Carlos Castaneda sa mal narodiť 25. decembra 1925 v
Peru ako Carlos Aranha. Bol autorom dvanástich kníh, ktoré pojednávajú o
jeho učňovstve u toltéckeho čarodejníka z Mexika známeho pod menom don
Juan Matus.
Ako mladý odišiel Carlos
Castaneda do Spojených štátov amerických, kde študoval na univerzite,
odbor antropológia. Tu úradne prijal priezvisko svojej matky -
Castaneda. V roku 1960 sa na autobusovej zastávke v jednom mestečku v
Arizone spoznal so starším mexickým čarodejníkom, ktorý sa mu predstavil
ako Juan Matus. Ten Castanedu na prvý pohľad upútal. Tento indiánsky
čarodejník, údajne z kmeňa Yaqui, bol ľuďmi, ktorí o ňom počuli,
považovaný za samotárskeho čudáka a hrozivého šamana. Castaneda si k
nemu na zastávke prisadol na lavičku a vychvaľoval sa pred ním, že má
veľké znalosti o psychotropných rastlinách. Mlčiaci Juan Matus, ktorý
Castanedove bláboly ukončil upretým uhrančivým pohľadom, mu povedal,
nech ho príde osobne navštíviť, aby sa mohli ešte pozhovárať, a odišiel.
Nepovedal mu však, kde býva, preto musel Castaneda vynaložiť obrovské
úsilie, aby dona Juana Matusa vyhľadal. Juan Matus vedel, že ho
Castaneda nájde. Keď ho napokon našiel, don Juan ho naviedol na cestu
toltéckej čarodejníckej tradície. Čarodejník tvrdil, že to bol zámer
ducha a že sa tomu nedalo vyhnúť. Nešlo podľa neho o náhodu; Castaneda
bol vybraný na svoju čarodejnícku cestu pod jeho vedením.
Don Juan Matus bol nagualom - vodcom skupiny čarodejníkov a čarodejníc.
Castaneda sa stal ďalším nagualom a dedičom prastarého indiánskeho
učenia don Juanovej línie šamanov. Stal sa lídrom svojej vlastnej
skupiny čarodejníkov, ktorí boli taktiež žiakmi Juana Matusa. Castaneda
mal zavŕšiť líniu dona Juana.
Castaneda bol don Juanovým učeníkom od roku 1961 do roku 1973, kedy Juan
Matus odišiel z tohto sveta do "iného". Počas svojho učenia sa
Castaneda postupne spoznal so spoločníkmi svojho učiteľa i s členmi
svojej vlastnej skupiny vybranými a pripravenými Juanom Matusom.
Pre Castanedu bol don Juan Matus jednou z najdôležitejších osôb v jeho
živote. Mal ho veľmi rád, ale zároveň mal pred ním obrovskú bázeň a
rešpekt. Často s ním počas svojho učenia nesúhlasil, no nakoniec musel
vždy uznať, že má don Juan pravdu.
Náročný systém učenia prastarej čarodejníckej tradície, ktoré má viesť k
poznaniu a napokon ku slobode, Castaneda opisuje vo svojich dvanástich
knihách, ktoré možno považovať za autobiografické. Počas svojho
učňovstva si robil početné zápisky, ktoré neskôr použil ako základ
svojich kníh. Jeho učenie prebiehalo v rôznych stavoch vedomia.
Čarodejníci majú úplne iný kognitívny systém ako obyčajní ľudia.
Castaneda počas svojho výcviku postupne rozbíjal systém naučenej viery,
aby sa zoznámil s nekonečnom. Don Juan Matus Castanedu oboznámil aj s
príbehmi predchádzajúcich nagualov jeho línie, v ktorých sa skrýva
abstraktné čarodejnícke poučenie.
