Vesmírna stanica menom Mesiac

Oficiálne teórie slúžiace na vytvorenie predstavy o vzniku Mesiaca pre masy ľudí sa ukazujú byť ako nesprávne. Je za tým niečo tajomnejšie.
Máme tu množstvo anomálií spojených s Mesiacom, ktoré vyvracajú tieto teórie a existuje mnoho "mesačných" tajomstiev, o ktorých niekto alebo niečo nechce, aby sme vedeli.
Mesiac a Saturn tvoria dôležitú dvojicu pri manipulácii pozemskej ľudskej spoločnosti, resp. jej vnímania reality.

Napriek všetkým rozumovým pochybnostiam tu máme predstavu, že Mesiac nie je tým, čím sa zdá byť; že nie je iba obyčajným satelitom obiehajúcim okolo planéty Zem. Je to kozmická entita, ktorá mnohým znepokojeným vedcom a konšpiračným teoretikom nedáva spávať.
Mesiac je veľmi starý, je starší ako sa predtým očakávalo. Je možno starší ako Zem alebo náš solárny systém. Zatiaľ čo vek Zeme odhadujeme na 4,6 miliardy rokov, mesačné horniny boli datované ako 5,3 miliárd rokov staré a prach, na ktorom odpočívajú, má najmenej o miliardu rokov viac. Chemické zloženie prachu, na ktorom sú horniny usadené, sa výrazne líši od zloženia samotných hornín, čo je v rozpore s uznávanými teóriami o nahromadení prachu zvetraním a rozkladom hornín. Horniny teda nie sú mesačného pôvodu. Mesačné kamene boli zmagnetizované. Ale Mesiac nemá magnetické pole. Nemohlo to byť spôsobené ani blízkym kontaktom so Zemou, pretože to by roztrhalo Mesiac na kúsky.

 

Mesačný povrch.

Priemerná hustota Mesiaca je 3,34 g/cm³ v porovnaní s priemernou hustotou Zeme, ktorá je 5,5 g/cm³. Dr. Gordon MacDonald, vedec z NASA, v roku 1962 povedal: "Keď sú astronomické dáta menšie, tak sa zistilo, že si vyžadujú, aby bolo vnútro Mesiaca duté a nie homogénnou guľou." Dr. Sean C. Solomon z Massachusettského Technologického inštitútu prehlásil: "Experimenty sond Lunar a Orbiter značne zlepšili naše vedomosti o gravitačnom poli Mesiaca. Naznačujú obávanú možnosť, že Mesiac môže byť dutý." Kozmológ Carl Sagan povedal: "Prírodný satelit nemôže byť dutý." Najlepším dôkazom toho, že Mesiac by mohol byť dutý, je to, že meteority, ktoré do Mesiaca narazia, spôsobia otras podobný zvoneniu zvonu. 20. novembra 1969 posádka Apolla 12 odhodila pri výstupe časť lunárneho modulu a ten narazil do Mesiaca. Tento náraz vytvoril umelé "mesiacotrasenie" s prekvapujúcimi vlastnosťami - Mesiac dunel ako zvon  a to viac ako hodinu. Tento pokus vyskúšalo aj Apollo 13 a to spôsobilo ešte prekvapivejšie výsledky. Seizmické prístroje zaznamenali, že ozveny trvali viac ako tri hodiny a dostali sa do hĺbky 40 kilometrov, čo viedlo k záveru, že Mesiac má buď neobvykle riedke jadro alebo dokonca nemá žiadne jadro.

Apollo 12 (vľavo) a Apollo 13 (vpravo).

