Saturnský príbeh

Podľa mytologickej, ezoterickej a okultnej tradície začala cesta Saturna ako hnedej trpasličej hviezdy a prvotného slnka našej Zeme k následnému vyhnanstvu do krajných sfér solárneho systému.
Túto cestu môžeme charakterizovať ako príbeh štyroch vekov ľudstva.

Saturn.

Troy McLachlan je spisovateľ, ktorý sa radí k autorom zaoberajúcim sa alternatívnou históriou ľudstva a sveta. Narodil sa v Južnej Afrike, vyrastal na Novom Zélande a dnes je usadený v Spojenom kráľovstve. Strávil pätnásť rokov v Hong Kongu, kde sa striedavo venoval žurnalizmu a filmovému priemyslu.
McLachlan je silným zástancom teórie elektrického vesmíru a teórie o Saturne. Založil webovú stránku zvanú Saturn Death Cult (v preklade Saturnský kult smrti), na ktorej zverejňuje články ohľadom okultných rituálov, mytológie a teórie saturnskej kozmológie. Koncept 'Saturn Death Cult' definuje ako "zhromaždené historické dedičstvá tými okultnými a kriminálnymi programami a organizáciami, ktoré hľadajú ospravedlnenie pre svoje činy a fungovanie založené na skazenej interpretácii saturnského mýtu a poznania."
McLachlan podáva alternatívnu históriu ohľadom planéty Saturn, ktorá úzko súvisí s prevádzaním obávaných rituálov a programov okultnou elitou po celom svete. Takisto predkladá možné scenáre pre lepšie pochopenie niektorých neobvyklých historických a mytologických udalostí a predkladá kozmologické vysvetlenie pre tieto udalosti. Snaží sa objasniť, prečo žijeme v čoraz násilnejšom a deštruktívnejšom svete a ako je táto manipulatívna agenda riadená elitou a organizáciami zaťaženými na poznanie súvisiace so Saturnom.
Autor čerpá hlavne z dvoch prúdov, a to z relatívne mladej vedy o plazmovej kozmológii, ktorá nám umožňuje pochopiť fyziku nášho vesmíru založenú na elektricite, a z náhľadu na historický okultný vplyv na fyzický, duchovný a finančný vývoj spoločnosti a jej myslenia. Spája tieto dva prúdy do jedného celku.
McLachlan taktiež vyzdvihuje tzv. katastrofizmus, teda že vzájomné pôsobenia a súhry planét a série planetárnych katastrof sa hlboko zapísali do ľudskej pamäte a sú vo veľkej miere zodpovedné za tvarovanie ľudskej histórie.
Ohľadom katastrofizmu autora najviac inšpiroval vedec a priekopník Immanuel Velikovsky, ktorý prišiel s teóriou nedávnej planetárnej kataklizmy v slnečnej sústave a na ktorého prácu McLachlan nadviazal. Autor sa tiež začal zaoberať alternatívnou históriou založenou na okultných konšpiráciách, kresťanských proroctvách a starovekých legendách. Zaoberá sa takisto prebiehajúcim finančným kolapsom ako metódou kriminálnej konšpirácie.
Príbeh o Saturne sa podľa neho stal základom pre tajnostkárske mysteriózne školy a pokrivené náboženstvá, sexuálne a krvavé rituály, alchymické vedy či umenie.
Nasledujúci príbeh o Saturne, ktorý McLachlan popísal vo svoje práci, je zostavený podľa mýtickej histórie, pričom túto históriu môžeme považovať za akýsi kozmický rituál.

Troy McLachlan.

Štyri epochy ľudstva

Mytologické a ezoterické tradície na celom svete všeobecne hovoria o cykle štyroch epoch či vekov ľudstva. Tradície rozdeľujú vývoj ľudstva na Zlatú, Striebornú, Bronzovú a Železnú epochu. Dnes žijeme v dobe Železného veku priemyslu a technológií. Bronzový vek bol vekom heroickej mytológie. Predchádzal mu Strieborný vek zrodený z chaosu, ktorý ukončil existenciu mýtického raja na Zemi známeho ako Zlatý vek.

Štyri veky podľa ezoterickej tradície: krásny Zlatý vek, kňazský Strieborný vek, hrdinský Bronzový vek a moderný priemyselný Železný vek.

