až na...
...Je tu jedno dievča, ktoré som tu vídaval už skôr, ale nikdy som mu
nevenoval pozornosť. Pozerám sa na ňho a zaplaví ma pocit, aký som nikdy
nezažil. Dá sa to porovnať s tantrickým orgazmom. Ona je ten čarovný
zdroj! Tiež ma pozoruje a usmieva sa na mňa. Deykill i Dorian Jay už
majú o zábavu postarané. Práve balia svoje obete, ktoré s nimi strávia
vášnivú noc. Sedel som pri stole sám. Rozhodol som sa, že dievča pozvem
na pohárik, pretože musím zistiť, čím ma tak vzrušuje a dráždi...
Takže volá sa Sofia, má dvadsaťtri rokov. Pochádza z ďaleka, ale jej
rodina sa sem pred pár rokmi presťahovala za prácou. Študuje v poslednom
ročníku na vysokej škole, odbor výtvarné umenie. Nedávno sa rozišla
s priateľom, ktorý bol strašne žiarlivý. Fascinuje ma jej čarodejnícky
výzor. Určite bola v minulých životoch bosorka, ktorá lietala nahá na
metle, zaklínala svojich sokov a obcovala s démonmi. Rozprávali sme sa
o rôznych témach ako je umenie, hudba, svetové dianie, filmy, či o
našich záujmoch. Máme mnoho spoločného. Povedala mi, že si ma v tomto
bare všímala vždy, keď som tu bol, ale ja som jej pohľady ignoroval.
Prečo som si ju nevšímal už skôr? Asi som bol príliš zaslepený inými
vecami. Alebo jednoducho nebol ten správny čas. Takisto cíti medzi nami
energiu, ktorá ju robí šťastnou. Ona si to uvedomila skôr ako ja, ale
bála sa ma predtým osloviť, pretože si nebola istá, či ju cítim aj ja.
Keď sme v noci odchádzali z baru, pobozkala ma letmo na ústa. Dohodli
sme sa na ďalšom stretnutí.
Stretávali sme sa čoraz viac. Povedala mi, že ma ľúbi odkedy ma prvýkrát
stretla. Energia medzi nami sa stávala hmatateľnou. Ľudia, ktorí nás
stretávali, vraveli, že sme tu pre seba. Pozerali sme sa na seba často a
dlho, bez slov, bez myšlienok. Postupne som zistil, že je mojim
zrkadlom a odráža všetko to, čím som. Vďaka nej som si uvedomil svoje
chyby i svoje prednosti. Posúva ma ďalej ako by som bol schopný urobiť
to ja sám.
V jednu zvláštnu noc, ktorú sme strávili spolu, sme mali spoločný sen.
Bol to magický a krásny sen. Pozerali sme sa na seba a najskôr sme
v našich očiach uvideli naše spoločné minulé životy. V jednom momente
sme si vstúpili navzájom do očí a ocitli sme sa v čarovnej krajine plnej
nadprirodzených bytostí. Vošli sme do divadla, v ktorom sa hralo
komické predstavenie. Smiali sme sa, hladkali a objímali. Po skončení
predstavenia za nami prišiel Mahátma Gándhí a vykríkol "seriem na všetko".
Vybuchli sme smiechom. Keď sme opustili divadlo, prišiel pre nás
kočiar. Nastúpili sme doň a kočiar nás odviezol na starý hrad. Privítal
nás mladý upír, ktorý nám ukázal v najvyššej veži izbu, v ktorej
prenocujeme. V izbe boli zapálené sviečky a bola tu veľká nádherná
manželská posteľ, ktorá musela prežiť už veky. Strhli sme zo seba šaty
a začali sa vášnivo milovať. Upír, ktorý nás ubytoval, sa na nás celú
dobu pozeral. Nevadilo nám to. Práve naopak, bolo to romantické
a krásne.
Uvedomil som si, čo mi nakoniec v živote chýbalo, aby som sa stal
celistvým a naplneným. Bola to láska, ktorá presahuje hranice tohto
okamihu. Tohto života. Tohto vesmíru. Tejto ilúzie.
