Na Strednom východe žil osamelý muž menom Ráhul. Bol
to chudobný a nešťastný kupec, ktorému sa v obchodovaní príliš
nedarilo, ale nadovšetko miloval umenie.
Deň čo deň sa Ráhul
prechádzal ulicami mesta Daman, aby mohol obdivovať pouličných umelcov,
ktorí tu vystavovali a predávali svoje diela.
Jedného dňa, keď sa prechádzal po námestí, ho zaujal jeden zvláštny
maliar, ktorého tu nikdy predtým nevidel. Mal na sebe modrý hábit, na
hlave turban a cez ústa previazanú šatku. Oči mal takmer celé biele.
Vystavoval obrazy, ktorým sa žiadne iné kvalitou nevyrovnali. Kupec to
ako milovník umenia okamžite spoznal a šiel za umelcom, aby si mohol
jeho výstavné kusy bližšie prezrieť.
Zoznámil sa tak s maliarom, ktorého meno bolo Iblis. Dozvedel sa, že
maliar pochádza zďaleka a cestuje so svojimi obrazmi po celom svete.
Každý rok navštívi a spoznáva inú krajinu a iných ľudí.
Aj keď nemal Ráhul dosť peňazí na kúpenie si niektorého z obrazov,
pretože ich cena bola nesmierne vysoká, Iblis si svojho obdivovateľa
veľmi rýchlo obľúbil a pozval ho k sebe do neďalekého ateliéru. Kupec si
jeho obrazy zamiloval a často navštevoval maliarov ateliér, aby sa na
ne mohol aspoň pozerať a snívať pri nich.
Jedného dňa sa maliar rozhodol, že zasvätí svojho obdivovateľa do
magického sveta svojich obrazov. Ukázal mu obraz, na ktorom boli
namaľované hory a lesy. Povedal Ráhulovi, aby sa nebál a aby do obrazu
vstúpil.
Keď tak Ráhul učinil, ocitol sa zrazu v krajine, ktorá bola namaľovaná
na obraze. Bol z toho nadšený a prechádzal sa po krajine, ktorú maliar
štetcom vytvoril.
Po hodine magické kúzlo pominulo a Ráhul sa opäť objavil v maliarovom
ateliéri. Kupec si mohol vybrať iba jeden obraz denne, ktorý smel na
šesťdesiat minút navštíviť. Tak spoznal zvláštnu magickú schopnosť,
ktorú maliar ovládal.
Ráhul postupne navštevoval rôzne maliarove obrazy a nemohol sa nabažiť
úžasu, ktorý mu poskytovali. Navštevoval pôsobivé mytologické scény,
nádhernú prírodu, iné planéty, zakázané háremy v palácoch vládcov
a čokoľvek, čo mu poskytla maliarova predstavivosť prenesená na plátno.
Ale najviac si Ráhul zamiloval obraz, na ktorom bola namaľovaná
princezná, ktorej krásou sa ani bohyne nevyrovnali. Ráhul hneď vzplanul
láskou ku krásnej žene na obraze a navštevoval ju tak často, ako sa len
dalo. Kiežby mohol zostať žiť v obraze so svojou princeznou navždy.
Takto pokračovalo Ráhulovo vstupovanie do Iblisových obrazov dvanásť
mesiacov, keď jedného dňa našiel kupec maliara ležiaceho na posteli,
napoly živého a napoly mŕtveho. Dozvedel sa od neho, že stráca životnú
silu a čoskoro zomrie, ak nedostane potrebnú pomoc. Ráhul chcel
maliarovi veľmi pomôcť. Keďže úloha, ako zachrániť Iblisa, nebola
jednoduchá, dohodol sa s Ráhulom na podmienkach: keď Ráhul zoženie
Iblisovi malé dieťa, ktorého životnú energiu Iblis potrebuje na svoje
prežitie, môže navždy zostať žiť v hociktorom maliarovom obraze, ktorý
si vyberie. Ráhul dlho nerozmýšľal a rozhodol sa, že mu dieťa opatrí. Na
oplátku si vybral obraz s princeznou, s ktorou chce stráviť večnosť.
Keď bola dohoda uskutočnená, vybral sa Ráhul uniesť dieťa, ktoré daruje
chorému maliarovi.
Kupec sa prechádzal po meste a hľadal rodinu, ktorej by mohol dieťa
ukradnúť. Keď takú konečne našiel, počkal do noci, kým dieťa i rodičia
nezaspia. Preliezol otvoreným oknom do prízemného bytu vyhliadnutej
rodiny, potichu vzal dieťa z postieľky, aby si nikto nič nevšimol,
zabalil ho do šatu a priniesol Iblisovi do ateliéru.
Iblis vzal dieťa do malej temnej komôrky, v ktorej mal pripravený oltár,
nôž a kalich. Plač prebudeného dieťaťa náhle utíchol a po chvíli sa
Iblis vrátil ku kupcovi zdravý ako ryba a poďakoval sa mu. Maliar splnil
kupcovi zaslepenému láskou k namaľovanej princeznej želanie a nechal ho
vstúpiť do obrazu, v ktorom si bude večne užívať život so svojou
vyvolenou. Ráhul si u maliara touto dohodou kúpil vstup do obrazu a tak
sa stal nakoniec aj šťastným kupcom. A démon Iblis bol ešte šťastnejší,
pretože získal tak ako každý rok ďalšiu dušu z mnohých, ktoré mu
dobrovoľne odovzdali svoju moc nad ich životom.
