Samuel Liddell MacGregor Mathers (1854-1918) bol
britský okultista, známy najmä ako jedna z vodcovských osobností a jeden
zo zakladateľov Hermetického rádu Zlatého úsvitu či skrátene iba
Zlatého úsvitu, rádu ceremoniálnej mágie.
Samuel Mathers je považovaný za jednu z najvplyvnejších postáv v modernej okultnej sfére.
Mathers bol vegetarián či podľa niektorých dokonca vegán. Bol taktiež nefajčiar. Bol proti vivisekčným zákrokom robeným na živých organizmoch, ktorých účelom bolo prevádzať výskum s cieľom získať informácie. V mladosti sa Mathers zaujímal o boxovanie. Bol tiež podporovateľom ženských práv.
Jeho žena Moina o ňom povedala (parafráza): 'Ako mladý chlapec sa intenzívne zaoberal mysticizmom a symbolizmom. V mladosti sa stretol s anglickým lingvistom a orientalistom Kennethom MacKenziem, ktorý ho veľmi ovplyvnil v okultnej oblasti. MacKenzie bol autorom Encyklopédie slobodomurárstva a bol veľmi dobrým priateľom anglického spisovateľa Edwarda Bulwer-Lyttona. Samuel Mathers sa stretol i so známou okultistkou Helenou Petrovnou Blavatskou, zakladateľkou Teozofickej spoločnosti. Pozvala ho ku spolupráci na budovaní jej spoločnosti. Napriek jeho obdivu k nej toto pozvanie odmietol, pretože ich ideály neboli úplne spoločné. Viac ho priťahovalo ezoterické kresťanstvo.'
Mathersovým ústredným záujmom bola mágia a teória vojny. Jeho prvá kniha, ktorú napísal, bola prekladom Príručky francúzskej armády, ktorú prispôsobil pre potreby britskej armády. Zaoberal sa tiež kabalou - mystickým smerom v židovskej filozofii.
Mathers bol zasvätený do slobodomurárstva vďaka svojmu susedovi, alchymistovi Frederickovi Hollandovi, dychtivému študentovi hebrejskej filozofie a kabaly. Bol prijatý do lóže Hengist Lodge číslo 195 4. októbra 1877. 30. januára 1878 dosiahol hodnosť Majster murár. V roku 1882 túto lóžu opustil. Bol zasvätený do anglickej spoločnosti rozenkruciánov Societas Rosicruciana in Anglia - slobodomurárskeho ezoterického kresťanského rádu založeného v roku 1865. V tomto období sa zoznámil s Fredrickom Hockleym, metalurgistom a alchymistom, ktorý sa stal jeho dobrým priateľom. Hockley mal na Mathersa a jeho učenie ranný vplyv a dôležitý dosah. Anglickú spoločnosť rozenkruciánov Mathers opustil v roku 1903, pretože vraj nebol schopný splácať peňažnú pôžičku, ktorú si zaobstaral.
Keď v roku 1891 zomrel William Robert Woodman, anglický lekár, člen
Societas Rosicruciana in Anglia a jeden zo zakladateľov Hermetického
rádu Zlatého úsvitu (angl. The Hermetic Order of the Golden Dawn),
Mathers sa stal vedúcou osobnosťou tohto spolku. Mathers bol napokon
dôležitým článkom, ktorý stál za zrodom tohto rádu.
Zlatý úsvit bol
v podstate rozenkruciánsky rád, ktorý si bral inšpiráciu
z rozenkrucianizmu, ktorý predstavuje tajné európske náboženstvo. Za
svojho predchodcu tento spolok považoval katarov, templárskych rytierov
a albigenských. Rozenkruciáni verili, že majú vo svojich rukách poznanie
tajomstva pravdy, ktoré má mať svoje korene v starovekom Egypte a ktoré
majú ďalej predávať svojim zasvätencom.
Na konci devätnásteho storočia a začiatku dvadsiateho storočia bol Hermetický rád Zlatého úsvitu najvplyvnejším okultným a magickým spolkom vo Veľkej Británii. Jeho vytvorenie a existencia mala byť ohlasom proti novej nálade vedeckých objavov, materializmu, existencionalizmu a viktoriánskemu kresťanstvu. Do tohto spolku vstúpili členovia buď priamo ako nový adepti alebo prestúpili z Teozofickej spoločnosti Madame Blavatskej založenej v roku 1875 v New Yorku, ktorá vychádzala z orientálnych náboženských tradícií a ktorá taktiež čerpala z rozenkrucianizmu. Základ teozofie Heleny Blavatskej bol prenesený do Zlatého úsvitu novými členmi a tvorila ho viera, že existuje istá skupina "vyvolených" podobná pustovníkom, ktorá bola známa ako Tajní majstri, Skrytí majstri či Mahatmovia. Táto mysteriózna skupina "vládcov" vraj žila v jednej jaskyni v Himalájach a odtiaľ riadila osud celého ľudstva.