Pri bežnom planetárnom zložení máme ťažšie zložky v jadre a ľahšie materiály sa vyskytujú na povrchu. Niekoľko geológov sa zhodlo, že odolné prvky ako titánium na povrchu Mesiaca museli byť prinesené na mesačný povrch neznámym spôsobom. Pod mesačným povrchom sa nachádza obrovská kruhová koncentrácia veľmi hustého materiálu v hĺbke od 32 do 64 kilometrov pod stredmi mesačných morí (mesačných planín). Sú to rozsiahle objekty diskovitého tvaru, ktoré boli pravdepodobne umelo vytvorené. Povrch mesačných morí sa skladá hlavne z ilmenitu, čo je minerál obsahujúci veľké množstvo titánia. Urán 236 a neptúnium 237 boli objavené v mesačných kameňoch a tieto prvky sa v pozemskej prírode nevyskytujú.
Niektoré mesačné krátery boli vytvorené zvnútra, ale neexistuje žiadny náznak, že by bol Mesiac niekedy dosť horúci na to, aby produkoval sopečné erupcie.

Mesačné krátery.

Ohľadom pôvodu Mesiaca bola uznávaná hlavnoprúdová teória, podľa ktorej vznikol Mesiac odtrhnutím časti Zeme pred dávnou dobou. To je ale nepravdepodobné. Ďalšia teória tvrdila, že Mesiac sa sformoval z vesmírneho prachu, ktorý zostal po vytvorení Zeme. Táto teória bola vyvrátená analýzou zloženia mesačných kameňov. Ďalšou teóriou je, že Mesiac bol pritiahnutý gravitačným poľom Zeme, ale neexistujú dôkazy, ktoré by túto teóriu potvrdili a šanca, že by bol Mesiac potom nútený obiehať po takmer kruhovom orbite okolo Zeme, je mizivá. Tieto teórie nevychádzajú, pretože sú to len nezmysly.
Náš Mesiac je jediným mesiacom v slnečnej sústave, ktorý takmer nemení kruhovú obežnú dráhu. Hmotnostný stred je asi o 1800 metrov bližšie k Zemi než jeho geomagnetický stred, čo by malo spôsobiť kolísanie, ale mesačná vypuklina je na odvrátenej strane Mesiaca (Mesiac nemá tvar dokonalej gule). Niečo muselo uložiť Mesiac na jeho obežnú dráhu s presnou výškou, dráhou a rýchlosťou. Jednu stranu Mesiaca nikdy zo Zeme nevidieť.

Orbita Mesiaca je kruhová, čo je netypické pre mesiace obiehajúce okolo planét.

Autori knihy 'Kto postavil Mesiac?' Christopher Knight a Alan Butler vysvetľujú, že Mesiac nie je skutočný v tom zmysle, že nie je "prirodzeným" mesiacom. Hovoria, že matematika a geometria medzi Slnkom, Mesiacom a Zemou je výnimočná v zmysle ich usporiadania a nikde inde v slnečnej sústave takéto usporiadanie nenájdeme. Vravia, že Mesiac je na danú orbitu umiestnený s presnosťou švajčiarskeho hodinára. Pri zatmení Slnka má Mesiac presne veľkosť Slnka.

Zatmenie Slnka.

Platón, Aristarchus, Rabbi Levi, Eratosthenes, Biela a Poseidonus zaznamenali na Mesiaci neobvyklé svetlá. NASA, rok pred prvým pristátím na Mesiaci, ohlásila na Mesiaci viac ako 570 svetiel a zábleskov pozorovaných medzi rokmi 1940 a 1967. Mesačné zariadenie umiestnené astronautmi zaznamenalo 7. marca 1971 oblak pary putujúcej po mesačnom povrchu; oblak sa udržal 14 hodín a pokrýval územie o rozlohe 1600 km². V novembri roku 1968 sovietsky astronóm Nikolai Aleksandrovich Kozyrev z Krymského astrofyzického observatória vyfotil na Mesiaci plynovú erupciu neďaleko kráteru Alphosus. Tiež zaznamenal načervenalú žiaru trvajúcu asi hodinu. V roku 1963 videli astronómovia na Lowellovom observatóriu tiež načervenalú žiaru na hrebeni horského vrcholu, v oblasti Aristarchus. Bolo dokázané, že pozorovania sa opakujú, keď sa Mesiac priblíži k Zemi.

Podivná žiara v oblasti Aristarchus.