Existujú dve vetvy čarodejníkov. Prvá žila stovky až tisíce rokov dozadu. Boli to tzv. Los antiguos videntes
- starí, výnimoční čarodejníci, schopní neuveriteľných činov a
zázrakov. Boli to mocní, zlovestní šamani a mágovia oddaní odhaľovaniu
tajomstiev a získavaniu tajomných síl a mocností, ktoré potom užívali k
podmaňovaniu si kohokoľvek, kto im prišiel do cesty. Boli to majstri
ovládania pozornosti, zámeru a vedomého snívania. Ich osudovou chybou
bol ich egocentrizmus, túžba po veľkej moci a po prežívaní
neuveriteľných dobrodružstiev. Stávalo sa, že často skončili v iných,
nepredstaviteľných svetoch, v ktorých padli do pasce cudzím entitám, s
ktorými uzatvorili rôzne dohody. Snažili sa predĺžiť si svoj život čo
najviac a oklamať smrť. Keď prišli do Ameriky Španieli, brutálne zničili
moc týchto čarodejníkov a vraždili ich hlava nehlava. Ešte pred
príchodom Španielov však vznikla nová vetva čarodejníkov - Los nuevos videntes.
Tí sa odklonili od v podstate deštruktívneho smerovania starých šamanov
a všetkému dali nový smer, pričom nadväzovali na staré účinné techniky a
tradície ich predchodcov. Boli oddaní hľadaniu absolútnej slobody. Juan
Matus týchto moderných čarodejníkov nazýval tiež 'bojovníci'. Vytvárali
alebo ešte vytvárajú úzke skupinky čarodejníkov a izolujú sa od bežných
ľudí. Sami si vyberajú svojich žiakov, ktorí budú pokračovať v ich
tradíciách.
Carlos Castaneda odišiel z tohto sveta údajne 27. apríla 1998. Jeho
život aj smrť obklopujú tajomstvá, typické pre čarodejníkov jeho línie.
Tento článok sa ďalej venuje istým anorganickým bytostiam, s ktorými
Juan Matus Castanedu oboznámil a vysvetlil mu, prečo sú ľudia ich
otrokmi i otrokmi svojej vlastnej mysle. Český biológ a terapeut Petr
Chobot, ktorý dlhodobo spolupracuje s amazonskými a andskými šamanmi,
hovorí, že tieto anorganické bytosti, ktoré Castaneda vo svojom diele
spomína, sú úzko napojené na svetovú tieňovú vládu a že tisíce rokov
systematicky zotročujú ľudskú rasu. Amazonskí a andskí šamani tieto
entity poznajú a vedia o ich vplyve na ľudstvo; nazývajú tieto bytosti
pojmom 'supai'.
Starí
šamani dávneho Mexika, ktorí boli schopní vnímať energie vo vesmíre
priamo, objavili, že celý kozmos sa skladá z dvojice síl. Tieto sily sú
protikladné a pritom sa vzájomne dopĺňajú. Druhou a doplňujúcou tvárou
nášho sveta je svet obývaný bytosťami, ktoré sú vedomé a pritom nemajú
žiadny (fyzický) organizmus. Starí čarodejníci ich nazývali anorganické
bytosti.
Táto druhá tvár sveta je s tým našim v blízkom spojení. Starí
čarodejníci usúdili, že stupeň vedomia organických bytostí a stupeň
vedomia anorganických entít sú tak rozdielne, že môžu existovať vedľa
seba, pričom si vzájomne neprekážajú.
Tieto anorganické bytosti je
ľuďmi možné vnímať, ale podľa dona Juana si obyčajní ľudia ich
prítomnosť neuvedomujú, pretože si nie sú vedomí existencie druhej tváre
sveta. Podvedome ľudia ale cítia a vedia, že tu nie sme sami. Tieto
entity pochádzajú z iných svetov, ktoré existujú paralelne s našim
svetom.
Dávni čarodejníci považovali anorganické bytosti za akýchsi našich
príbuzných. Snaha o skamarátenie sa s nimi je však podľa nich vraj
márna. Požiadavky na priateľstvo sú príliš vysoké. Tieto entity s nami
neustále komunikujú na nevedomej úrovni. Ľudia o nich vedia všetko iba
vo svojom nevedomí, ale ony nás dokonale poznajú a sú si tejto znalosti
úplne vedomé.
Don Juan Matus vravel, že aj keď anorganické bytosti
vyzerajú inak ako my, sú v podstate úplne rovnaké ako my. Nemôžu nám
poskytnúť pomoc a ľudia nemôžu pomôcť im. Sú rovnako bezohľadné a
sebecké ako ľudské bytosti.