Purpurový úsvit ľudstva

Pred Zlatým vekom, v ktorom si človek užíval pokojný život zbavený chcenia a bol osvietený dokonalým svetlom dokonalého a bezčasového slnka, však existoval prvotný úsvit večného súmraku, vzdialený vek charakteristický oceánom večného purpurového žiarenia obalujúcim Zem a spôsobujúcim husté a globálne teplo vychádzajúce z jedinej hviezdy permanentne umiestnenej na ďalekom severe na nebesiach.
Pre prvotného človeka to bol čas Purpurového úsvitu, oslavovaný ústnymi i písomnými tradíciami starovekých ľudí po celom svete.
V týchto časoch sme tu nemali Slnko, ktoré poznáme dnes. Neexistovalo striedanie dňa a noci. Cez purpurový závoj nebolo možné vidieť iné hviezdy a nebol tu ani Mesiac, ktorý svojimi fázami značí priebeh času a ktorý ovplyvňuje hladinu oceánov na Zemi. Človek v tejto dobe žil v nepretržitom stave ponurej temnoty. Teplý a bohatý purpurový odtieň prenikal všetkou existenciou na Zemi.
Prvotný človek videl na oblohe jeden bledý disk vyžarujúci svetlo a pripomínajúci oko na oblohe. Disk bol trvale umiestnený nad severným pólom.

Takto mohla vyzerať epocha Purpurového úsvitu pred približne 60.000 rokmi pred našim letopočtom. Saturn ako bledá guľa je umiestnený nad zemským severným pólom. V tejto dobe ešte nemal prstence.

Saturn bol v tejto dobe hnedou trpasličou hviezdou vyžarujúcou obrovské množstvo energie. Podľa popisov zo starovekých dôb môžeme usúdiť, že konkrétne táto hnedá trpasličia hviezda vyžarovala do širokého okolia heliosféru či plazmový plášť pripomínajúci obrovský vajíčkovitý kokon objímajúci Zem. Tento plazmový plášť mal podľa starovekých tradícií za následok prvotnú purpurovú žiaru.
V starých dobách bol tento prvotný slnečný kotúč identifikovaný ako boh Kronos či Saturn. Bol považovaný za prvotné a najlepšie slnko. Bolo to naše prvé slnko a bolo tu skôr ako hviezda, ktorú dnes voláme Slnko. Dnes je Saturn, hnedá trpasličia hviezda považovaná za planétu, súčasťou solárnej sústavy a je iba vzdialeným bodom svetla na oblohe, ktorý putuje vonkajším okruhom slnečnej sústavy.
Jednotlivé epochy ľudstva reprezentujú priebeh, kedy sa zo Saturna ako prvotného slnka stal vzdialený plynový obor s prstencami.

Nekonečný vek purpurovej hmly

Na rozdiel od dnešných časov tvorila Zem a prvotné slnko Saturn v dávnych časoch jedinečnú konfiguráciu, ktorá sa odborne nazýva 'pólová konfigurácia'. Bola diametrálne odlišná od toho, čo pozorujeme v dnešnej slnečnej sústave, kedy Slnko "cestuje" z východu na západ. Ak by sme vzali staroveké záznamy doslovne, vtedajší ľudia videli zo Zeme Saturn umiestnený na nebesiach nad severným pólom.

Základná pólová konfigurácia.

Môžeme si to predstaviť tak, že Zem rotovala okolo svoje osi pod hnedým trpaslíkom Saturnom. Zem i Saturn rotovali v súlade okolo svojich osí, zatiaľ čo putovali spoločne a nerozlučne v stabilnej konštelácii vesmírom. Z povrchu Zeme sa zdalo, že Saturn nikdy neopúšťa svoju pozíciu nad severným pólom, kde pôsobil ako stabilný bod na oblohe.
V tejto pólovej konfigurácii bola planéta Zem obklopená plazmovým plášťom - gigantickou bublinou plazmy, ktorú môžeme prirovnať k slnečnej heliosfére. Heliosféra Slnka slúži ako ochranná bublina utvorená okolo solárneho systému, chrániaca ho pred tzv. intergalaktickými solárnymi vetrami.

Na obrázku vidíme, ako moderná veda vníma slnečnú heliosféru ako ochrannú bublinu.

Kedysi sa Zem nachádzala v plazmovom plášti hnedého trpaslíka Saturna, ktorý bránil prieniku svetla iných hviezd a vytváral purpurovú nebeskú hmlu spôsobenú radiačnými frekvenciami tvorenými Saturnom. Podľa tohto purpurového sfarbenia môžeme nazývať tento vek Purpurový úsvit ľudstva.

V pólovej konfigurácii vidíme okrem Saturna a Zeme aj planétu Mars, ktorá v konfigurácii bola taktiež prítomná.

Súčasťou pólovej konfigurácie bola taktiež planéta Mars. Zo Zeme bolo vidieť Mars ako bodku umiestnenú v slnečnom disku Saturna. Mars bol zorničkou vševidiaceho oka, ktoré sa pozeralo na Zem.
V dobe Purpurového úsvitu ľudstva bol na Zemi nemeniaci sa súmrak s nemennými teplotami, prakticky bezvetrie a nemožnosť počítať čas. Na všetkých kontinentoch, vrátane Antarktídy, rástla hojná červenkastá tropická vegetácia. Vegetácia sa absorbovaním vyžarovanej energie zo Saturna adaptovala červeným sfarbením. Neexistovali tu ročné obdobia. Vďaka takýmto životným podmienkam mohol na Zemi žiť gigantický hmyz, o ktorom vieme, že kedysi existoval.
Z obežnej dráhy by sme vtedy mohli vidieť Zem obklopenú tmavšou purpurovou hmlou. Vodná hladina oceánov bola značne nižšia ako teraz, takže kontinenty boli rozlohou väčšie a preto v tej dobe existovali dnes už stratené a potopené bájne kontinenty.