John J. O'Neill spozoroval 29. júla 1953 asi 20 km dlhý most rozprestierajúci sa nad kráterom Mare Crisium. Britský astronóm Dr. H. P. Wilkens jeho prítomnosť potvrdil.
Pred niekoľkými rokmi mal seržant Karl Wolfe prejav v Národnom novinárskom klube vo Washingtone a vysvetľoval svoje skúsenosti vo vnútri americkej vládnej agentúry NASA (NASA - Národný úrad pre letectvo a vesmír je pod kontrolou elity a snaží sa ľuďom predhodiť predstavu, že Mesiac je obyčajné prirodzené teleso). Videl vraj veci, ako sú mesačné základne a podobne. Našiel tam zvláštne veže a iné fenomény. Spoločne s ďalšími ľuďmi rozprával o zákulisí týchto vecí a o tom, čo videl. Vravel, že jedného dňa ho zavolali na druhú stranu leteckej základne CIA (Ústredná spravodajská služba) v Langley, kde pôsobil, aby opravil nejaké zariadenie. Tam sa stretol s mužom, ktorý zostavuje mozaiky fotografií. Keď zostavovali fotografie Mesiaca, rozrezávali ich na pásy a skladali do celistvej mapy. Ten muž vzal jednu z fotografií, na ktorej dolnom okraji sa nachádzali geometrické tvary; boli to veže na odvrátenej strane Mesiaca, tak zavolal Karla Wolfa, aby sa na to tiež pozrel. Boli to akési guľaté budovy, ktoré boli veľmi vysoké, a takisto tam videli veľké konštrukcie, niečo ako taniere radarov. Niektoré konštrukcie mali veľkosť aj pol míle. Wolfe tvrdí, že niektoré z nich vyzerali ako chladiace veže, elektrárne a podobne. NASA sa niektoré fotografie mesačného povrchu predtým, ako sa dostali na verejnosť, snažila vyretušovať, a to ešte aj nie moc dobre.

Vyretušované mesačné veže.

 

 

Ďalej máme zachytené na Mesiaci modré svetlo.

 

 

Na Mesiaci sa nachádzajú artefakty, ktoré nie sú prírodné, resp. prirodzené.

Tento objekt vyzerá ako mesačná základňa v oblasti De Moraes.

Na Mesiaci nájdeme aj stavby, ktoré vyzerajú ako umelé sochy.

Anglický astronóm Patrick Moore objavil na Mesiaci okolo sto kupolovitých budov. Bolo potvrdených ďalších tisíc podobných základní, kupolovitých štruktúr veľkých v priemere sedemsto stôp. Na mesačnom povrchu bolo spozorovaných veľké množstvo objektov. Rôzni profesionálni astronómovia boli postupne zastrašovaní kvôli vyšetrovaniu týchto pozorovaní.

V zasvätenom Hollywoode kontrolovanom elitou nájdeme zaujímavé odkazy. Väčšina sci-fi námetov vychádza zo skutočnosti. Vo filme Muži v čiernom III (Men In Black III) z roku 2012 máme na Mesiaci základňu - väzenie, v ktorom je držaný mimozemšťan menom Boris Beštia. To väzenie je na Mesiaci postavené vo filme ešte predtým, ako na ňom pristane Apollo 11, pretože Boris Beštia je tam umiestnený po zatknutí na konci šesťdesiatych rokov, keď ešte len Apollo 11 letí prvýkrát na Mesiac. Vo filme sú ukázané podzemné pozemské základne, spolupráca s mimozemšťanmi, rôzne jedinečné technologické zariadenia a podobne. Men In Black má skratku MIB a tá je vo filme často používaná - je to odkaz na tajnú iluminátsku vojenskú bezpečnostnú službu MIV. Nemenej pôsobivé ohľadom iluminátskej agendy sú aj predošlé časti Men In Black.

 

 

Vo filme Iron Sky z roku 2012 sa nacisti po druhej svetovej vojne presťahovali na odvrátenú stranu Mesiaca. Vybudovali veľkú vesmírnu základňu a lietajúce taniere. Snažia sa ovládnuť ľudstvo na Zemi. Nacisti boli v skutočnosti okultným spoločenstvom a úzko spolupracovali so svetovou elitou, resp. boli jej súčasťou. Majú na svedomí aj výskum antigravitačnej technológie. Táto bola zrejme použitá aj pri mesačnej misii Apolla.

