Ľudia sa rodia do sveta ako dokonalé a čisté
bytosti, ktoré sú od narodenia po hrob programované akýmsi externým
Matrixom, ktorý z nich robí nesvojprávne figúrky, pretože mu to sami
dovoľujú.
V tomto pojednaní podám svoj vlastný pohľad na to, čo systém alias doslova Matrix je a ako z toho von.
Prečo tu vlastne máme zavedený nejaký systém, ktorý kompletne riadi naše
životy? Pretože ľudstvo sa vzdalo zodpovednosti za svoj život a vydalo
sa na cestu nevedomosti. Systém odráža stav ľudského vedomia. Je to
zrkadlo. Je to ilúzia, ktorú si ľudia vytvorili a ktorej odovzdali moc
nad svojou existenciou. Ľudia sa sami v tejto ilúzii udržiavajú,
dobrovoľne ju podporujú a vysmievajú tých, ktorí túto hru nevedomosti
prehliadli a ktorí sa snažia druhým otvoriť oči, pretože sú natoľko
zžití so svojou vlastnou nevedomosťou, že nič iné nepoznajú.
Ľudia sa vydali na cestu strachu. Systém je postavený na strachu.
Predkladá ľuďom pravidlá, ktoré sa ľudia boja nedodržiavať. Diktuje im
život a ľudia žijú od narodenia po smrť ako systémoví väzni. Majú strach
žiť život ako slobodné bytosti.
Systém je parazit, pretože potrebuje hostiteľa - nevedomca, ktorý ho
bude kŕmiť svojou životnou energiou. Je to kolosálna omračujúca príšera
so siedmimi miliardami chápadlami, ktoré si pevne obmotali svoje
nevedomé a ustráchané antropické úlovky.
Systém je iluzórny svet, pre ktorý sú ľudia baterky. Sú pre neho zdrojom
energie, ktorý on využíva ku svojmu chodu. Človek je opotrebovávaný
generáciu za generáciou, akoby v ustavičnej slučke, celý svoj život,
a neustále toto monštrum neslobody a vyciciavania energie poháňa.
Systém je programovanie mysle, podmieňovanie. Ľudstvo sa bojí opustiť
systém, ktorý je väzením pre myseľ, pretože sa v ňom naučilo žiť tak
dokonale, že si nevie predstaviť ani nič iné. Ľudia sa musia prestať
systému báť, pretože systém je života-impotentný.
Dokiaľ budú ľudia na systéme závislí, dovtedy bude mať systém nad nimi
moc. Aj keby si ľudia zvolili nejakého "alternatívneho" prezidenta či
politika, ktorý ich bude svedomito zastupovať, nie je to riešenie, ba
práve naopak, systému by to aj vyhovovalo, pretože by bola jeho
existencia ospravedlnená. Systém by fungoval ďalej a ľudia by naďalej
nemali zodpovednosť za svoj život, pretože by ju mal niekto iný.
Systém je degeneratívny, pretože je prísne založený na odmenách a
trestoch. Vynútené hodnoty, prikázané správanie, súťaženie medzi ľuďmi a
možnosť zneužívať systém vedie k deviácii najrôznejšieho charakteru.
Ľudstvo sa podporovaním čoraz totalitnejšieho systému, ktorému dáva
stále väčšiu moc nad ľudskými životmi, dopúšťa najťažšieho zločinu, aký
existuje. Tento zločin má efekt na všetko na svete. Je nutné si vziať
svoju moc naspäť, pretože systém sa stáva čoraz deštruktívnejším pre
celý svet.
Systém sprzňuje našu vlastnú prirodzenosť. Káže nám, čo máme a čo nemáme
robiť bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie, a robí to čoraz
agresívnejšie. Stáva sa úplným diktátorom, ktorý neznesie žiadny odpor.
Človek sa musí vrátiť ku svojej prirodzenosti a múdrosti; v takom
prípade žiadny systém nemôže fungovať, lebo ľudia sami budú vedieť, čo
majú robiť a ako majú žiť.
Systém maximálne ťaží z nevedomosti ľudí, ktorá je najväčším nepriateľom
človeka. Tí, ktorí nevedia myslieť sami za seba, tak takým systém
vyhovuje a budú za neho bojovať, lebo sa o nich postará, ale platia za
to vysokú cenu, a to takú, že systém ich má úplne v hrsti. Takýto ľudia
vítajú systémovú diktatúru s otvorenou náručou, pretože systém im všetko
predloží a oni len poslúchajú dopredu pripravenú myšlienkovú šablónu,
aby nemuseli žiť sami za seba.
Vedomý človek nepotrebuje nejaký externý Matrix či myšlienkový vírus,
aby mu diktoval, ako má žiť a čo má považovať za správne. Aby sa človek
oslobodil od systému, musí s ním prestať spolupracovať. Musí nájsť sám
seba, zjednotiť sa, zbaviť sa fiktívnych obmedzení v hlave, musí sa
zosúladiť so svojou vlastnou podstatou, ktorá všetko vie.
Čo by sa stalo, keby sa ľudia prebudili a systém by padol? Čo by museli
ľudia urobiť? Museli by vziať zodpovednosť za svoj život do svojich rúk.
Museli by sa začať starať o planétu, na ktorej žijú. Zem im poskytuje
všetko, čo potrebujú - potravu, priestor na bývanie, vzduch na dýchanie,
oheň, vodu, krásu, bezpečie. Uvedomili by si, ako si nevážili samých
seba a planétu, ktorá ich živí. Museli by začať žiť v súlade s prírodou.
Museli by si navzájom pomáhať, milovať sa, vážiť si svoj život i život
ostatných, začať používať srdce, ktoré je zdrojom šťastia
a bezpodmienečnej harmónie so všetkým a so všetkými. Museli by ukončiť
utrpenie, do ktorého tento svet uvrhli, pretože by sa na to nemohli
pozerať. Áno, toto všetko by museli podstúpiť. Je to skutočne "hrozivá"
predstava, pretože vyzýva na súboj všetku tú absurditu, ktorej ľudstvo
prepadlo.