Približne 60.000 rokov pred Kristom: Zem pod "stacionárnym" prvotným slnkom, hnedým trpaslíkom Saturnom.
1. Pólová konfigurácia tvorená Saturnom hore, Marsom v strede a Zemou dole. Pólová konfigurácia je obklopená purpurovou hmlou spôsobenou aktivitou Saturna.
2. Pohľad na Saturn, červenú bodku Mars a Zem. Antarktída bola v týchto časoch teplým kontinentom vďaka teplu vyžarujúcemu zo Saturna.
3. 4. 5. Hladina oceánov bola oveľa nižšia ako v súčasnosti, vďaka čomu existovali dnes už stratené kontinenty. Elektrický vplyv Saturna spôsoboval oveľa menšiu gravitáciu na Zemi, čo umožňovalo rozkvet gigantických druhov zvierat a hmyzu.

Taktiež elektrický vzťah Zeme k hnedej trpasličej hviezde mal za následok inú, menšiu gravitáciu umožňujúcu prosperovanie gigantických druhov organizmov, ktoré už vyhynuli.

Tmavá purpurová žiara a menšia gravitácia v časoch života dinosaurov. Hustá atmosféra umožňovala let pteranodonov a gigantického hmyzu. Mars je malou červenou bodkou v strede slnečného kruhu Saturna. Obrázok reprezentuje dobu spred 110-230 miliónov rokov.

Ako ďaleko dozadu tento stav existoval, je ťažké povedať. Avšak séria človekom zaznamenaných katastrofických udalostí spôsobila zmenu vzťahu Zeme s vtedajším Saturnom a ohlásila začiatok toho, čo nazývame Zlatý vek.
Ako sa polárna konfigurácia tvorená Zemou, Marsom a Saturnom pohybovala vesmírom, jej pohyb mal vzostupne špirálovitý charakter. Vďaka plazmovému obalu hnedého trpaslíka ľudia nemohli zo Zeme pozorovať svetlo iných hviezd. Pólová konštelácia sa špirálovito približovala k ochrannému plazmovému plášťu Slnka, k jeho heliosfére, a to malo katastrofické následky.

Špirálovité putovanie pólovej konštelácie vesmírom.

Špirálovitá povaha putovania pólovej konfigurácie na čele so Saturnom spôsobila, že prvý kontakt medzi plazmovými plášťami Saturna a Slnka bol relatívne krátky. Je možné, že takýchto kontaktov bolo v minulosti veľa, dokiaľ nebol saturnský systém prevzatý Slnkom. To môže dokazovať periodické zhubné katastrofy pre život na Zemi, kedy každý kontakt spôsobil zmeny vo vzťahu medzi Zemou a hnedou trpasličou hviezdou.

Pri prvom kontakte plazmových plášťov Saturna a Slnka hnedý trpaslík vzplanul ako nova.

 

 

Bod kontaktu medzi plazmovými plášťami Saturna a Slnka a začiatok "prevzatia".

Keď ľudia pozorovali kontakt plazmových plášťov zo Zeme, videli náhle a veľmi jasné vzplanutie polárnej hviezdy Saturna. Bola to krátka udalosť, kedy Saturn vzplanul ako nova a kedy došlo k silnej elektrickej aktivite predtým, ako sa pólová konštelácia vrátila naspäť do kozmu preč od Slnka.
Ľudia pozorujúci tento výjav zo Zeme zrejme netušili, že vzplanutie prvotného slnka je následkom heliosféry Slnka. Záblesk svetla musel byť pre ľudí tak intenzívny, že to nikdy predtým pravdepodobne nezažili. Je možné, že táto udalosť dala za vznik slávnej hláške "budiž svetlo!".

Vzplanutie Saturna pred zrakom ľudí.

Kontakt plazmových plášťov Saturna a Slnka ovplyvnil aj elektrický vzťah medzi Zemou a Saturnom. Dokonca aj keď Saturn vystúpil z plazmatického kontaktu s heliosférou Slnka, pokračovalo jeho žiarenie, ktoré bolo možné zo Zeme pozorovať.
Hnedý trpaslík sa stal polárnym slnkom, pochmúrnou guľou na nebesiach Purpurového úsvitu. Síce svietil menej ako Slnko, začal sa na Zemi proces fyzickej metamorfózy z červenkastého purpurového odtieňa sveta na nám dôverne známy súčasný zelený ekosystém. Toto začalo ešte predtým, ako bol Saturn úplne prevzatý slnečnou sústavou.
Po vzplanutí Saturna došlo k udalosti, kedy sa takmer ihneď začala objavovať zlostná točiaca sa špirála vychádzajúca zo slnečného disku Saturna. Výsledkom bolo násilné zrodenie Venuše, ktorú v starých časoch považovali za príšeru chaosu a s ktorou muselo ich nové polárne slnko bojovať na "počiatku stvorenia". V mytológii sa o tom hovorí ako o drakovi či operenom hadovi.