 

 

V populárnej počítačovej hre Duke Nukem 3D z roku 1996, v druhej epizóde s názvom Lunar Apocalypse (Mesačná apokalypsa) hlavný hrdina bojuje proti mimozemšťanom na mesačných základniach. V hre nájdeme tiež archontickú propagandu.

V roku 1968 videli astronauti z Apolla 8, ktoré obiehalo okolo Mesiaca, obrovský mimozemský objekt, ktorý zakrátko zmizol. Boli urobené aj fotografie, ale tie neboli publikované. Ďalšou udalosťou bolo, keď lunárny modul bol vzdialený asi 4 či 5 míľ od mesačného povrchu, astronauti uvideli UFO, ktoré zrazu vyletelo z krátera a rýchlo sa vytratilo. V roku 1969 astronaut Buzz Aldrin sledoval povrch Mesiaca z orbity, keď sa zrazu objavili dva UFO objekty, ktoré leteli smerom k Apollu, chvíľu sa pri ňom vznášali a potom údajne vytvorili jednu spoločnú entitu. Astronauti Apolla 11 videli letku UFO objektov zoradených v mesačnom krátery. Takmer každá mesačná misia zahŕňala stretnutia s UFO objektmi.

UFO nad Mesiacom z filmu Deň nezávislosti z roku 1996.

Dr. Alexander Kazancev povedal, že Buzz Aldrin urobil farebný filmový záznam niekoľkých mimozemských plavidiel, ktoré boli podľa jeho slov zoradené na okraji kráteru. Neil Armstrong neskôr učinil tajné prehlásenie, že Aldrin skutočne tento záznam urobil, avšak americká tajná služba CIA ho po návrate Apolla 11 zabavila. Armstrong sa bál o svoju bezpečnosť a preto odmietol zdieľať ďalšie podrobnosti. Potvrdil však, že CIA stojí v pozadí rozsiahleho zastierania v otázke amerického vesmírneho programu a stretnutí s UFO a mimozemskými inteligenciami.

V Transformeroch 3 z roku 2011 je na začiatku filmu scéna, ako Apollo 11 pristálo na Mesiaci a astronauti našli mimozemskú loď (zvanú Archa). Rozhovor, ktorý prebiehal medzi posádkou Apolla a komunikačným centrom na Zemi, má byť vytvorený podľa skutočnej udalosti. Ďalej tu máme vymývaciu propagandu "USA versus Rusko", ktorá je dnes mimoriadne úspešná na manipulovanie más (v skutočnosti obe strany sú kontrolované tou istou elitou). Rieši sa tu útok na Blízkom východe. V príbehu nastane invázia Deceptikonov na Zem, ktorí chcú planétu okradnúť o prírodné zdroje a zotročiť ľudstvo. Vidíme tu transhumanistickú propagandu, reklamu na drony, ktoré majú ľuďom pomáhať pri boji proti nepriateľom, jednookého Deceptikona a hadieho Deceptikona (obaja roboti sú odkazom na Saturn). Deceptikoni sú zlí archonti a transformujú sa na stíhačky (lietajúcich archontických dravcov) a rôzne bojové prostriedky (slovo Deceptikon je vytvorený zo slova deception a znamená podvod - ten je hlavným prvkom archontov).

 

V hororovom snímku Mesačná pasca (Moontrap) z roku 1989 astronauti nájdu počas mesačnej misie mimozemský vesmírny koráb obiehajúci okolo Mesiaca. NASA im povolí objekt preskúmať. Nájdu na ňom robotický mimozemský organizmus. Neskôr sa astronauti vydajú na Mesiac a tu objavia mesačnú základňu, ďalšie roboorganizmy a takmer vyhynutú starovekú vyspelú ľudskú civilizáciu. Robobytosti sa chcú dostať na Zem a zmocniť sa ľudstva. Množstvo sci-fi námetov, v ktorých chcú mimozemšťania (reptiliánski, ktorí sú zároveň v istom zmysle "robotickí") ovládnuť ľudstvo, je obrovské. Význam hollywoodskej propagandy som popísal v minulých článkoch.

