Poviem tebe, Ó Vyvolenec takmer posadnutý
tajomstvami, môj jadrný životný príbeh, vďaka ktorému som si uvedomil
zmysel jedného starodávneho okultného faktu. Je to praktická ukážka
aplikovania okultnej múdrosti v bežnom živote.
V roku MMXV po vašom
letopočte som sa cez internetový bazár skontaktoval s jednou osobou,
ktorá predávala istú okultnú knihu od francúzskeho mága Elifasa Léviho.
Tú knihu som musel mať, takže som sa s ňou - s tridsaťdeväťročnou
paničkou dohodol, že ju od nej kúpim, nech by stála čokoľvek (v rozumnej
cenovej miere samozrejme). Panička nebývala ďaleko od mojej domoviny,
takže som sa k nej vybral osobne, aby som božskú knihu čím skôr prevzal.
Naštartoval som kár a vyrazil na cestu. Pustil som si v mojom motorovom
kočiari hudbu od britskej skupinky Led Zeppelin, ktorá ma sprevádzala
celú cestu.
Asi po čase X som dorazil ku starému domu v štýle bydliska filmovej
rodiny Addamsovcov, ktorý mohol mať aspoň sto rokov. Nebol však taký
veľký, ale bizarnosť z neho len striekala. Dom sa nachádzal na okraji
daného sídla. Tu panička, ktorá knihu predávala, bývala.
Zazvonil som na zvonček, ktorý pripomínal podobu hlavy démona Belzebuba.
Zvonček začal zvoniť paradoxne ako anjelský chór. Zazvonil som trikrát
po sebe, pričom som si predstavil, že tým evokujem svätú trojicu
kresťanskú alias tajne luciferskú.
Po dvadsiatich sekundách mi prišla panička, ktorá knihu predávala,
otvoriť. Mala biele vlasy a na sebe oblečené čierne šaty. Pomyslel som
si, že som prišiel rovno na nejaký obetný rituál a táto panička je
veľkňažka, ktorá ma tam nemilosrdne zapichne.
Pozvala ma ďalej. Zrejme sa chcela svojim strašidelným sídlom predo mnou
pochváliť. Váhal som, či vkročiť za prah tohto očividne démonického
sídla a nechať sa tam prípadne aj zmasakrovať za cenu získania Léviho
knihy. Zvedavosť však vyhrala a odvážil som sa vstúpiť do paničkinho
kráľovstva tajomstiev.
Za kovovými vstupnými dverami sa nachádzala akási uvítacia chodbová
sieň. Na stenách siene viseli štyri obrazy, na ktorých boli vyobrazení
ľudia, ktorých som nepoznal. Vyzerali byť vznešeného pôvodu, možno to
bola nejaká významná pokrvná línia, s ktorou je panička spätá. Panička
povedala, že nech počkám na chodbe, zatiaľ čo ona zbehne pre knihu.
V sieni sa okrem vstupných, respektíve výstupných dverí nachádzali ešte
ďalšie tri dvere. Nad jednými z nich, ktoré sa nachádzali hneď napravo
od vstupu, visela tabuľka a na nej bolo napísané toto: 'Ako všetky veci boli stvorené z jednej, prostredníctvom jednej, tak všetky veci zrodili sa z tejto jednej veci prispôsobením.' Na samotných dverách, ktoré vyzerali dosť starobylo, bol umiestnený nápis 'Smaragdová svätyňa'.
Bol som tak zvedavý, čo sa nachádza za týmito dverami, že som ich
nenápadne otvoril a vstúpil do miestnosti. Miestnosť nebola našťastie
zamknutá.
Smaragdová svätyňa bola malá izba vo veľkosti asi štyri metre štvorcové
a mala jedno okno. Na okennom ráme bolo položených niekoľko malých
zelených smaragdov. Steny izby mali purpurovú farbu. Najzaujímavejšie na
miestnosti však bolo, že podlaha i strop boli zrkadlové. To som ešte
nikde nevidel. Oproti dverám, na druhom konci miestnosti, sa nachádzal
pri stene čierny stĺpik a na ňom bola položená soška androgýna Bafometa,
ktorý mal mužoženské telo, koziu hlavu a krídla a ktorý ukazoval pravou
rukou ku stropu a ľavou k podlahe.
Postavil som sa zhruba do stredu miestnosti oproti Bafometovi a len tak z
ničoho nič som urobil gesto rukami, aké robí aj bafometská soška. A ako
som to spravil, pozrel som sa intuitívne hore na stropné zrkadlo.
A v tom strope som videl sám seba a zrkadlový efekt, ako sa prepadávam
do nekonečnosti, pretože aj na podlahe bolo zrkadlo a tie zrkadlá sa
navzájom odrážali. Následne som sa pozrel na podlahu a opäť som videl
sám seba v nekonečnej zrkadlovej slučke. V duchu sa mi vynorila okultná
myšlienka, ktorá hovorí, že to, čo je hore, je ako to, čo je dole a to,
čo je dole, je ako to, čo je hore. Inak povedané, ako hore, tak aj dole
a naopak. Pri tomto zážitku som si uvedomil, že som to ja sám, kto je
hore a zároveň dole. Že som nekonečnosťou a to, čo je hore i dole, je
odrazom mňa samého. Svet "hore a dole" je mojou vlastnou ilúziou
skrývajúcou sa za takzvanú dualitu. A že Bafomet - ten strašlivý okultný
démon - je strážcom tohto poznania. Vďaka tejto nečakanej skúsenosti
som sa Bafometovi blažene zasmial.
Nenápadne som opustil Smaragdovú svätyňu a vrátil sa na sieňovú chodbu.
Vzápätí prišla panička a doniesla mi dopytovanú knihu. Zaplatil som za
ňu, poďakoval sa za užitočné pozvanie a vyparil som sa naspäť do svojej
domoviny. A odniesol som si so sebou "smaragdové" obohatenie ducha.
