Rozhodol som sa po krátkom rozmysľovaní sa vyskúšať rastlinu moci zvanú
Nebeský pastier, vraj obľúbenú to záležitosť starých Aztékov.
Nebeský pastier pochádza pôvodom z Mexika z Oaxacy a užívajú ju
Mazatékovia v období, kedy nerastú psychotropné huby; používajú ju na
svoje šamanské účely. Rastlinné účinky trvajú relatívne krátko, ale
začínajú pôsobiť prakticky okamžite po vyfajčení zmesi, takže človek
nemá čas na nejakú prípravu na nábeh a ide rovno skokom do zmeneného
stavu vedomia, do neznáma.
Magickú bylinu som "aplikoval" niekoľkokrát. Ak sa to dá tak povedať,
hodí ma to vždy do rovnakého rozpoloženia a zažívaného prostredia. Po
vyfajčení malého množstva podrvených častí rastliny sa mi svet začína
najskôr ohýbať. Musím sa za pár sekúnd dostať na miesto, kde sa uľahním a
niečím zakryjem. To, čo nastáva ďalej, je akési preniknutie do
"dimenzie", ktorú nazývam skladačkový labyrint. Je to miesto, kde
strácam kontakt so zažívaním bežnej istoty a naučeného bezpečia. Je to
návšteva "cudzieho univerza", ktoré u mňa nevyvoláva zrovna
najpríjemnejšie pocity. Začne sa mi prihovárať spevavý hlas vecí, ktoré
by som pomenoval pojmom "skladačkové entity" či skladačky. Začínam sa
strácať v skladačkovom labyrinte a myslím si, že sa z neho už nevrátim.
Zažívam špecifický a konkrétny pocit, kedy sa mi rozpadne predstava o
bežnom svete. Som v ríši nekonečne pracujúceho pohybujúceho sa
mechanizmu, vo vesmíre anorganickej skladačkovosti, kedy sa všetko
neustále premiestňuje či reorganizuje. Je to ako keby sa preskupovali
steny na Rubikovej kocke s tým, že tam nie je cieľom dosiahnuť konkrétny
výsledok. Skladačky neustále niečo spevavo rozprávajú - sú to krátke
vety tónovo ťahané dohora a dole. Myšlienka, že sa už nikdy nevrátim do
obvyklého stavu vedomia, je na zošalenie. Som vždy súčasťou vlny
rozkladného charakteru, ktorá sa nedá zastaviť. Vlna je silno strhujúca a
nedá sa z nej vystúpiť.
Keď sa po čase z labyrintu dostanem, zvyčajne tak po dvadsiatich
minútach, zažívam občas rozpálenie energetických centier a prebudenie
energie Kundalini, ale nie je to moc intenzívne. Ide potom už skôr o
banálne a pre mňa nie veľmi zaujímavé stavy a pocity, z ktorých sa moc
"vyťažiť" nedá. Nejaké "uvedomenia" tam síce sú, ale sú skôr
"obyčajno-nudné".
Charakteristický prvok pri vnímaní po užití zmesi Nebeského pastiera je,
aspoň teda u mňa, zažívanie pocitu hranatosti a strojovosti, kontaktu s
akýmsi neorganickým univerzom, ktorý ma nekompromisne a drsne rozkladá
na "súčiastky".