 

 

Mimozemskú mesačnú tému máme aj v hororovom filme s názvom Apollo 18 z roku 2011.

Astronauti na Mesiaci boli, ale NASA tiež rada falšuje záznamy. Niektoré (alebo aj všetky) scény boli umelo upravené a niečo mohlo byť natočené v štúdiu, pretože tam bolo očividne niečo, čo bežní ľudia nemajú vidieť. Lety na Mesiac boli zastavené, pretože by sa ľudia mohli dozvedieť niečo viac, čo sa tieňová vláda sveta snaží utajiť.

V hre Duke Nukem 3D v tretej epizóde máme level, v ktorom sa bojuje vo filmovom štúdiu a sú tu kulisy z natáčania pristátia na Mesiaci.

Mnoho vedcov a astronómov sa pozerá skepticky na to, že Mesiac by bol len obyčajným prírodným satelitom. Je tu mnoho vecí, ktoré sú zatajované pred masami ľudí, či už je to samotná podstata Mesiaca či mimozemská inteligencia súvisiaca s Mesiacom. Jediná teória, ktorá podporuje všetky anomálne údaje je, že Mesiac je mimozemské plavidlo prinesené k Zemi inteligentnými bytosťami pred dávnymi časmi. Neexistujú údaje, ktoré by tomu odporovali. Napríklad grécki autori Plutarch a Aristoteles, rímski autori Ovid a Apollonius Rhodius popísali skupinu ľudí nazývaných Proselenci, ktorí žili v stredohorskej oblasti Grécka a v Arkádii. Proselenci si robili nároky na túto oblasť, pretože ich predkovia v nej žili ešte predtým, než Mesiac putoval po nebesiach. Toto ich tvrdenie je podložené symbolmi na stenách nádvorí Kalasasaya neďaleko mesta Tiahuanaco v Bolívii. Zaznamenávajú príchod Mesiaca na obežnú dráhu pred niekoľkými tisícmi rokov, dlho pred oficiálne zaznamenanou históriou.

Kalasasaya.

Dvaja sovietski vedci, Mikhail Vasin a Alexander Shcherbakov, sa dlhú dobu počas svojej kariéry zaoberali otázkami ohľadom Mesiaca. Ešte v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia povedali toto: "Vonkajší povrch Mesiaca je extrémne tvrdý a obsahuje látky ako titánium. Kamene z Mesiaca v sebe mali spracované kovy ako mosadz a prvky ako urán 236 a neptúnium 237. Urán 236 je dlhožijúci rádioaktívny nukleárny odpad a nachádza sa vo vyhoretom nukleárnom palive a v regenerovanom uráne. Neptúnium 237 je rádioaktívny kovový prvok a vedľajší produkt atómových reaktorov a výroby plutónia. V niektorých mesačných kameňoch bolo nájdené desaťkrát viac titánia než v kameňoch na Zemi. Titánium sa používa v nadzvukových lietadlách, hlbokomorských ponorkách a vesmírnych lodiach. Pokiaľ by sa mal vynájsť materiál k ochrane gigantického umelého satelitu pred nežiadúcimi vplyvmi teploty, kozmického žiarenia a pred bombardovaním meteoritmi, odborníci by pravdepodobne našli presne tieto kovy, ktoré sú žiaruvzdorné. Z pohľadu inžiniera je táto vesmírna loď vekov dávno minulých, ktorej hovoríme Mesiac, znamenito skonštruovaná. Pokiaľ budete chcieť vypustiť umelú družicu, je záhadné urobiť ju dutou. Zároveň je naivné si predstavovať, že ktokoľvek schopný tak ohromného vesmírneho projektu by bol spokojný s obyčajným prázdnym gigantickým kufrom vrhnutým na obežnú dráhu okolo Zeme. Je oveľa pravdepodobnejšie, že tu máme starovekú vesmírnu loď, ktorej vnútro bolo naplnené palivom pre motory, materiálom a nástrojmi k opravám, navigačnými prístrojmi, pozorovacím vybavením a všetkými druhmi strojov. Inými slovami všetko potrebné, čo táto vesmírna karavána potrebuje, aby slúžila ako Noemova archa inteligencie, možno aj ako domov celej civilizácie, a aby mohla navštíviť existencie staré tisíce miliónov rokov a cestovala priestorom tisíce miliónov míľ. Trup takej vesmírnej lodi musí byť superpevný, aby vydržal ostreľovanie meteoritmi a výkyvy teplôt od extrémneho žiaru po extrémny mráz. Obal je pravdepodobne zložený z dvoch vrstiev: základom je husté vystuženie asi dvadsať míľ silné, a zvonku je potom nejaký voľnejší, redší obal (hrubý asi tri míle). V určitých miestach - tam, kde sú mesačné moria a krátery, je horná vrstva celkom tenká, v niektorých prípadoch dokonca žiadna."