Podľa mytológie bola Venuša zrodená zo Saturna. Zrodenie bolo výsledkom vzplanutia Saturna po kontakte plazmových plášťov.

 

 

Saturn sediaci vo voze a ťahaný okrídleným hadom v rímskej mytológii.

 

 

Saturn bojujúci s príšerou chaosu, drakom či opereným hadom. Vystupňovaná elektrická plazmová aktivita zvaná Birkelandské prúdy sa javila ako stĺp svetla.

Venuša sa pri tomto súboji začala javiť ako veľká očná buľva na pozadí slnečného kotúča Saturna, v strede ktorej sa nachádzalo menšie červené centrum či zrenička, a zelená dúhovka. Väčšia svetlá časť disku tvorila očnú rohovku. V priebehu času bolo možné pri pohľade zo Zeme pozorovať osemcípu hviezdu, ktorá akoby bola vyžarovaná z celého disku.

Po vzplanutí Saturna a vyvrhnutí Venuše dochádzalo k striedaniu období, kedy Venušu bolo možné zreteľnejšie vidieť za Marsom, a inokedy nastali periódy väčšej elektrickej aktivity, pričom Venuša vytvárala svetelný efekt osemcípej hviezdy.

Na nebesiach sa zrodilo vševidiace oko, ktoré sa stalo bohom a ktoré z mytológie poznáme ako boh Ré, Osiris, Horus, Kronos a Saturn. Venuša sa stala večernicou a Mars jej dieťaťom.

Vševidiace oko na jednodolárovej bankovke.

Od purpurovej hmly ku Zlatému veku

Vzplanutím Saturna a následným vzniknutím polárneho slnka a z neho vzniknutej Venuše začala epocha ľudstva, ktorú nazývame Zlatý vek. Zo Zeme smerom k Saturnu bolo možné vidieť stĺp polárneho svetla, schody do neba, os sveta (Axis Mundi) či mytologický stred sveta, s ktorým prišla smrť a skaza.

Schody do neba.

Saturnov náhly nárast vyžarovanej energie spustil extrémne zemetrasenia a klimatické zmeny. Zintenzívnilo sa okom neviditeľné elektrické plazmové prúdenie v rozmedzí medzi planétami pólovej konštelácie (zvané Birkelandské prúdy). Na Zemi dochádzalo k prejavu silnej polárnej aktivity, ktorá pred vzplanutím Saturna na Zemi nebola, nasledovaná elektrickým prejavom smerom k novému polárnemu slnku. Zlatý vek bol teda charakteristický katastrofickými udalosťami vedúcimi až k tzv. Veľkej potope.

Elektrické pôsobenie v systéme Saturna po kontakte plazmového plášťa trpasličej hviezdy s heliosférou Slnka. Birkelandské prúdy spôsobujú intenzívnu polárnu aktivitu na Zemi a ťahajú sa k Marsu, Venuši a Saturnu, produkujúc pritom efekt svetelného stĺpu pri pohľade zo Zeme. Saturnov predchádzajúci temný plazmový plášť sa začal vyvažovať heliosférou Slnka a stal sa priehľadným. Slnko bolo možné odteraz vidieť zo Zeme ako zakalenú hviezdu približujúcu sa z východu.

Kvôli nebeskej polárnej pozícii Saturna sa na severnom póle formovala masa vody vďaka gravitačnému vplyvu Saturna (tým istým spôsobom ako dnes Mesiac ovplyvňuje príliv a odliv, ale v nemennej podobe). Náhle zažehnutie Saturna spôsobilo rozrušenie gravitačného ťahu a uvoľnilo formovanú masu vody, ktorá sa rozliala po severnej hemisfére s deštruktívnym účinkom.

Gravitačný ťah Saturna udržiaval masu vody formovanú na severnom póle. Vzplanutím Saturna došlo k rozrušeniu gravitačného ťahu a voda sa rozliala po severnej pologuli, čo malo katastrofické následky.

 

 

Mamuti na teplom Sibíri boli zaplavení potopou, ktorá vznikla rozliatím vody formovanej na severnom póle. V pozadí je možné vidieť intenzívny Birkelandský prúd počas polárnej aktivity; naťahuje sa smerom k Saturnu.

