Šum mora a dotyk teplého vánku naposledy utešuje
moje pozemské zmysly. Zrnká piesku pretekajú cez moje prsty ako
presýpacie hodiny. Odpočítavajú dosiahnutie mojej blaženosti. V kvapke
oceánu vidím celý vesmír.
Šťastný z tohto
poznania, a zbavený šatu, majetku, peňazí a strachu zo seba sa vznášam
vysoko nad hranicami ilúzie tohto sveta. Objímam pláž, telo našej Matky,
ktorá nás zahŕňa neviditeľnou božskou láskou. Pohľadom smerom k oceánu
zdravím Slnko, zdravím Lunu i anjelov večne poletujúcich na nebeskej
sfére.
Pripravený splynúť s oceánom, vynorí sa morská žena krásna ako nebeská
hviezda. Zakýva mi, kričí moje meno a volá ma k sebe v mene lásky.
Vkročím do vody, z ktorej som sa zrodil, ktorá ma očisťuje a ktorá
preniká každým pórom môjho tela.
Prichádzam k morskej žene, spoznávam v nej spriaznenú dušu, ktorú som
celý život hľadal. Vezmem ženu do rúk, objímame sa, pretože patríme k
sebe a spoločne bez strachu vchádzame do hlbín oceánu. Múdra žena drží
moju ruku, usmeje sa na mňa a sprevádza ma magickou oceánskou záhradou.
Spoznávam Atlantídu i Lemúriu, cítim prítomnosť tisícich mŕtvych duší,
ktoré tu zanechali otlačky svojich životov, vidím minulosť, prítomnosť
i budúcnosť v jednom jedinom okamihu života a smrti.
Nebo sa zamračí. Nad oceánom majestátne letí monumentálny orol s ohnivým
dychom nasledovaný štyrmi čiernymi supmi. Orol vletí do oceánu a pláva
smerom ku mne, zatiaľ čo supy krúžia nad hladinou vody a čakajú na
svojho ponoreného vtáčieho vládcu. Má hrozivé zlaté oči uprené na mňa,
vrhá sa na moje telo svojimi znetvorenými pazúrmi, chytí ho a ťahá von
z oceánu. Ale energia, ktorú lovil, mu už unikla, a tak orlovo zlovestné
zvolanie označuje jeho prehru. Hodí bezcennú mršinu svojim sluhom,
rovnako bezvýznamným ako prázdne telo.
Nasledujem priateľských svetelných duchov a opúšťam galaxiu stráženú hrôzostrašným orlom a jeho zlomyseľnými otrokmi.