Starí čarodejníci rozlišovali viacero
skupín neorganických bytostí. Napríklad niektoré z nich klasifikovali
ako výskumníkov či skautov, ktorí prichádzajú z hlbín vesmíru. Starí
šamani dospeli k záveru, že tieto bytosti sú svojim temperamentom veľmi
podobné ľuďom.
Všetci ľudia podľa Juana Matusa putujú tzv. temným
morom vedomia. Existuje veľké množstvo svetov, ktoré je možné vnímať a
do ktorých je možné vedome prenikať. Starí čarodejníci ich dokázali
vnímať priamo a dokázali do nich vchádzať podľa svojho zámeru a vôle.
Pobyt na Zemi má predstavovať pre ľudí iba prestávku v ich púti vedomím.
Ľudia vraj svoje putovanie temným morom vedomia prerušili. Boli
zachytení akýmsi prúdom či vírom, ktorý sa točí v kruhu a dáva im tak
pocit posunu, zatiaľ čo stoja na mieste. Čarodejníci sa tejto sile,
ktorá ľudí uväznila, ako jediní dokázali postaviť na odpor.
Juan Matus Castanedovi prezradil, že z hlbín vesmíru k nám kedysi dávno
prileteli isté anorganické bytosti - tzv. dravci, ktorí nad nami
prevzali nadvládu. Zotročili ľudské bytosti, skrotili ich a spôsobili,
že sa ľudia stali poslušnými a bezmocnými. Vysávajú z ľudí životnú
energiu, pretože sa tým udržiavajú pri "živote". Chovajú nás ako
zvieratá v ohrade, a tak majú svoju potravu vždy po ruke.
Čarodejníci verili, že práve dravci prichádzajúci z hlbočiny univerza
nám vnútili povery, dali nám predstavy o dobre a zle a vyformovali
"našu" sociálnu morálku. Podnietili v ľuďoch nádeje a sny o úspechu a
zlyhaní. Vtisli nám chtivosť, urobili nás zbabelými, vnútili nám rutinné
chovanie a posadnutosť sebou samými. Venovali nám svoju myseľ, ktorá sa
stala našou mysľou. Táto myseľ je plná protikladov, je mrzutá a stále
plná bázne z objavenia a odhalenia.
Čarodejnícki žreci vidia ľudské bytosti ako svetelné gule s rukami
roztiahnutými do strán. Žreci vidia dieťatká ako zvláštne svetelné
energetické gule pokryté od hlavy až k päte žiariacim obalom. Tento
žiariaci obal je pre dravcov pokrmom. Keď sa človek stane dospelým, z
tohto energetického obalu zostane vďaka dravcom už iba úzky okraj
spájajúci palce u nôh so zemou. Vďaka tomuto tenkému prúžku ľudské
bytosti žijú, alebo skôr iba prežívajú či živoria.
Úzky prúžok vedomia je stredom sebareflexie, v ktorej je človek
beznádejne lapený. Anorganickí dravci pôsobia na túto sebareflexiu tak,
aby vznietili záblesky vedomia, ktoré potom bezohľadne konzumujú ako
skutočné šelmy. Tieto záblesky vedomia v nás navodzujú pomocou
stupídnych problémov, ktoré nás úmyselne nechávajú riešiť, a tak nás
udržiavajú pri živote a súčasne si zabezpečujú svoju potravu.
Keď sa
Castaneda dona Juana spýtal, prečo čarodejníci dávneho Mexika proti
týmto dravcom nič nepodnikli, odpovedal mu, že nikto proti nim nemôže
nič urobiť. Môžeme sa podľa neho jedine podrobiť disciplíne natoľko, že
sa vyvlečieme z ich dosahu. Ďalej mu povedal: "Ako môžeš po svojich
blížnych žiadať, aby sa podrobili tuhej disciplíne? Vysmiali by sa ti a
mali by ťa za blázna. A tí agresívnejší by z teba vymlátili dušu. Nie
preto, že by tomu všetkému neverili. V hĺbke každej ľudskej bytosti
pretrváva zdedená a živočíšna vedomosť o prítomnosti dravcov v nás."
