Dátum
zápisu a príslušné asociácie
Šiesty
deň Thammuzovho mesiaca roku MMXVII po Kristovi.
Deň
je zasvätený Ódinovi.
Luna
je v splne.
Tarotová
karta dňa: Poháre VIII.
Dnes
je deň, kedy sa musia ochutnať Diablove gule.
Sen
o mukách (s prvkom lucidity): Dorazil som na miesto, kde som sa mal uložiť ku
spánku. Bola so mnou mladá krásna okultno-metalová žena menom doňa Alix.
Zaviedla nás sem stvoriteľka Mary. Bolo to bizarné poloprírodné miesto tvorené
skalami a tmavou stavbou. Miesto, kde sme mali spať, vyzeralo ako pohrebisko.
Bola noc.
Doňa
Alix, ktorá sa zmenila na Aziatku, chcela ísť s kamarátmi a svojim dobrým
priateľom von, tak odišla preč. Zostal som tam sám. Ľahol som si na miesto na
zemi, kde som mal prenocovať. Ako som zaspával, prepadali ma nočné múry.
Chrapkal som a vkuse som sa ľakal. Nemohol som zaspať. Boli to tie
najstrašnejšie predstavy, aké som mohol mať. Kričal som v polospánku.
Po
hrozivých víziách sa tu objavila doňa Alix, o ktorej som nevedel, kedy sa
presne vrátila. Myslel som si, že s ňou budem mať niečo intímne, ale k tomu
nedošlo. Ľahla si do vedľajšieho miesta určeného na spanie. Opäť nasledovali
pri mojom zaspávaní ďalšie nočné múry. Cítil som sa kvôli tomu pri done Alixe
hlúpo. Keď som sa pozrel jej smerom, videl som hŕbu hliny a kameňov, ktorými bola
zasypaná. Vyzeralo to, akoby bola pochovaná za živa. Nechýbal tam ani náhrobný
kameň.
Kúsok
od nás bola ubytovaná rodina s deťmi, ktorá takisto spala vonku. Pozoroval som
neobvyklé scény odohrávajúce sa v blízkom okolí. Videl som muža - otca, za
ktorým utekalo nejaké dievča, ktorým mohla byť aj doňa Alix, ale nebol som si
istý.
Utekal
som preč. Dorazil som k ohnisku, kde si opekali moji kamaráti z Kanálie, a to
hasičský pracovník Ajvenhou a automechanik Kvajdou. Tu sa sen stal vedomým.
Začal som dávať ruky do ohňa. Pálili ma. Čudoval som sa tomu, lebo v sne by som
nemal pociťovať bolesť. Prekonal som odpor a ponoril ich úplne do plameňa.
Bolesť prešla, bola to ilúzia.
Skúšal
som lietať, ale nešlo mi to najskôr. Búchal som rukami o budovu, ktorá tu
stála. Ruky ma z toho boleli. Buchol som do budovy hlavou, to ma tiež zabolelo.
Bol som v tom, že som smrteľný. Podarilo sa mi vyskočiť superskokom vyššie do
vzduchu a napokon aj lietať nízko nad zemou. Lietal som po krajine a pozoroval objekty,
na ktoré som natrafil.
Vedomá
snová časť trvala neobvykle dlho a bola intenzívna. Nemala konca. Ale vedel
som, že sa pomaly blíži čas ukončenia, tak som sa vrátil do paralyzovaného
fyzického tela. Počul som svoj dych. Telo som mal stuhnuté. Keď som sa odvážil
paralýzu prekonať, prebudil som sa a hrozne ma bolela hlava.
Sen
o malom dieťati: V Zerethe bola na návštevu nekláštorná sestra Sajmoona s
psychedelikom Vtákom. Sorella Kvenisa mala malé dieťa (bola to vlastne
Sajmoonina dcéra).