Legendy hovoria o tom, že Mesiac do blízkosti Zeme umiestnili bytosti po svete nazývané rôznymi menami, ale odpovedajúce archontom. Tieto bytosti majú naďalej prebývať vo vnútri Mesiaca vo svojej vlastnej zapečatenej atmosfére.

Legendy afrického kmeňa Zulu hovoria, že istá "staroveká rasa" vzala Mesiac z "vesmíru" a umiestnila ho na súčasnú obežnú dráhu okolo Zeme. Mesiac bol znázorňovaný ako vaječná škrupina, pretože hovoria, že je dutý - bez "žĺtka". Legendy vravia, že Mesiac sem priviezli pred stovkami generácií dvaja bratia zvaní Rwani a Umpanku, ktorí boli vodcami tzv. Chitauri; boli to deti hada, plazie bytosti, archonti. Rwani a Umpanku mali ukradnúť Mesiac v tvare vajíčka veľkému ohnivému drakovi a vyfúkli z neho von žĺtok, až bolo vajce prázdne, potom kotúľali Mesiac vo vesmíre smerom k Zemi a spôsobili kataklizmy a pohromy (pred pár tisíc rokmi nastala podľa rusko-židovského vedca Immanuela Velikovského v našej slnečnej sústave katastrofa, a ku skaze na Zemi Mesiac zrejme dopomohol). Chitauri sa vyhrážajú, že keď ľudia nebudú robiť to, čo si oni budú želať, posunú Mesiac, čo bude mať katastrofické následky na Zemi.

Babylonská bohyňa Semiramis alias Ištar údajne dorazila z Mesiaca v obrovskom "mesačnom vajci" a pristála v rieke Eufrat. "Ištarino vajce" je pôvodným pravzorom pre dnešné veľkonočné vajíčka.

Podľa britského bádateľa Davida Ickea je Mesiac úplným alebo čiastočným vesmírnym umelým konštruktom. Je ako Hviezda smrti vo filmovej sérii Hviezdne vojny od zasvätenca do skrytých právd Georga Lucasa.

Hviezda smrti z Hviezdnych vojen (vpravo) pripomína jeden z mesiacov Saturna (vľavo).

V učení významnej nemeckej tajnej satanistickej spoločnosti zvanej Fraternitas Saturni (Saturnské bratstvo) sa spomína, že Mesiac nepochádza z našej slnečnej sústavy, ale vstúpil do nej z inej solárnej sústavy. Vedec Norman Bergrun, ktorý v prstencoch Saturna objavil obrovské elektromagnetické vozidlá, povedal, že podľa neho tieto vozidlá pôsobili na Mesiac: "V skutočnosti existuje reálna možnosť, že je možné presúvať obrovské nebeské telesá."
Časopis Nexus zverejnil článok údajného informátora, ktorý odhalil projekt zvaný CHANI (Channelled Holographic Access Network Interface). V rámci projektu mala skupina podporovaná vládou prístup k pokročilým technológiám umiestneným v Afrike a od roku 1994 komunikovala s bytosťou z inej dimenzie či frekvenčného pásma. Táto bytosť o Mesiaci povedala toto: 'Mesiac nie je prirodzené nebeské teleso; ľudom sa pred príchodom Mesiaca žilo lepšie; "Mesačné sily" ovládajú čas a manipulujú s náladou ľudí; Mesiac má za úlohu kontrolovať "náladu" Zeme, bez neho by bol na Zemi veľký kľud, existovali by iba malé búrky a neboli by tu žiadne obrovské búrky; oceány by boli oveľa kľudnejšie, veľké búrky s bleskami by boli vzácne a klíma by bola vyvážená, bez extrémneho tepla a zimy; "Stará rasa" (archonti či reptiliáni) odchytila Mesiac vo vesmíre a umiestnila ho vedľa Zeme; keby tu nebol Mesiac, bola by telepatická a interdimenzionálna komunikácia bežnou záležitosťou a ľudia by videli nové farby z rozšíreného farebného spektra; došlo by k veľkým zmenám v dýchacom ústrojenstve človeka, pretože by sa zmenila krv a chemické procesy spojené s dýchaním; ľudia narodení po odstránení Mesiaca by boli schopní tráviť celé hodiny pod vodou so zadržaným dychom.'

