Upozornenie: obsah tejto neškodnej poviedky je miestami nevhodný pre osoby mladšie ako štrnásť a pol roka!!!
Ja: Počuj Jay, nepôjdeme dnes večer na Davea Ikesona? Má koncert v klube Octopussy Paradise.
Jay: Kto je Dave Ikeson?
Ja: To je jeden psychedelický hudobník, spevák,
gitarista, maliar a básnik, ktorý sa zbláznil. Hrával v skupine Jackass
Dunns, ale vyhodili ho pred dvomi rokmi. Ja ho poznám už pár rokov a je
to môj veľký vzor.
Jay: Je dobrý? Prečo ho vyhodili zo skupiny?
Ja: No podľa mňa je fantastický. Vyhodili ho, pretože
bral príliš veľa LSD, trávy a rôznych iných drog a nezvládal to už. Na
posledných koncertoch s Jackass Dunns už iba stál na pódiu, rozladil si
gitaru a brnkal nekoordinovane cez všetky struny. Tak zle na tom bol.
Istú dobu sa s ním nedalo ani rozprávať, pretože buď vôbec neodpovedal,
iba sa priblblo usmieval, alebo povedal nejakú záhadnú somarinu, ktorej
nikto nerozumel. V poslednej dobe som o ňom nepočul nič, tak som
zvedavý, ako na tom je a ako odohrá vystúpenie.
Jay: Znie to zaujímavo, ale neviem no.
Ja: Ale no tak poď, dáme si hríby, zatancuješ si a
užijeme si to. Bude to čistý psychedelický nárez, určite sa ti to bude
páčiť! Dave je undergroundová legenda!
Jay: Tak dobre teda, presvedčil si ma.
Ja: Skvelé! Prídem k tebe o deviatej, dáme si hríbiky a pôjdeme tam. Večer radšej nič nejedz, aby si si zbytočne nepokazil trip.
Jay: Oukej, platí.
Večer som prišiel k Jayovi, ktorý práve
dopozeral fekálne porno. Neskutočné, na čom ten chlapec ulietava. Okrem
toho, že pri tom často masturbuje, sa na tom aj strašne zabáva. Síce
proti pornu nič nemám, ale fekál je trochu moc. Už bol našťastie hotový,
takže som nemusel pred dverami čakať, kým sa na svojom obľúbenom
fekálporne uspokojí.Dali sme si každý jedno pivo. No nebolo to obyčajné pivo. Jay rozdrvil
psilocybínové hubičky, uvaril ich spolu s krvou svojej siamskej mačky,
ktorá sa volá Lucifer a produkt nalial do piva značky "Sex Sex Sex".
Kombinácia týchto látok bola dostatočne silná na to, aby človek
navštevoval iné dimenzie niekoľko hodín.
Počúvali sme Velvet Underground a ja som Jayovi rozprával nejaké
legendárne historky o Daveovi Ikesonovi. Napríklad keď Dave zničil
basgitaristovi z Jackass Dunns basový aparát, pretože si myslel, že ho
chce ten aparát zabiť. Alebo ako chcel Dave na ulici pred kinom Cinema
Star zmlátiť jednu babičku, pretože bol presvedčený o tom, že tá
nemohúca stará pani ho chce znásilniť. Jay sa na tom smial ako šialený,
pretože má takéto abnormálne historky veľmi rád.
Keď sme dopili pivo, zatiaľ nám hríby neúčinkovali, tie zapíšu asi
hodinu po konzumácii, tak sme sa vydali do klubu, kde má hrať môj
pomätený hrdina Dave.
Šli sme metrom na ulicu Monkey Obama Street, kde sme prestúpili. Jay si
vo vlaku tak strašne nahlas prdol, že všetci prísediaci sa okamžite
premiestnili do druhého vagónu. Jay dostal záchvat smiechu. Ja som bol
na to zvyknutý, takže som to bral ako normálnu súčasť jeho verejných
rituálov (alebo skôr riťuálov). Už som trochu cítil, že huby začínajú
pôsobiť, ale zatiaľ len veľmi slabo. Po polhodinovom cestovaní sme
konečne dorazili do cieľovej lokality v Harem Avenue.