Don Juan i Carlos Castaneda pozorovali tieto bytosti ako temné prchavé
tiene na pozadí listov počas tmy. Dravci Castanedovi naháňali hrôzu.
Starí čarodejníci z nich mali taktiež husiu kožu.
Čarodejníci dávneho
Mexika týchto dravcov dokázali vidieť. Volali ich lietavci, pretože
veľkými skokmi poletujú vo vzduchu. Vyzerajú ako ozrutné temné tiene.
Starí čarodejníci neradi rozmýšľali nad tým, ako a kedy sa na Zemi tieto
bytosti vyskytli. Boli toho názoru, že ľudia museli byť kedysi dávno
celkom úplnými bytosťami s fantastickým vhľadom a vedomím, o akom dnes
čítame iba v mytologických legendách. S príchodom dravcov toto všetko
zmizlo a dnes sa človeka stal iba nevedomý usadlý tvor.
Dravec je podľa Juana Matusa veľmi chytrým a metodickým súperom človeka. Vravel, že dravec "sleduje
systematicky postup, ktorý mení ľudí v zbytočné bytosti. Človek,
ktorého osudom je byť magickou bytosťou, svoju magičnosť stratil.
Premenil sa v obyčajný kus mäsa. Jeho sny už nie sú viac snami človeka,
ale sú snami zvieraťa chovaného na mäso. Sú hlúpe, konvenčné a
malicherné."
Juan Matus vravel, že ľudské telo má stovky až tisíce energetických
centier. Hlavných a najdôležitejších centier je však iba niekoľko.
Energetické centrum na vrchole hlavy don Juan popisoval oproti zvyšným
centrám ako velice neprirodzené a dôrazne Castanedu varoval pred tým,
aby sa s týmto centrom čokoľvek narábalo. Energia v ňom podľa neho prúdi
v ľudskom tele inak ako v ostatných energetických centrách a je to vraj
pohyb odporný a úplne cudzí. Toto centrum podľa Juana Matusa nepatrí
tak úplne k človeku. Tohoto centra sa vraj zmocnil práve dravec. Avšak "u
čarodejníka, ktorý zvíťazil nad mysľou, ktorú čarodejníci nazývajú
cudzou inštaláciou, sa toto centrum pohybuje rovnako ako ostatné
centrá," povedal Juan Matus.
Podľa dona Juana, dravec pre nás nie je tak neviditeľnou bytosťou ako
ostatné anorganické bytosti. Ako deti ho dokážeme zahliadnuť.
"Ľudstvu zostáva jediná vec," hovorí Castanedovi don Juan. "Je
to disciplína ako jediný odstrašujúci prostriedok. Disciplínou však
nemyslím iba dodržiavanie nejakých rutín. Nemám na mysli včasné
vstávanie a sprchovanie studenou vodou až do zmodrania pier. Čarodejníci
si pod týmto slovom predstavujú schopnosť postaviť sa s chladnou mysľou
tvárou v tvár veciam, ktoré predom neočakávali. Umenie postaviť sa bez
cúvnutia nekonečnu, ktoré nevychádza z pocitu vlastnej sily, ale z
pocitu posvätnej hrôzy. Disciplína robí žiariaci obal vedomia pre
lietavcov nepožívateľným. Dravci sú potom zmätení. Nejedlý žiariaci obal
vedomia je niečo, čo sa očividne vymyká ich systému poznania. Akonáhle
sú zmätení, nezostáva im nič iné, než sa svojej ohavnej činnosti vzdať.
Keď dravci nepožierajú náš žiarivý obal vedomia, ten začne znovu rásť a
nadobudne svoju prirodzenú veľkosť a silu." Keď obal poporastie nad
úroveň palcov na nohách, pred vnímaním sa ľuďom podľa neho otvoria
prenáramné možnosti. Disciplína, ktorej sa učil pomocou zvláštnych
čarodejníckych techník aj Castaneda a o ktorej píše vo svojich knihách,
dokáže podľa Juana Matusa cudziu inštaláciu dravčej mysle potlačiť až
úplne rozložiť, a potom sa prejaví skutočná myseľ človeka.
Juan Matus Castanedovi povedal, že (súčasná) ľudská činnosť je nekonečným bláznovstvom.