Americký spisovateľ David Weber napísal literárnu sci-fi sériu kníh s názvom Heirs Of Empire (1991 - 1996), v ktorých popisuje Mesiac ako umelo vyrobenú vesmírnu stanicu privezenú na orbitu okolo Zeme pred mnohými tisícmi rokov. Weber vo svojich knihách opisuje racionálne vysvetlenú technológiu a spoločnosť.

Podľa učenia Saturnského Bratstva je Mesiac kanálom prenášajúcim Saturnov vplyv na Zem.
Saturn je entita, ktorá podľa Davida Ickea vysiela falošnú realitu, ktorú my zachytávame a reagujeme na ňu. Hovorí, že všetko prebieha na energetickej úrovni. Mesiac sa podľa neho chová tak, že prijíma vysielanie zo Saturna a správa sa ako zosilňovač tejto frekvencie, ktorú prenáša na Zem a zasahuje nás to tak v oveľa väčšej sile; človek je uväznený v realite piatich zmyslov a nevidí za hranice tohto zmyslového väzenia.

Vo Hviezdnych vojnách, v epizóde Nová nádej z roku 1977, sa vesmírna loď s názvom Malý Sokol blíži k objektu, o ktorom si posádka myslí, že je mesiac, ale zistia, že to je vesmírna stanica (obrázok vľavo). V epizóde Návrat Jediho z roku 1983 sa Hviezda smrti usadila na orbite planéty a "energeticky" s planétou (resp. základňou na planéte) "komunikuje" (obrázok vpravo).

V okultizme je Mesiac či Luna prostredníkom - podľa starých mágov životné energie prichádzajúce na Zem prechádzajú Lunou a odchádzajúce ňou prechádzajú tiež. Ubúdajúci Mesiac a Saturn sú drahé čiernym mágom.

 

S anglickým slovom Moon (Mesiac) sa spájajú slová ako Move (Moove, pohyb, súvisí s časom - Mesiac sa vždy spájal s časom, v slovenčine máme pre istý časový úsek označenie "mesiac"), Money (Mooney, peniaze - nástroj na odstránenie ľudskej slobody), Monarchy (Moonarchy, monarchia - kráľovské pokrvné línie), Monday (Moonday, pondelok - planetárny vplyv na tento deň má mať Mesiac).

 

Americká spisovateľka Barbara Marciniak je kontaktérka, ktorá sa napája na iné dimenzie a ktorá dokáže pritiahnuť informácie z týchto dimenzií do tej našej. Ešte v deväťdesiatych rokoch k nám doniesla tieto informácie: "Mesiac je veľmi silným elektromagnetickým počítačom. Energia Mesiaca už veky prenáša na Zem elektromagnetické frekvencie, ktoré majú za úlohu udržiavať nám našu dvojzávitnicu DNA. Mesiac je družica, ktorá bola skonštruovaná, bola zakotvená mimo zemskú atmosféru ako sprostredkovacie a monitorovacie zariadenie, superpočítač alebo oko na oblohe. Zem by mala patriť tým, ktorí na nej prebývajú, ale tak to nie je. Existujú vonkajší bohovia, energia "stvoriteľa", ktorá vám ako druhu bráni, aby ste mali voľné ruky, čo sa týka vašej Kundalini. Vplyv Mesiaca ako hlavného družicového počítača postihuje celú Zem. Programy Mesiaca už veky obmedzujú ľudské bytosti. Mesiac vytvára opakujúce sa cykly, na ktoré ľudia reagujú. Historky o úplnku a s tým spojené šialenstvo, pobláznenosť a častejšie krvácanie, sú všetky celkom pravdivé. Sami viete, že televízia vás veľkou mierou ovplyvňuje. Mesiac funguje rovnakým spôsobom."

