Mário Oláh

Text písaný kurzívou bol zostavený z materiálov z tverských novín Karavan a napísali ho Gennady Klimov a Maria Orlova. Bol publikovaný na internete cca v roku 2002 pod názvom "The Mysterious Genealogy of Russian President Putin". Tu je slovenské znenie článku nazvaného "Záhadný rodokmeň ruského prezidenta Putina": "Ruský prezident Vladimír Putin bol záhadou takmer pre každého od okamihu jeho zvolenia. Zdalo sa, že je to muž bez minulosti, inšpirovaný vidinou nového veku, ale zbavený historických koreňov. Výskum, ktorý urobil novinár z ruského mesta regiónu Tver, sa stal senzáciou. Dostalo sa do povedomia, že rodičia ruského prezidenta pochádzajú z územia Kalininsky z kraja Tver. Prezidentov rodokmeň nie je známy od Putinovho dedka Spiridona Putina, ktorý opustil Tver a odišiel do St. Petersburgu vo veku pätnástich rokov. Dedko Vladimíra Putina bol vážny, rezervovaný muž s nepoškvrnenou česťou. Spiridon Putin bol dobrým ...

Na Strednom východe žil osamelý muž menom Ráhul. Bol to chudobný a nešťastný kupec, ktorému sa v obchodovaní príliš nedarilo, ale nadovšetko miloval umenie. Deň čo deň sa Ráhul prechádzal ulicami mesta Daman, aby mohol obdivovať pouličných umelcov, ktorí tu vystavovali a predávali svoje diela. Jedného dňa, keď sa prechádzal po námestí, ho zaujal jeden zvláštny maliar, ktorého tu nikdy predtým nevidel. Mal na sebe modrý hábit, na hlave turban a cez ústa previazanú šatku. Oči mal takmer celé biele. Vystavoval obrazy, ktorým sa žiadne iné kvalitou nevyrovnali. Kupec to ako milovník umenia okamžite spoznal a šiel za umelcom, aby si mohol jeho výstavné kusy bližšie prezrieť. Zoznámil sa tak s maliarom, ktorého meno bolo Iblis. Dozvedel sa, že maliar pochádza zďaleka a cestuje so svojimi obrazmi po celom svete. Každý rok navštívi a spoznáva inú krajinu a iných ľudí. Aj keď nemal Ráhul dosť peňazí na kúpenie si niektorého z obrazov, pretože ich ...

Kedysi dávno, pred pradávnymi dobami, štyria mladí hudobníci, ktorí boli aj dobrými priateľmi, počuli nariekať Orfea v záhrade múz. Nárek to bol hlasný a zúfalý, tak sa títo hudobníci rozhodli zistiť, čo sa Orfeovi stalo a prečo tak narieka, až ho počuje celé mesto. Prišli za ním do záhrady, ktorá mala vstupnú bránu zhotovenú zo zlata. Záhrada to bola neveľká, zato krásna ako starý svet. Žili tu všemožné druhy živočíchov a rástli tu rozmanité prapodivné rastliny a stromy. Niet divu, že tu Orfeus trávi väčšinu času. Hudobníci sa Orfea spýtali, čo ho trápi. Orfeus im vyrozprával, ako za ním prišiel starý znalý obchodník s hudobnými nástrojmi. Ponúkal Orfeovi rôzne inštrumenty s výnimočnými vlastnosťami, pomocou ktorých by mohol okúzliť nejedného boha. Obchodník sa do svojho remesla vyznal a všimol si, že Orfeus vlastní lýru, akú ešte nikdy v živote nevidel. Orfeovi ju daroval boh Hermes, ktorý ju pre neho špeciálne vyrobil a ...

Je piatok. Blíži sa koniec môjho pracovného času. Dnes som v práci pracoval ako blázon. Samé telefonáty, evidovanie objednávok, písanie mailov, jednania s firmami. Mali sme pracovnú poradu, na ktorej som dostal pochvalu od šéfika za získanie nových zákazníkov pre firmu. Rozoberali sme plány spoločnosti, ktoré sa budú realizovať v ďalšom období. Moja kolegyňa Terra mala na sebe oblečenú čiernu minisukňu a čierne priliehavé tričko s potlačou anglického rockového hudobníka Syda Barretta. Všimol som si, že nemala žiadnu podprsenku. Bola to nižšia štíhla čiernovlasá dievčina vo veku dvadsaťsedem rokov s japonskými črtami. Mala fakt nádherné prsia. Vzrušovala ma, čo si budem neklamať. Ako som sedel za stolom na porade, pri pozeraní sa na Terru som si pravou rukou nenápadne prechádzal po rozkroku tak, aby ma nikto nevidel. Bola to príjemná masáž. A intenzívna. Nechýbalo veľa a pokrstil by som si spodné prádlo. Po skončení porady sme sa poberali domov. Keď som ...