Na severnom póle sa sformoval jav s hurikánovým efektom. Víriaca masa plazmy vsala do atmosféry veľké množstvo vody, ktorá spadla naspäť na zem a to malo tiež rozrušujúce následky na elektrické spojenie Zeme so Saturnom. Výsledná potopa postihla všetky druhy žijúce v severnejších oblastiach severnej hemisféry.

Intenzívny vírivý Birkelandský prúd spájajúci Zem so Saturnom vytvoril polárny vír, podporujúci silnú polárnu aktivitu okolo polárneho kruhu. Svetlo prichádzajúce zo Slnka vytvorilo zelené spektrum svetla dosahujúceho zemský povrch, pričom sa začal proces zmeny pozemskej vegetácie na prevažne zelený odtieň. Ľudia na Zemi po prvý krát zažili noc a deň.

Došlo taktiež k zosilneniu zemskej gravitácie spôsobenému elektrickými zmenami po vzplanutí hnedého trpaslíka. Zrodila sa prvá zo sérií hlavných udalostí týkajúcich sa vyhynutia väčších a ťažších druhov organizmov na planéte. Druhy, ktoré boli neschopné prispôsobiť sa nenočnému prostrediu, sa dostali pod tlak, aby prežili.
V rovnaký čas sa prebiehajúca Birkelandská plazmová aktivita na zemskom severnom póle začala javiť ako zdanlivé svetelné schodište, ako špicatý lúč priehľadného svetla siahajúci k žiarivému Saturnu.

Formujúca sa os sveta po vzplanutí Saturna a pred vytvorením jeho prstencov. Výjav vizuálne pripomínal rebrík dosahujúci nebeský príbytok Saturn.

Svetelný výjav naberal v priebehu času rôzne formy. Poznáme ho napríklad pod názvom Jakubov rebrík, schody do neba alebo Strom života.
Špirálovité rebríky a osemcípe hviezdne motívy sú zachytené na mnohých starovekých petroglyfoch. Axis Mundi alias os sveta bola ustanovená ako dominantný prvok starovekej oblohy.
Ako sa úlomky, ktoré formovali špirály príšery chaosu, rozptýlili, vytvoril sa kruh z vystrelenej vody zo Saturna, ktorý začal obiehať Saturnov kotúč a sformoval sa do série prstencov. Vzniklo sedem pásov prstencov, ktoré môžu reprezentovať "sedem dní stvorenia".

Prstence Saturna.

Keď Saturn zažil prvý kontakt s elektrickým vplyvom Slnka, pólová konfigurácia sa svojim špirálovitým pohybom vrátila naspäť do kozmu. Slnko bolo zo Zeme vidieť ako vzdialený svetelný bod vychádzajúci na východe a zapadajúci na západe. Intenzívna polárna aktivita vytvárala rôzne obmeny svetelného výjavu ťahajúceho sa od Zeme k Saturnu. Zachytávajú to petroglyfy a kamenné maľby. Ľudia mohli teraz zo Zeme pozorovať svetelný stĺp v tvare skrčenej paličkovej figúrky s rukami natiahnutými smerom hore.

Svetelný stĺp v tvare skrčenej postavy s rukami hore bol zachytávaný na kameňoch po celom svete.

 

 

V ľavom rohu: Plazmový útvar vytvorený pri laboratórnych experimentoch. V pravom rohu: Americký petroglyf. Vpravo v strede: Postavička zachytená v Španielsku. Vpravo dole: Maľba zachytená v Amerike. Vľavo dole: Figúrka pod koncentrickým kruhom zachytená v Amerike.

V rôznych kultúrach sa začali stavať totemy, ktoré odkazujú na polárnu aktivitu v tých časoch. Saturnské prstence sa javili ako roztiahnutý okrídlený polmesiac umiestnený na "žeravom" stĺpe.

Totemy ako reprezentácia Birkelandských prúdov. Zakrútená špirálovitá povaha Birkelandských vlákien sa zakončovala vidličkovitým tvarom. To sa zobrazovalo na rôznych kamenných maľbách a petroglyfoch.

Počas Zlatého veku dochádzalo k začínajúcemu nesúladu či nestabilite dráh planét pólovej konfigurácie. Planéta Mars sa priblížila k Zemi v rámci dráhy plazmového prúdu spájajúceho Zem a Saturn. Mars začal bombardovať Zem skalami a bleskami predtým, ako sa opäť vrátil na svoje miesto pod Venušou, čo vytváralo rôzne žiarivé a svetelné efekty.
Medzi Marsom a Venušou dochádzalo k súboju bleskov, pričom Mars utrpel veľké zjazvenie, ktoré dnes vidíme a nazývame Valles Marineris. Tak sa bohovi-bojovníkovi Marsovi zjazvila tvár počas jeho bojov.