Zlatý úsvit, na ktorého založení sa okrem Mathersa a Woodmana podieľal ešte ohliadač mŕtvol, ceremoniálny mág, teozof a slobodomurár William Wynn Westcott a okultista a dobrodruh Aleister Crowley, sa sústredil hlavne na magické obradné ceremónie a umenie dosiahnutia zmeny pomocou cvičenia ľudskej vôle. Zameriaval sa na okultné, paranormálne a metafyzické aktivity. V spolku sa vykonávali rituály, pomocou ktorých mali členovia rádu komunikovať s inými rovinami existencie. Jednalo sa obvykle o hermetické obrady, ktoré sa týkali boha Herma. Tomuto skutku sa vravievalo "vzývanie boha". Hermes bol v starom Grécku považovaný za posla bohov, "božského figliara", boha hraníc a patróna zvestovania. Mág mal počas hermetického rituálu dosiahnuť zmenu svojho vedomia, aby mohol jednať s inteligenciami z iných dimenzií a aby od nich získal poznatky alebo techniky potrebné k precvičovaniu svojej vôle. Členmi Zlatého úsvitu mohli byť príslušníci oboch pohlaví, čiže muži aj ženy.
Mathers, ktorý mal trpieval núdzou, žil niekoľko rokov z ruky do úst. Čas trávil zväčša štúdiom okultizmu. V roku 1890 sa zamestnal na istú dobu ako knihovník v Hornimanovom múzeu v obvode Forest Hill ležiacom v južnom Londýne. Jednalo sa o rozmanitú folklórnu zbierku predmetov prírodných kultúr a hudobných inštrumentov, ktorú v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia založil Frederick John Horniman, známy anglický obchodník s čajom, člen krajského londýnskeho výboru a liberálny člen parlamentu za Falmouth a Penrhyn. Jeho dcéra Annie Hornimanová sa stala členkou Zlatého úsvitu a to ona vybavila Mathersovi miesto knihovníka, keď naliehala na svojho otca, aby ho zamestnal. Annie sa priatelila s Mathersovou družkou Minou; študovali spolu na škole výtvarných umení Slade School, ktorá je považovaná za jednu z vrcholných anglických umeleckých vzdelávacích inštitúcií. S Minou, ktorá bola oveľa mladšia ako jej partner, sa Mathers oženil práve v knižnici Hornimanovho múzea a presťahovali sa do bytu, ktorý bol súčasťou múzea. Annie Hornimanová im poskytovala finančnú pomoc. Avšak Mathers sa s Frederickom Hornimanom do roka pohádal kvôli tomu, že Mathers klamal pri národnom sčítaní ľudu, keď uviedol svoj vek nižší o pätnásť rokov, než mu v skutočnosti bolo. Mathersovci boli po tomto incidente nútení opustiť múzeum i byt. Annie Hornimanová ich však naďalej peňažne podporovala, a to minimálne ďalších päť rokov po šarvátke Mathersa s Hornimanom.
V roku 1892 sa Mathers s Minou presťahoval do francúzskeho Paríža. V tej
dobe používal meno Chavalier MacGregor. Po svadbe Mathers zmenil svojej
manželke krstné meno z Mina na Moina, pretože to vyznievalo viac
škótsky. Manželstvo údajne nebolo nikdy celkom "zavŕšené", pretože
Mathers bol toho názoru, že pohlavný styk je na prekážku v rozvíjaní
magických záležitostí.
Vraví sa, že počas svojho života v Paríži
Mathers možno navštívil Egypt, Nemecko a Ameriku, pričom tieto návštevy
mali súvisieť s jeho magickým štúdiom. Neexistujú však spoľahlivé
dôkazy, ktoré by toto tvrdenie dôveryhodne potvrdzovali.