Mal
som ísť so Sajmoonou a Vtákom na tri dni na dovolenku do Kroácie. Bol tu ale
problém. Nemal sa kto postarať o malú dcéru sorelly Kvenisy. Stvoriteľka Mary
mala ísť preč, sorella Kvenisa mala voziť každý deň svoju druhú dcéru Virgíniu
do mesta Pistyan kvôli tomu, aby sa tam mohla pripojiť na internet. Predbežný
plán bol taký, že necháme malé dieťa v byte na Railbitch street tri dni doma
samé. Keď už sme mali odísť do Kroácie, povedal som Sajmoone, že sa mi to
nepozdáva. Vošiel som do bytu, kde malo dieťa byť, ale nenašiel som ho tam.
Šiel
som okolo banky a vošiel som do budovy, kde som našiel zopár známych ako je
hudobník Stan Lee či klábosníčka Marga. Povedali mi, že dovolenka sa presúva,
takže sa bude mať o dieťa kto postarať.
Svet
ako démonická zóna: Tento svet, čiže oblasť duality, démonická ríša, kráľovstvo
nápodoby, je ako zlý sen. Tí, ktorí tvrdo spia, si to neuvedomujú. Takí skončia
v najhlbšom pekle. Nemajú inú možnosť.
Vo
svete, ktorý ovládli démoni, nemajú ľudia čo stratiť. Takže sa im môžu bez
strachu postaviť a poslať ich do prdele.
Havran,
ktorý odmietol spievať: Veľkú časť dňa som počúval neustále za sebou epickú
skladbu The Raven That Refused To Sing (Havran, ktorý odmietol spievať) od
muzikálneho génia Stevena Wilsona. Pozeral som aj videoklip. Táto skladba ma
dokáže dojať až k slzám a k melancholickej eufórii.
Elita
a otroci: Je vhodné uvedomiť si, že ľudstvo vo všeobecnosti je elitám na
špici pyramídy úplne k smiechu. Pre elity sú ľudia niečo ako dobytok, ktorý je
pre nich zdrojom potravy. Využívajú ho na maximum, lebo ľudia s tým ticho
súhlasia. Sme pre nich otroci na dne spoločenskej hierarchie, nad ktorými majú
úplnú moc a kontrolu. Tieto elity, ktoré predstavujú tie najzvrátenejšie
antinormálne indivíduá ponorené do vrcholnej čiernej mágie a uctievania
démonov, musia byť čím skôr zbavené moci, ak chceme vôbec rozmýšľať o nejakej
globálnej slobode. Ich moc je závislá na našom súhlase s ich pravidlami, na
podriaďovaní sa, na našom strachu, na slepej arogantnej ignorancii a
kognitívnej disonancii. O tom, či sa svet zmení k lepšiemu, rozhoduje
"neelitná" ľudská spoločnosť, nikto iný.
Hlavným
krokom smerom k lepšiemu je cesta poznania. Poznania samého seba, uvedomenia
sa, prebudenia sa z tejto iluzórnej frašky, ktorej sme sa vydali napospas. Bez
poznania a vnútornej premeny ľudí nepomôže zmeniť svet ako miesto k prežívaniu
životnej skúsenosti k lepšiemu žiadny alternatívny systém, žiadny vodca ľudu,
žiadne vytvorenie komunít a podobne. Jediná vec, nad ktorou nemajú elity moc,
je transformácia zvnútra.
Očkovanie
a depopulačná agenda: Očkovanie je nástrojom elity a jej globálnej agendy na
kontrolu ľudstva. Je ospravedlnením pre výrazné zásahy elity do ľudskej
spoločnosti. Očkovacie vakcíny obsahujú pre ľudské telo vysoko toxické látky
(ortuť, hliník, glutaman sodný, formaldehyd atď.).
"Múdri"
vyštudovaní doktori (česť výnimkám), ktorí sa naučili naspamäť elitou
predpísané "fakty" a riadia sa nimi ako roboti bez vlastnej mysliacej
schopnosti, tieto nesmierne jedovaté látky ospravedlnia tvrdením, že sú
dôležité pri očkovacom procese. Pri vakcinácii nejde o chránenie pred
chorobami, ale ide o niečo iné. Ide o masívnu destabilizáciu organizmu, ktorá
spôsobí úpadok ľudského tela po fyzickej i duševnej stránke, samozrejme
zničením imunity vakcínami o vznik závislosť na podvodnom farmaceutickom
priemysle, i o postupnú redukciu obyvateľstva (cieľom elity je zredukovať populáciu
na 500 miliónov ľudí).
