Dátum
zápisu a príslušné asociácie
Tridsiaty
druhý deň Panovho mesiaca roku MMXVIII po blbom Kristovi.
Deň
je zasvätený Charlesovi Mansonovi.
Luna
pribúda a zároveň ubúda.
Tarotová
karta dňa: Cisár IV.
Keď
raz človek zistí, že je len nímand, bude to radostný čas pre celý kozmos.
Sen
o uväznení a smrti: Bol som vo futuristickej sci-fi Číne, v ktorej som v
bare porušil nejaký predpis. Číňania mňa a ďalších ľudí zajali a dopravili na
väzenskú kozmickú loď. Chovali sa k nám ako ku zvieratám, v podstate sme nemali
v ich prítomnosti žiadne práva.
Keď
som tam istý čas strávil, prišla za mnou žena a spýtala sa ma, či sa chcem s
ňou pomilovať, lebo je to pre mňa vraj posledná možnosť. Povedal som, že áno.
Začala sa tváriť, že teda dobre, ale iba to hrala, lebo vzápätí sa zdvihla a
odišla preč; mala to byť len provokácia. Vlastne som sa tomu aj potešil kvôli
dodržaniu pohlavnej abstinencie dôležitej pre zhromažďovanie životnej energie.
To isté sa stalo aj ostatným väzňom.
Na
vesmírnej lodi boli mechanické strážne zvieratá, ktoré na nás dozerali.
Postavil som sa s ostatnými do radu a čínsky strážnik sa pri každom väzňovi
zastavil. Najskôr prišiel ku mne a naznačoval, že ma plnou silou buchne rukou
do brucha. Napol som brucho a on uderil. Niečo podobné urobil aj ostatným
väzňom.
V
jednom momente sa zdalo, že sa nám podarí utiecť, lebo to vyzeralo, že máme na
to dobré podmienky, ale bola to pasca, trik, na ktorý sme Číňanom skočili.
Číňania sa s nami len tak hrali. Boli sme odsúdení na smrť.
Jedna
uväznená žena sa ku mne pridala ako spoločníčka. Naša posledná misia spočívala
v tom, že sme naskočili na niečo ako surfovacie dosky. Každý väzeň mal svoju.
Ja som ju zdieľal s tou ženou. Najskôr vyrazili ostatní, ja so ženou sme ich
nasledovali. Bol som plne zmierený so smrťou. Počas jazdy cez vesmírne mesto
som vnímal v predstavách emočnú hudbu a plakal som. Videl som pred sebou
cieľovú rovinku, cez ktorú väzni prechádzali a zomierali. Prešiel som cez ňu aj
ja a umrel som.
Sen
o klube a o bare: Navštívil som klub. Bol večer. Prišiel sem hudobník
Ajvenz, ktorý sa ku mne pridal ako parťák. Sedeli sme na podlahe. Na pódiu sa
predvádzali tanečnice a muzikanti. Jedna žena ma vzala za ruky a doviedla pred
pódium. Tu som urobil kotrmelec dozadu a vrátil sa naspäť na svoje miesto. Keď
som sa pozrel na svoje slipy, boli pomočené. Musel som si ich vymeniť.
Z
klubu som sa vybral do mesta Istropolis, kde som s feťákom Polemmystom a
priateľmi navštívil jeden bar. Tu sme mali prespať, aj keď som chcel odtiaľ
odísť, lebo sa mi tam až tak nepáčilo. Bolo tam piano, na ktoré som skúšal
hrať. Chýbali na ňom niektoré klávesy.
Organový
koncert v sakrálnej budove: S klavírnou kamarátkou menom Havka som sa vybral do
mesta Gallandau do Chrámu Stephena Kinga na organový koncert hudobníka menom
Paul Valjaschek. Hudobník hral virtuózne skladby vážnej hudby od Bacha, Liszta
a iných majstrovských skladateľov. Po tomto silnom chrámovo-hudobnom zážitku
som si pripadal, ako keby som o hudbe nemal ani šajnu.
Stromy
a ľudská infraštruktúra: Stromy sú analogicky ako chlpy na ľudskom tele a
zastavané územia sú ako transhumanistická technológia nainštalovaná do tela.
Nekonečno
a ospravedlnenie manipulácie: Všetko je nekonečno, a tým je ospravedlnené aj
predátorské ovládanie a zneužívanie. Dravci to vedia, ale nevedomé bytosti (ako
sú moderní ľudia) si nekonečno a ospravedlnenú manipuláciu neuvedomujú. Keďže
je všetko nekonečno, je všetko dovolené.