Moina
Mathersová mala jasnovidné schopnosti. Mathers ju využíval k tomu, aby
mu sprostredkovala kontakt s Tajnými majstrami. S tromi z nich sa mal
údajne aj stretnúť a tí ho mali obdarovať okultným poznaním. Keď sa
vrátil naspäť do Londýna, prekvapil členov Zlatého úsvitu tým, že im
zdelil, že mu Skrytí majstri odhalili skutočné pravdy a že ho určili
vedúcim rádu. Odvtedy sa stal jediným vodcom spolku. Poskladal nové
obrady, poupravoval štruktúru rádu, spísal nové rukopisy a nárokoval si
finančnú odmenu vďaka svojmu vysokému postaveniu v hierarchii spolku.
Hermetický rád Zlatého úsvitu mal vybudovanú náležitú organizačnú štruktúru a mal zavedené a podchytené rituály, ktoré mali poskytovať návody k riešeniu teoretickej i praktickej stránky mágie. Mal vybudovaných niekoľko centier; niektoré centrá sa nachádzali mimo hlavné londýnske ústredie. Členovia rádu platili vstupný poplatok i ročný členský príspevok a na členských schôdzach sa vyberali dary. Do Zlatého úsvitu bolo prijímaných veľa nových adeptov. Väčšina z nich pochádzala z vyššej strednej triedy. Členmi bolo niekoľko v tej dobe skutočne zaujímavých a významných ľudí, z ktorých najznámejší a najslávnejší bol William Butler Yeats, írsky básnik a dramatik, ktorý sa už od mladosti zaujímal o okultizmus, najmä o čiernu mágiu a satanizmus. Keď Yeats narazil prvý krát na Mathersa, poznamenal si k tomu do svojich poznámok: "Často som stretával asi tridsaťšesťročného muža v hnedom zamatovom plášti s vyziabnutou energickou tvárou a atletickým telom, ktorý mi predtým, než som sa s ním zoznámil a zistil, čím sa zaoberá, pripadal ako postava z románu." Yeats mal Mathersa za napoly šialenca a napoly naničhodníka.
Mathers, podľa tvrdení členov rádu, pôsobil v Zlatom úsvite ako arogantný, bezočivý diktátor, ktorý každého šikanoval. Často prebýval v Paríži, z ktorého na diaľku dirigoval ostatných členov spolku. Mathers dával členom rádu k dispozícii magické znalosti a predával im tajné poznanie za podmienky, že pred svojim povýšením mu dajú sľub poslušnosti - inak povedané, budú ho poslúchať na slovo; mnoho z členov k Mathersovým požiadavkám privolilo, ale napriek tomu im žiadne povýšenie neposkytol. Často dochádzalo zo strany Mathersa k náhlemu vylučovaniu členov, a členovia taktiež kvôli jeho autokracii magický spolok opúšťali. Poškriepila sa s ním aj Annie Hornimanová, ktorá bola v roku 1896 zo Zlatého úsvitu vylúčená; ukončila aj svoju finančnú podporu a od tej doby bol Mathers stále bez peňazí a snažil sa zohnať nejaké financie, kde sa len dalo.
Aby si Mathers zarobil na živobytie, začal usporadúvať za poplatok hrané magické obrady pred verejnosťou. Mathersa jednej noci údajne navštívila egyptská bohyňa Isis a rozkázala mu, aby divákom vyjavil skutočnosť jej božstva. V jednej z izieb svojho sídla v rue Mozart vybudoval svätyňu zasvätenú tejto bohyni a začal verejne organizovať divadelné rituály, počas ktorých nosil dlhý biely hábit, remeň s vyrytými symbolmi zvieratníka, sakrálne brazolety a cez plecia mával prehodenú kožu leoparda. Jeho manželka Moina mávala na sebe oblečené šifónové šaty, na hlave mala kónickú egyptskú čapicu a lotosový kvet zapichnutý do vlasov. Sprvu sa predstavenia realizovali iba v okruhu blízkych priateľov, ale žurnalisti Mathersovi odporučili, že by ich mohol uskutočniť aj pred verejnosťou. Mathers sa najskôr tváril, že vedie spor so svojim svedomím. Keď tento spor konečne vyhral, zarezervoval si menšie divadlo zvané Théatre Bodiniere v rue Saint-Lazare 18. Magické vystúpenia prebiehali asi takto: 'Pódium počas predstavenia skrášľovala monumentálna božská socha Isis, ktorá bola obhŕknutá zopár menšími božstvami. Pred sochami bol položený oltár s tibetskou lampou, v ktorej horel večný plameň. Mathers vyliezol z tmavých kulís ako Hierophant Rameses. V paži držal chumáč lotosových kvetov a trepal hrkálkou. Keď sa postavil pred magický oltár, jednotvárnym nápevom recitoval zariekania z egyptskej Knihy mŕtvych. Následne sa na pódiu zmaterializovala veľkňažka Anari alias Moina a invokovala bohyňu Isis. Medzi veľké zavŕšenie obradu patril Tanec štyroch elementov predvedený akousi francúzskou tanečnicou.' Nie sú k dispozícii žiadne záznamy, koľko predstavení Mathers usporiadal a ani koľko peňazí na nich zarobil.
