Existuje jeden veľmi úspešný strategický model,
ktorý globálna elita využíva vo svoj prospech a ktorý môžeme nazvať
Problém - Reakcia - Riešenie (Problem - Reaction - Solution) (názov
tejto techniky vymyslel David Icke).
Vďaka tomuto modelu je jednoduché smerovať vývoj spoločnosti cestou, akú si manipulátor zvolí.
V
čom teda tento "tajný" model spočíva? Ak chceme zmeniť spoločnosť a
viesť ju smerom, ktorý sme zvolili a ktorý vyhovuje nám (manipulátorom),
nemôžeme to ľuďom povedať na rovinu, pretože by náš zámer prekukli a
manipulácia by sa tým pádom skončila. Musíme ľudí nejako presvedčiť, že
zámer, ktorý sme vymysleli, bude potrebné uskutočniť a že je v prospech
všetkých. Manipulátori - globálna elita na čele s niekoľkými pokrvnými
líniami - vymyslia problém, ktorý postihne zväčša celú spoločnosť, potom
prostredníctvom masových médií vyvolajú reakciu, z ktorej ľudia dostanú
strach a sami požadujú, že je potrebné niečo urobiť, a nakoniec je
prijaté riešenie, ktoré chceli manipulátori dosiahnuť. Vinu za problém,
ktorý manipulátor spôsobí, hodí na niekoho iného alebo na niečo iné.
Príkladom
aplikácie takéhoto strategického modelu je druhá svetová vojna. Išlo o
konflikt navrhnutý ešte v 19. storočí vysoko postaveným slobodomurárom
Albertom Pikeom, ktorého cieľom bolo vytvoriť úniu s centralizovanou
mocou. Bol to prechodný krok a centralizácia globálne pokračuje. Všetky
strany boli financované v pozadí tými istými osobami - bankármi. Víťazom
vojny boli každopádne bankári, ktorí tou vojnou sledovali istý cieľ.
Problémom bola vymyslená a realizovaná vojna, reakciou bolo skončiť
vojnu a niečo do budúcna s tým urobiť a riešením bolo zabezpečenie
"mieru a stability" (resp. väčšej kontroly) prostredníctvom navrhnutej
únie.
Ďalším
príkladom stratégie Problém - Reakcia - Riešenie je "teroristický" útok
na veže Svetového obchodného centra (World Trade Center - WTC)
označovaný ako 9/11 (značí 11. september 2001). To je klasický vzor
manipulácie verejnosti a viedol k obrovským zmenám v spoločnosti.
Manipulátori vymysleli údajných teroristov, ktorí ohrozujú svet (pričom
vláda samotná prichystala odpálenie budov WTC), reakciou bola potreba
stopnúť terorizmu, riešením masívne redukovanie slobôd občanov a
vojenské zásahy na Blízkom Východe. Všetky vojny, zmätky a hrôzy, ktoré
nasledovali po 11. septembri, by nikdy nemohli nastať bez zinscenovania
tejto udalosti. Krajiny, ktoré boli po 11. septembri "spojencami"
vojensky napadnuté, boli všetky na zozname režimov, ktoré chceli elity
vnútorne zmeniť už dlho predtým, než k pádu dvojičiek došlo.
Ďalej
by sa dala spomenúť vykonštruovaná ekonomická kríza (cieľom je vytvoriť
globálny menový systém s jedinou elektronickou menou), umelo vytvorené
choroby (cieľom je globálne očkovať populáciu toxickými látkami, ktoré
ničia ľudskú imunitu), islamský štát (cieľom je vytvoriť veľký svetový
konflikt) atď. Tento model sa používa vo všetkých oblastiach
spoločenského života.
Špecifickým
modelom je tzv. Žiadny problém - Reakcia - Riešenie (No Problem -
Reaction - Solution), ktorý funguje na rovnakom princípe ako predošlý
model, akurát že problém je fiktívny, neexistuje. Sem patrí napr.
globálne otepľovanie (ktoré neexistuje, ale je zneužité na kompletné
ovládnutie životného prostredia elitou), hromadné zbrane v Iraku (tieto
neexistujúce zbrane majú slúžiť ako zámienka na inváziu "spojencov" a
vojenské prevraty a ďalšie vojenské akcie) a pod.
Pri
užívaní techniky Problém - Reakcia - Riešenie, resp. Žiadny problém -
Reakcia - Riešenie, sa postupuje tak, že ľudia sú umelo vytvoreným
problémom či neproblémom vystrašení k smrti a tak potom urobia, čo bude
manipulátor chcieť. Elity vedie, že tu vstupuje do hry naša ľavá mozgová
hemisféra a reptiliánsky mozog či R-komplex, ktorého reakcia je
založená na strachu a boji o prežitie a ktorý nedáva priestor kľudnému
racionálnemu zhodnoteniu situácie. Takáto strachová reakcia dáva možnosť
a priestor manipulatívnemu systému prijať ním navrhnuté riešenie, ktoré
vyhovuje dopredu pripravenej agende. K problému je vždy prichystaná
situáciu vysvetľujúca oficiálna báchorka, ktorej ľudia pod vplyvom bázne
uveria, pričom si nepoložia otázku, či sa to tak skutočne stalo, ako to
prezentujú elitami ovládané masmédiá a autority. Ľudia ďalej nepátrajú
po alternatívnych možnostiach, nebádajú a automaticky akceptujú verziu
hlavného prúdu. Novinári, lekári, akademici a vedci neustále opakujú
oficiálne klamstvá hlavného prúdu a drvivá väčšina populácie im to verí.
Tieto
modely sa uplatňujú v dlhom časovom období, krok za krokom. Konečným
cieľom je vytvoriť orwellovský fašistický štát, v ktorom úplnú moc bude
mať malá skupinka ľudí kontrolujúca zvyšok populácie.