Na
očkovanie umierajú deti po celom svete, pretože im zlyhá imunitný systém.
Zomierajú najmä v chudobných krajinách, pretože na týchto deťoch sa vakcíny
testujú.
Život
ako predstava: Predstavivosť je veľmi mocný nástroj. Život je imaginácia, ktorá
sa stala príliš skutočnou. Ľudská predstavivosť je inak plytká a prchavá. Keby
nad predstavami ľudia dokázali získať úplnú kontrolu, mohli by iný, reálny svet
vytvoriť vo svojich "hlavách".
Vyčerpanosť:
Dlhodobo sa cítim slabo a unavene. Snažím sa rozbiť bariéry vnímania, ktoré mi
bránia chápať realitu v úplnom zmysle.
Žena
a čaše: Mal som víziu ženy v plášti, ktorá mi povedala, že ma musí
opustiť. Pobozkala ma na čelo a odišla po kamenných schodoch do veže. Nechala
mi na pamiatku zopár zvláštnych čaší. Pocítil som hlboký smútok. Spoločná
cesta, ktorú som mal so zjavenou ženou, sa skončila a teraz si máme ísť každý
po svojom.
Diablove
gule a silný psychoaktívny zážitok: Vďaka rastline sily zvanej Diablove gule
som za súmraku dosiahol nadkozmických oblastí bytia. Začalo to tým, že som sa
spýtal sám seba, kto som. Dostal som sa tým k ľudským slabostiam, ktoré sú
potravou pre demiurga - diabla. Diabol reprezentuje naše slabosti. Takisto
reprezentuje smrť a strach. Tým, že sa bojíme, dávame moc externej tete Smrť,
ktorej je demiurg prejavom. Keď si uvedomíme, že my sme tou Smrťou, stávame sa
pánmi smrti. Ľudia by mohli byť dokonalé bytosti, ale majú mnoho slabín, a tak
má demiurg nad nimi neuveriteľne veľkú moc.
Zažil
som mohutný orgazmický stav bytia a prebudenie hadej sily v tele. Pocity boli
podobné sexuálnemu vzrušeniu bez toho, že by som dráždil hadicu. Splynul som s
nekonečnosťou.
Videl
som, že smrť je prechod do inej úrovne vedomia. Je to len pokračovanie našej
cesty, odchod z jedného sveta do druhého. Keď som si predstavoval, ako smrťou ukončujeme
bytie na Zemi a ideme ďalej, nastal prelom - akoby sek vnímania. Nasledoval
podivný vzdych a myšlienka, že sa zadusím. Dostal som z tohto stavu veľký
strach. Niečo podobné sa mi stávalo počas tohto zážitku častejšie. Akoby som
opúšťal tento život. Akoby som prežil svoju vlastnú smrť a znovunarodenie. To,
čo som zažíval, sa ťažko opisuje slovami.
Miestami
sa mi chcelo plakať z toho, ako si ľudia spôsobujú utrpenie, pretože si tak
robia zle sami navzájom ako jedno spoločné vedomie.
Keď
som aktivoval čakry, cítil som, akoby ma niečo tlačilo smerom dolu. Energia šla
dolu, nie hore. Snažil som sa to napraviť a prúd energie vyrovnať, ale nedarilo
sa mi to. A tretie oko ma oslepilo. Videl som svetlo vyžarujúce zo stredu hlavy.
Bol
som pohlavne vzrušený a začal som onanovať, ale postupne som stratil chuť
dokončiť tento zvodný proces. Pohlavné predstavy sa mi tentokrát zdali nechutné
a zvrátené.
Orgazmus
muža a ženy je "zhmotneným" symbolom pre splynutie dvoch protikladov.
Dva Šalamúnove stĺpy sú vagínou, v ktorej je možné napodobniť rozplynutie.
Pohlavný pud je však odvracaním pozornosti od nás samých. Temné sily chcú, aby
sme sa pozerali von, a nie smerom do nášho vnútra. Zamestnávajú našu pozornosť,
odvracajú nás od nás samých.