 

Vo filme Truman Show z roku 1998 predstavuje 'Mesiac' "sledovacie zariadenie" či "oko na oblohe", ktoré chlapíka menom Truman neustále monitoruje, pretože žije vo falošnej skutočnosti, v reality show.

David Icke vraví, že tu máme tzv. saturnsko-mesačný Matrix, ktorý vytvára frekvenčné pásmo, falošnú realitu, ktorú dekódujeme ako skutočnú realitu. Tomuto mala napomôcť genetická manipulácia ľudstva (upravenie DNA, reptiliánsky mozog) a došlo k vytvoreniu cyklu nášho naprogramovaného chovania.

Saturnsko-mesačný Matrix.

Umelec Neil Hague, priateľ Davida Ickea, vytvoril koncept, ktorý nazýva Moonopoly (Mesiacopoly). Sú to teda presnejšie saturnské Moonopoly. David Icke vysvetľuje, že fungujú takto: "Ráno vstanete, dáte si raňajky, potom idete do práce. Potom si dáte obed, potom idete pracovať, potom idete domov, potom si dáte čaj, pozriete si televízor, potom idete spať. Potom vstanete a idete do práce. Dáte si obed..." Vraví, že to sú tie saturnsko-mesačné cykly, v ktorých sme chytení a v ktorých hráme úlohu malých bezmocných Ja chytených v časovej programovej slučke.

Moonopolský cyklus.

 

 

Work, Buy, Consume, Die: pracuj, kupuj, spotrebuj, zomri - tak ľudstvo žije.

Existujú dve formy kontroly spoločnosti. Prvá forma je tá, ktorú vidíme - tam patria diktátorské režimy ako fašizmus, komunizmus, aparthaid a podobne. Druhou, večnou formou kontroly, je kontrola vnímania reality - sme naladení na vibračné väzenie, ktorého mreže ľudia nevidia a myslia si, že sú slobodní.
David Icke je presvedčený o tom, že sme uväznení vo frekvenčnom pásme, ktorému sa hovorí viditeľné svetlo. Demiurg (Saturn) a archonti sa nabúrali do vesmírneho energetického poľa a v rámci toho nás kŕmia falošnou realitou a živia sa našou nízkovibračnou emočnou energiou. Naše vnímanie reality bolo v minulosti umelo upravené. Vysielanie v rámci saturnsko-mesačnho Matrixu blokuje ľuďom vnímať realitu takú, aká skutočne je. Vnímame ju iba piatimi zmyslami. Stali sme sa bytosťami oddelenými od všetkého ostatného. Saturnsko-mesačný Matrix pretransformoval vedomú ľudskú spoločnosť na počítačový program (alebo programy) dekódujúci cykly opakujúceho sa správania a vnímania. Naše DNA aktivuje tieto programy, ktoré vytvárajú naše "spontánne" ľudské správanie a zabezpečujú vnímanie času. Percepcia reality je ovplyvňovaná aj reptiliánskym mozgom, ktorý nám bol zrejme implantovaný alebo upravený. Tieto programy si v sebe nosí každá ľudská bytosť. Otvorenie mysle nekonečnému vedomiu nepodlieha manipulácii Matrixu či DNA programu. Vedomie operuje za hranicami času a priestoru a za vibračnými stenami Matrixu.

"Najprv si musíš uvedomiť uväznenie svojej mysle predtým, ako budeš môcť z neho ujsť."