Sen začal ako "nevedomý drím". S bohémskym donom Luciusom, ktorého
poznám od detstva, som nastúpil do auta, ktoré malo manuálnu prevodovku.
Mali sme sa zúčastniť nočných závodov v meste a chcel som auto najskôr
vyskúšať. Nevedel som, či mi to pôjde. Ako som tak skúšobne jazdil po
meste a preraďoval som na manuálnej prevodovke, čo nie som zvyknutý
robiť, pretože užívam roky auto s automatickou prevodovkou, zistil som,
že nie som v aute, ale sedím na bicykli s prevodovkou, ktorý mal ďaleko
pred sebou predný volant i predné koleso s pedálom, na ktorý som nemohol
nohou dočiahnuť. Na bicykli bolo potrebné dotiahnuť šróby, pretože sa v
istých miestach ohýbal.
Po jazde na aute, respektíve bicykli som sa ocitol na sídlisku, na
ktoré som sa ako malý chlapec chodil s kamarátmi hrávať. Dlhé sídlisko
sa nachádza za činžiakom, v ktorom som kedysi býval. Bola čierna noc. Na
ulici stálo spolu so mnou veľa ľudí. Nachádzali sme sa pred obchodom,
ktorý bol súčasťou paneláku. Dorazil sem kamión a vošiel do obchodu
spolu s ľuďmi. Kamión doprevádzali obrovské živé balvany s diabolskými
očami, ktoré vyzerali zlovestne. Mali ruky i nohy. Spolu s kamiónom
obsadili obchod. Napadlo mi, že sú to zemskí elementálovia, ktorí chcú s
ľuďmi kopulovať. V tomto momente som si uvedomil, že snívam. Že je to
sen. Začal som do "živých" kameňov udierať rukami, ale nemal som skoro
žiadnu fyzickú silu. Kamene mi napriek mojim útokom nič neurobili.
Napokon z obchodu aj s kamiónom odišli.
Vyšiel som spolu s ľuďmi z budovy na ulicu. Keďže som vedel, že
snívam, rozhodol som sa lietať. Najskôr mi to nešlo, ale po pár
nepodarených pokusoch sa mi to konečne podarilo. Začal som lietať nad
ulicou, kde sa obchod nachádzal. Keď som to už mal ako tak pod
kontrolou, pozrel som sa na nočnú oblohu a rozhodol som sa vyletieť do
kozmu. Vesmír, ktorý som v sne zo Zeme videl, bol neskutočne krásny a
reálny. Mal som pocit, že tento sen je skutočnejší ako bdelá skutočnosť,
čo v istom zmysle aj bol. Ako som vletel do vrchných častí atmosféry
Zeme a vošiel do kozmu, videl som planéty slnečnej sústavy, galaxie, i
samotnú planétu Zem.
V kozme som vletel do vesmírnej stanice. Boli tu miestnosti podobné
skladom, ktoré boli umelo osvetlené. Prechádzal som letecky miestnosťami
a hľadal som východ zo stanice. Nemohol som ho nájsť a myslel som si,
že som tu uviazol.
Keď som východ po čase konečne našiel, rozhodol som sa letieť k
"démonickej" planéte Saturn - vesmírnemu Satanovi. Pri lete k telesu som
narazil na niečo ako vibračnú energetickú stenu so vzormi kociek, do
červena sfarbenú. Bola to bariéra, ktorou som nemohol prejsť. Keď som sa
zmieril s tým, že ma to nepustí ďalej, letel som späť na planétu Zem,
na sídlisko, na ktorom som bol predtým. Pristál som na zemi a strácal
som kontrolu nad lietaním, ale postupne sa mi podarilo opäť ju získať.
Pozrel som sa počas letu na obe svoje ruky. Spomenul som si, že v knihe
od americkej spisovateľky Ellis Finnegan sa píše, ako sa mal učeník
Izidoro Baltazar vraj namiesto svojich rúk podľa pokynov hrozivého
učiteľského čarodejníka dona Mariana Aureliana pozrieť počas snívania na
svojho vtáka. Stiahol som si počas letu nohavice a podíval som sa na
svoje prirodzenie.
Letel som nad mestom, pričom som mal pocit, že každú chvíľu z nebies
spadnem ako Lucifer. Pozoroval som na oblohe hviezdy. Vízia mi
pripadala neobvykle dlhá. Rozmýšľal som ešte, že sa skúsim teleportovať
na iné miesto, ale na to som nemal ani energiu ani čas k dispozícii.
Prebudil som sa.