Vošli sme do poloprázdneho klubu, kde čakalo niekoľko Ikesonových
oddaných fanúšikov skandujúcich Daveovo meno. Išiel som s Jayom za bar,
dali sme si panáka absintu a tešili sa na jedinečné psychedelické
vystúpenie.
Po chvíli vyšiel Dave so svojimi tromi spoluhráčmi na pódium a spustili
prvú skladbu s názvom Astronomická Domina. Dave kapelu ani nepredstavil a
rovno začal hrať túto halucinovanú hudobnú smršť, ktorú zložil po
jednom svojom kozmickom tripe. Fanúšikovia sa dostali do extázy. Skupina
mala na pódiu zapojené osvetlenie so stroboskopickým efektom a
projektor, ktorý premietal väčšinou krátkometrážne filmy Andyho Warhola a
Jean-Luca Godarda.
Začalo mi to už poriadne šľapať a Jayovi tiež. Ten sa začal vlniť ako
hadia tanečnica a prechádzal si rukou po rozkroku ako lacná štetka
upútavajúca pozornosť nadržaných sociopatov.
Dave vyzeral byť pekne mimo, v podstate stál na pódiu ako keby bol
naprogramovaný a pohyboval sa len málokedy. Ale hral skvelo. Bolo to
úžasne hypnotické. Prebiehali mi pritom v hlave úvahy a myšlienky
týkajúce sa jeho postoja k umeniu. Dave Ikeson popravde nie je jeden z
tých čuráčikov, ktorí sa strkajú fanúšikom do riti a prosia o to, aby
boli uctievaní ako božské modly. Už keď bol frontmanom kapely Jackass
Dunns, bol skromný a mimoriadne talentovaný. Rád maľoval a písal básne,
ktoré potom zhudobňoval. A popritom bral toľko drog, že je zázrak, že
ešte vôbec žije. Istý čas strávil aj v Mexiku u mexických šamanov. Tam
si otváral vedomie do takej miery, že sa jeho ego často rozpúšťalo a on
splýval so samotným vesmírom. Po nahratí prvého albumu s Jackass Dunns
začal mať psychické problémy, zrejme vyvolané nejakou dávnou traumou z
detstva a jeho osobnosť sa začala rozpadávať. Komercia ho taktiež
ničila. Síce ho sláva veľmi lákala, ale najdôležitejšiu vec, ktorú chcel
robiť, bolo umenie neznehodnotené záujmami nahrávacích spoločností,
ktoré bažili hlavne po zisku a po presadzovaní svojich sebeckých
záujmov. Nahrávacia spoločnosť a členovia kapely na neho tlačili, aby
skladal a nahrával komerčné fláky, čo on neznášal, a k tomu ešte
prebudené detské traumy a drogy... Neuniesol to. Po vyhodení zo skupiny
ho jeho najbližší priatelia presvedčili, aby sa dal na sólovú dráhu, kde
bude mať väčšiu slobodu a sám bude rozhodovať, čo hrať a čo nie. Dave s
tým nakoniec súhlasil, aj keď bolo ťažké pochopiť, čo sa v jeho hlave
odohráva a čo vlastne chce. Možno to ani nechcel urobiť, ale vďaka
svojej neurčitej zmätenosti do toho išiel. Ktovie. Nová nahrávacia
spoločnosť mu urobila po chuti, pretože si zrejme vážila jeho umelecký
prínos. Uvedomil som si, že si takýchto umelcov cením najviac a ich
prínos pre svet je absolútne zásadný. Bez nich by bol svet strašne
prázdny a obyčajný. Potešil som sa, že môžem aspoň raz v živote uvidieť
Davea Ikesona naživo a osobne oceniť jeho umelecké kvality.