 

Obrovská jazva zvaná Valles Marineris na Marse vzniknutá elektrickou aktivitou medzi Marsom a Venušou. Táto udalosť sa zapísala do ľudskej pamäte ako zobrazenie boha Marsa ako zjazveného hrdinu-bojovníka a boha vojny.

Ako sa pólová konfigurácia opäť viac a viac špirálovito približovala k Slnku, nepreniknuteľný plazmový plášť Saturna sa postupne začínal strácať a bol vyrovnávaný heliosférou Slnka. To umožnilo, aby boli najjasnejšie hviezdy v galaxii viditeľné zo zemského povrchu. Najjasnejšou z týchto hviezd bolo Slnko, v tomto čase stále ďaleko vzdialené, ale jeho svetlo postupne narastalo. "Približujúce" sa Slnko čoraz viac prichádzalo z východu a odchádzalo na západe.
Síce Saturn stále svietil ako hviezda, príchod Slnka a jeho schopnosť prepúšťať svetlo cez plazmový plášť Saturna znamenal, že Zem začala zažívať nový fenomén striedania dňa a noci.
Odteraz bolo možné vidieť zo Zeme žiarivé prstence Saturna, ktoré zboku osvetľovalo silné slnečné svetlo. Javili sa ako polmesiac, ktorý sa cyklicky otáča okolo obvodu Saturna počas zemskej rotácie a vznikali tak rozličné cykly dňa. To začalo mať obrovský vplyv na život na Zemi. Človek začal počítať čas.

 

Žiarivý polmesiac osvetľovaný slnečným svetlom značil rôzne cykly dňa. Zľava doprava: ráno, poludnie, večer, polnoc.

V prastarom svete odteraz vládol nebesiam boh času Kronos.
Saturn a planéty pólovej konfigurácie začali byť postupne preberané systémom Slnka. Saturn sa vplyvom Slnka stával utlmenejší počas dňa a škvrnitejší počas noci. Svetelný prúd sa začal ohýbať a začal vytvárať zjav staručkej postavy vládnucej severnej oblohe. Už bolo iba otázkou času, kedy sa medziplanetárny plazmový prúd pretrhne a Zem bude navždy oddelená od systému tvoreného Saturnom.

Veľká potopa

Pohroma, ktorú všeobecne nazývame 'Veľká potopa', ukončila obdobie Zlatého veku. Saturn stratil svoju pozíciu na zemskom svetovom severe a Mars a Venuša začali besniť.
Keď došlo k vzplanutiu Saturna, počas vzniknutého chaosu došlo k uvoľneniu úlomkov, ktoré začali na neurčitý čas Saturn obiehať, dokiaľ nebol prevzatý systémom Slnka. Tieto úlomky boli tvorené čiastočkami vody, ktoré sa sformovali do osobitných prstencov. Jeden z týchto vodných úlomkov lietajúcich kozmom spadol na Zem počas toho, ako sa Saturn a jeho systém prispôsoboval systému Slnka. To viedlo k prívalu vody z vesmíru, ktorý trval týždne.
Vtedy sa potopila Atlantída a zanikol kontinent Mu. Došlo k ohromným zemetraseniam a veterným kataklizmám.

Zničenie Atlantídy Veľkou potopou.

 

 

Zobrazenie Veľkej biblickej potopy.

Axis Mundi, svetelný rebrík vedúci do nebies bol pri tejto udalosti nenapraviteľne poškodený a Saturn sa začal oddeľovať od predchádzajúceho systému planét. Mars a Venuša sa oddelili od plazmového prúdu a rozpŕchli sa. Venuša nabrala aspekty kométy, zmenila sa na Medúzu a ohrozovala Zem masívnymi prejavmi bleskov počas hľadania svojej novej obežnej dráhy.

Venuša sa odtrhnutím zo systému Saturna zmenila z krásnej večernice na zlovestnú Medúzu s pohybujúcimi sa hadími vlasmi, na archetyp zúrivej planéty Venuše. Zem je zachvátená nevypočítateľným správaním sa Venuše, zatiaľ čo Mars bojuje proti zúriacej Medúze.

Mars na tom nebol o nič lepšie. Priblížil sa k Zemi, čo sa prejavovalo chrlením kameňov a bleskov. Niektoré martické meteority boli nájdené na severnej zemskej hemisfére.

Úlomky meteoritu (Shergotty) pochádzajúceho z Marsu.

Planetárne boje na nebesiach inšpirovali mnohé z veľkých mytologických príbehov.
Pomaly ustupujúci Saturn na oblohe bol nahradený novým vesmírnym telesom. Zem stále čelila návalu kozmickej vody a svetelný rebrík do neba tvorený systémom Saturna zmizol. Na obzore sa z juhu objavila nová jasná hviezda. Okolo nej bolo vidieť prstence a bola zapojená do procesu vlastného Birkelandského prúdu vysielaného do vesmíru, čo bolo zo Zeme možné pozorovať ako zavesenie tejto novej hviezdy na lane. Rimania túto hviezdu nazvali Jupiter. Jupiter hral rolu nahraditeľa umierajúceho Saturna ako dominantnej sily na nebesiach.