Meňavec
v luciferiánskom kostole: Na luciferiánskej omši som videl chlapíka, ktorý sa
rýchlosťou lusknutia prstov zmenil na ženu. Na krásnu ženskú! Hneď mi napadlo,
či to nie je "Vyzývač smrti" - mocný čarodej z dávnych dôb, ktorý
žije už tisíce rokov a mení podobu podľa ľubovôle. Keď omša skončila, chcel som
ho osloviť, ale zrejme zmenil podobu tak, že som to nezaregistroval, takže som
ho už v jeho inej ľudskej forme nenašiel.
Abyss
a Choronzon: Za strážcu brány medzi známym a neznámym svetom je považovaná
okultná sila zvaná Choronzon. Táto mocnosť, často spájaná s démonstvom a
chaosom, sídli v takzvanom abysse - priepasti, čo je vlastne akási trhlina
medzi myšlienkami, cez ktorú sa prechádza do iného (vyššieho) stavu bytia.
Slovo Choronzon je skomoleninou slova Chronos - čas, ktorého vládcom bol či je
grécky boh Kronos. Rímskym ekvivalentom Kronosa je/bol boh Saturn, podľa
ktorého bola nazvaná istá planéta s prstencami. Choronzon dohliada na
myšlienkový zmätok v "hlave", ktorý ani vedome nevnímame, a tento
zmätok je základom pre svet, ktorý poznáme a v ktorom sa cítime "ako
doma".
Panovník
a meč: Pred palácom stál starý bradatý panovník oblečený do kovového
rytierskeho brnenia. Mal na sebe krvavo-červený plášť. Panovník sa postavil
pred čiernu skalu, do ktorej bol zapichnutý obrovský meč, ktorý doteraz nikto
nikdy nedokázal vytiahnuť. Muž chytil meč do rúk a vybral ho štýlom, akoby to
bola tá najjednoduchšia vec v univerze. Ľudia sa muža začali báť a začali pred
ním vždy s krikom utekať kadeľahšie.
Slová
ako závoj: Slová sú úžasná vyjadrovacia vec, ale sú zároveň lapačom pozornosti.
Ako ľudia sme chytení v slovných interpretáciách. Slová sú záclona, cez ktorú
nevidíme skutočnosť. Tá sa nachádza za slovami a vysvetleniami.
Brujovia:
Bol som pozvaný stať sa členom komunity brujov, ktorí navonok vyzerajú ako
bežní nenápadní ľudia. Brujo zvaný don Bambuľátor roznáša autom poštu. S
klaviristom Azzyátorom, ktorý je tiež členom komunity, som donovi Bambuľátorovi
naložil do auta poštové zásielky. Don Bambuľátor sa po chvíli vrátil, aby sme
mu doplnili zásoby.
S
Azzyátorom som vybehol do mesta. Myslel som, že kráča vedľa mňa, tak som mu
začal niečo hovoriť, ale ako sa ukázalo, nebol to on, ale niekto druhý, kto bol
vedľa mňa. Azzyátor kráčal záhadne predo mnou a pridal do kroku, takže som
musel za ním utekať.
Keď
sme sa vrátili do komunity, vyšli z ohrady dva veľké pekelné psy, ktoré sa po
mne rozbehli. Jedna žena ich musela zahnať naspäť do ohrady.
Mal
som podstúpiť očistný rituál v bahne. Na krku som mal zavesený prívesok s
Luciferovým sigilom, ktorý som si musel dať dole. Prišiel som k jaskyni s
bahnom, v ktorom ma už čakala čarodejnica, ktorá mala obrad viesť. V bahne
plávalo aj akési veľké zviera, ktoré som nevidel, iba som počul, ako vydáva
zvuky. Do bahna som mal vojsť úplne nahý. Začal som sa pred vstupom do jaskyne
vyzliekať, ale akurát prechádzala okolo skupina cudzích ľudí, takže som sa
snažil tváriť, že sa obliekam. Chcelo sa mi aj strašne močiť.
Nasledovala
vízia, v ktorej čarodejnica ležala v posteli a snívala. Bola to tá, ktorá ma
čakala v bahne. Videl som jej snové predstavy o tom, ako títo brujovia žijú.
Tvoria niečo ako jednu veľkú famíliu.