Prešlo asi dvadsať minút koncertu a ja som už začal mať vizuálne a
sluchové halucinácie. Hudbu som počul trojrozmerne a všetko sa jemne
vlnilo a tancovalo. Jay sa váľal na podlahe, obchytkával sa a
príležitostne si obnažoval svoje prirodzenie. Prišlo mi to tak komické,
že som sa rozrehotal na celý klub ako totálny psychopat.
Dotackal som sa priamo pred Davea a dlho som sledoval, ako hrá na
gitare. Práve hrali tridsaťminútovú improvizovanú skladbu s názvom
Atropine Eden, ktorá účinky hríbov ešte zosilňovala. Pozrel som sa do
Daveových čiernych očí, ktoré naznačovali, že Dave si pred koncertom dal
slušnú dávku psychedelík.
Zrazu som započul jeho hlas. Ale Dave ústa neotváral. Nadviazal so mnou
telepatickú komunikáciu. To, čo mi práve zdelil bolo, že náš svet
ovládajú vesmírne jaštery. Považoval som to za jeden z jeho šialených
prejavov. Telepaticky mi povedal, že sa mám pozrieť okolo seba a
niektorých z nich uvidím. Obzrel som sa a uvidel som, ako niekoľko
návštevníkov klubu vyzeralo ako poloľudské a poloreptiliánske monštrum s
obrovskými genitáliami. Chcel som to povedať Jayovi, ale ten niekam
zmizol. Asi šiel na záchod alebo niekam von. Nevedel som, čo si mám o
tom myslieť. Dave ma pekne zmagoril.
Pokračoval a ďalej mi prezradil, že jaštery skrývajúce sa za ľudskú
podobu tajne riadia všetky naše vlády, majú pod kontrolou celý
spoločenský systém, majú neukojiteľný sexuálny apetít a chcú vyvolať
tretiu svetovú vojnu, aby zredukovali premnožené obyvateľstvo a
ospravedlnili ďalšie kroky pre prijatie totalitného diktátorského
režimu. Údajne dnes o polnoci majú Rusi vypustiť atómovú bombu a má sa
začať celosvetový konflikt s katastrofálnymi následkami.
Blížila sa polnoc a ja som spanikáril. Spýtal som sa ho myšlienkovo,
odkiaľ to vie. Povedal, že mu to prezradil vesmír v čase, keď bol v
Mexiku. Vyšiel som celý prepotený a vystrašený pred klub a uvidel som v
pozadí atómový hríb, ktorého žiara sa rýchlo približovala. Už som si ani
nedal námahu sa niekam rýchlo schovať, iba som sa prizeral, ako sa ku
mne blíži nukleárne svetlo a zmetie ma z povrchu zemského. Svetlo už
bolo pri mne a celého ma pohltilo.
Zrazu som sa prebudil doma vo svojej posteli o druhej hodine poobede na
zvonenie telefónu. Zdvihol som ho. Bol to Jay, ktorý sa ma spýtal, kam
som včera o polnoci zmizol a či by sme sa nestretli a nepokecali o
včerajšku. Nič som si z času, čo sa odohralo po polnoci nepamätal, takže
sme sa dohodli, že Jay príde ku mne a porozprávame si zážitky.
Pravdepodobne som z nukleárneho hubičkového výletu zostal v šoku a
nejakým spôsobom som sa dopravil domov. Takýto mocný trip som ešte
nezažil a rozmýšľal som nad tým, že si už psychedeliká v živote nedám,
pretože skončím ako Dave a budem telepaticky namotávať ľudí na jašterské
zvrhlosti.
Najedol som sa, uľavil si na záchode a zapol poobedné televízne správy.
Akurát hlásili, že Rusko včera o polnoci vypustilo atómovú bombu na
jedno mesto vzdialené asi tisíc kilometrov od nás. Počul som klopanie.
Otvorím dvere a stojí tam Jay, ktorý vyzerá ako nadržaný vesmírny jašter
s gigantickým vtákom.