Jupiter bol jedným z telies slnečnej sústavy. Keď sa dostal do elektrického kontaktu so systémom Saturna, na južných nebesiach z pohľadu zo Zeme sa zdalo, že visí na konci svojho vlastného Birkelandského prúdového lana. Okolo Jupiteru bolo zo Zeme vidieť slabé prstence, čo mu dalo reputáciu zlodeja prstencov Saturna. V mytológii bol Jupiter synom Saturna, ktorý zavraždil svojho otca a nahradil jeho vládu.

Hviezda Jupiter bola súčasťou slnečnej sústavy a bola partnerom Slnka v dvojhviezdnom systéme. Tento systém bol rozrušený príchodom Saturna, kedy bol systém Saturna zničený kontaktom s heliosférou Slnka. Jupiter bol v istej miere zrejme tiež zapojený do šarvátok rozpadajúceho sa systému Saturna.
Saturn sa stal zomierajúcim bohom postihnutým chorobou (ako výsledok zvyšujúcej sa atmosférickej aktivity na plynnej predošlej hviezde) a usadil sa na vonkajších okrajoch solárneho systému, kde zostal do dnešných čias. Dnes je Saturn už iba malou svetlou bodkou na oblohe s reputáciou jedného z najväčších mytologických bohov.
Zemi začala dominovať nová hviezda - Slnko. Mars a Venuša pokračovali v hľadaní svojich nových orbitálnych dráh, pričom stále ešte ohrozovali planétu Zem. Spoločnosti, ktoré prežili kozmickú kataklizmu spojenú s Veľkou potopou, museli začal opravovať svoj zničený svet; zrodili sa kňažstvá a svet vstúpil do Strieborného veku.

Strieborný vek a vzostup modrej krvi

Vznik kňažstiev v novom Striebornom veku bol opodstatnený tým, že katastrofa, ktorá zničila Zlatý vek, sa môže opäť zopakovať. Vďaka vynálezu písma sa katastrofické udalosti zaznamenali do písaného slova ako spomienka a varovanie pre budúce generácie. Vo vnútri kňažstiev sa začali vytvárať tajné spoločnosti, ktoré tieto spomienky uchovávali a strážili.

Kňažstvá začali vďaka vynálezu písma uchovávať spomienky na kataklizmatické udalosti. Ľudia však postupne začali zabúdať na to, že Saturn kedysi vládol nebesiam. Tieto poznatky a vedomosti si uchovali tajné spoločnosti a mysteriózne školy.

Po katastrofe nastal druhý vek objavovania a prieskumu. Kňažstvá ako strážcovia poznania a zapísaných spomienok sa dostali na čelo novovzniknutých spoločností. S rastúcou sieťou chrámov a monumentov po celom svete boli ustanovené merania, váhy a kalendáre.

Niektoré ezoterické tradície stopujú Egypťanov až ku koreňom Atlantídy.

S príchodom Strieborného veku, ktorému začalo vládnuť Slnko, sa na oblohe objavil nový strieborný objekt - Mesiac. Toto teleso svojim obehom okolo Zeme za pôsobenia slnečného svetla pri pohľade zo Zeme formuje polmesiacovité fázy, pričom osvetlený polmesiac na oblohe pripomína časy Zlatého veku, kedy boli osvetľované prstence Saturna obklopujúce toto predošlé božstvo.

Mesiac obiehajúci Zem má ťažko kráterovitý povrch, čo svedčí o extrémnej elektrickej aktivite.

Nový Mesiac sa stal vynikajúcim strážcom času a jeho príchod iba prispieva k redukovaniu spomienok na pôvodný polmesiac Saturna. Kňažstvá začínajú využívať vo svojej symbolike polmesiac, ktorý má mätúci účinok. Poznanie začína byť kňažstvom prekrúcané. Zvrátený sex a krvavé rituály sa začínajú šíriť po celom svete a môžu mať pôvod v zakladaní skorých mesačných kultov.
(Pozn. autora blogu: Podobne ako pri symbolike polmesiaca je mätúca aj slnečná symbolika, ktorá nesúvisí s dnešným Slnkom, ale so solárnym Saturnom.)
So zavedením váh a mier sa začína formovať nový nebezpečný a zákerný koncept v chrámoch kňažstiev, a to vynález univerzálnej reči medzinárodného obchodovania.
Začína vznikať myšlienka peňazí. Peniaze mali najskôr formu hlinených tabuliek. Hlinená tabuľka bola zmeraná a limitovaná množstvom tovaru, ktoré mohlo byť produkované a uložené v skladiskách ľudí. Tieto peniaze mali takú hodnotu, akú malo množstvo tovaru, ktoré bolo skladované.

Hlinená peňažná tabuľka.

S myšlienkou výmyslu peňazí úzko súvisel aj vynález ťažby zlata a striebra. Zlato a striebro sa stalo alternatívou ku hlineným tabuľkám. Stalo sa veľmi užitočným pri obchodovaní medzi geograficky vzdialenejšími oblasťami.
Keď spoločnosť odmietla používať hlinené tabuľkové peniaze, uchytil sa systém zlatých a strieborných peňazí, ktorý sa žiaľ dostal pod kontrolu producentov zlata a striebra.

Zlatá tehla.

Systém neskôr prešiel na produkciu peňazí krytých zlatom, ktorý, ako vieme, sa dostal pod úplnú kontrolu príslušníkov modrej krvi. Tí neskôr vymysleli tzv. dlhový systém, ktorý im dodnes umožňuje mať úplnú globálnu kontrolu nad ľudstvom a jeho bohatstvom.
Nový systém obchodovania sa stal pokusom bankárov vybudovať náhradu za stratený svetelný rebrík, ktorý slúžil ako pôvodný symbol výstupu k nebeskej autorite. Bankári, skrývajúci sa za autoritu chrámov, sa takto pozdvihli na úroveň nebeskej moci, ktorá riadila všetky obchodné aktivity. Reprezentáciou tejto moci by mohla byť babylonská veža, ktorá odkazovala k vysokým autoritám centrálneho chrámu, ktorý vládol finančnému systému mesta Babylon. Zároveň predstavovala schodište do neba. Pád babylonskej veže môže reprezentovať globálny ekonomický chaos a prerušenie svetelného mostu medzi Zemou a Saturnom.

Babylonská veža.

Ekonomické katastrofy spôsobované vrcholnými bankármi nahrádzajú spomienky na planetárne nepokoje.

Bronzový vek a nástup Železného veku

Doména mocných planét sa preniesla na mýtické a hrdinské skutky Bronzového veku. Vojny a konflikty sa v tomto veku stali najväčším výrazom človeka.
V Bronzovom veku človek už nevidel oblohu takú, aká bola kedysi. Dráhy planét sa ustálili a strach z možnej kozmickej katastrofy sa vytratil. Bola to doba polobohov a mocných mýtických mužov a žien, ktorých osudy riadili bohovia. Mars a Venuša mali posledné slovo minimálne v tom, kto rozhodoval o vzostupe a páde kráľov a kráľovstiev.
Začínajú sa pokrvnými líniami modrej krvi zavádzať hrozivé ceremoniálne skupinové sexuálne obrady, znásilňovanie detí a obetné rituály.

Zavedenie bizarných rituálov.

Tajné spoločnosti a mysteriózne školy z predošlého obdobia začínajú meniť mytológie a legendy zaznamenávajúce predchádzajúce planetárne udalosti na humanistické drámy. Tie boli uzákonené ako rituály odkazujúce k dedičstvu Saturna. Mýty so sexuálnou tématikou sa premieňajú na ceremónie. Napríklad: Starý Saturn si vezme mladú Venušu v mýtoch za svoju ženu, a tak si pozemskí králi brali panenské kňažky (odkazujúce na Venušu) a mali s nimi pohlavný styk. Saturn, známy v Grécku ako Kronos, pohltil či zožral svoje deti, a tak pozemskí králi robili to isté s ľudskými deťmi, možno dokonca so svojimi vlastnými, ak to okolnosti vyžadovali.

Kronos požierajúci svoje deti. Králi to robili neverejne.

V Striebornom veku boli kozmické udalosti zachytené ako mýty, v Bronzovom veku boli mýty prerobené do rituálnych mechanizmov pod kontrolou pokrvných línií.
Podobne sa v americko-indiánskych kultúrach zaviedli hrozné variácie na mýtické udalosti, kedy boli na vrcholoch pyramíd a chrámov vykonávané obety reprezentujúce planetárny chaos.

Ľudská krvavá obeť v Amerike.

Obyvatelia oblastí južných morí pravidelne praktikovali rituálny kanibalizmus ako súčasť ich kráľovskej a vojenskej etiky. Féničania boli povestní pre obetovávanie detí. Európski pohania boli zapojení do obetovávania vojnových zajatcov atď.
Elity a králi-bojovníci sa zapojili do vykonávania rituálov. Tento koncept priamej komunikácie s božstvom prostým pozorovaním a pochopením prírodných udalostí bol netolerovateľný. Účelom elity sa stalo vykonávanie rituálov v mene ľudstva.

Rituál vykonaný elitou v Bohemian Grove v roku 1907.

O nástupe Železného veku sa dá hovoriť v súvislosti so založením Rímskej ríše. Od tej doby tieňová vládnuca elita zdokonalila techniky manipulácie ľudstva a v rovnakom trende, aký nastolila pred tisíckami rokov, pokračuje dodnes.