Medzi členmi Zlatého úsvitu a despotickým Mathersom dochádzalo k čoraz
väčším sporom a hádkam. Členovia spolku vytvorili špeciálnu komisiu,
ktorá Mathersa zo Zlatého úsvitu vylúčila. Ten sa komisii vyhrážal
svojou magickou mocou a ako hlava rádu ju považoval za neprávoplatnú.
Mathers bol nakoniec z rádu predsa len oficiálne vylúčený a na jeho
miesto nastúpil Yeats.
Po vylúčení zo Zlatého úsvitu v apríli 1900
založil Mathers svoj spolok v Paríži v roku 1903 a nazval ho Alpha et
Omega (Alfa a Omega). Zvolil si pre seba magický titul Archon Basileus.
Venoval sa tiež skúmaniu oblasti tarotu, čo je súbor 78 kariet
zahŕňajúci systém výkladov a postupov používaných na štúdium veštenia,
ezoteriky a meditácií.
Mathers bol lingvisticky veľmi zdatný a ovládal niekoľko rôznych
jazykov. Medzi ne patrili angličtina, francúzština, gréčtina,
hebrejčina, latinčina, galčina a koptský jazyk. Preložil diela ako Kniha
posvätnej mágie mága Abramelina, Odhalená kabala, Veľký kľúč kráľa
Šalamúna či Malý kľúč Šalamúna, ktoré mali obrovský vplyv na vývoj
moderného okultizmu.
Abramelin bol mág, na ktorého Mathers narazil
pri štúdiu rukopisu v Bibliotheque de l’Arsenal v Paríži. Rukopis o
čarodejníkovi Abramelinovi bol podľa neho spiskom napísaným židom
Abrahámom v roku 1458, ktorý mal byť študentom okultizmu a mágie. Kniha
posvätnej mágie mága Abramelina patrila medzi jedno z najvýznamnejších
existujúcich pojednaní o mágii vôbec.
Mathersa fascinovalo obrodenie keltského umenia a náboženstva. Bol o sebe presvedčený, že rozlúštil rukopis, ktorý mal obsahovať staroveký rituál zasvätenia a mal popisovať pravý význam tarotových kariet. Okultizmus tvoril hlavnú náplň jeho života. Peniaze Mathers považoval za nevyhnutné "zlo" potrebné na existenčné prežitie.
Mathers mal v živote veľa nepriateľov, odporcov a tvrdých kritikov. Jedným z jeho najväčších nepriateľov bol jeho (bývalý) magický spoločník Aleister Crowley, ktorý bol istý čas jeho priateľom, teda aspoň naoko. Crowley použil osobu Mathersa pre základ svojej prozaickej postavy zvanej SRMD vo svojej novele Mesačné dieťa z roku 1917. Keď sa Mathers pohádal kvôli náboženskému sporu s Crowleyho blízkym priateľom - okultistom a budhistom Allanom Bennettom, kedy Mathers na Bennetta vytiahol revolver a vyhrážal sa mu, že ho zastrelí, začal Crowley o Mathersovi stále viac pochybovať. Crowley si u Mathersa uskladnil knihy a ďalšie veci, ktoré Mathers pravdepodobne zastavil alebo predal, čo Mathersovej reputácii u Crowleyho nepridalo.
Crowley zverejnil historku, že Mathers hrával šach proti rôznym pohanským bohom. Vravel, že keď Mathers rozbalil a pripravil šachovnicu, sadol si za biele figúrky, oproti nemu sa nachádzala prázdna stolička. Keď Mathers urobil ťah bielou figúrkou, zakryl si oči a čakal na signál súpera ohľadom ťahu. Mathers potom adekvátne hýbal čiernou figúrkou, potom urobil ťah bielou figúrkou a tak ďalej. Crowley si bohužiaľ nepoznačil, kto tento napínavý turnaj vyhral.
Crowley Mathersa považoval za temného čierneho mága, ktorý vraj vyvolával zlé sily a démonov. Tvrdil, že Mathers si najal ženu stredného veku, ktorá mala vykonať na neho magický útok. Vraj pozvala Crowleyho na čaj a behom tejto návštevy Crowley zistil, že sa stáva otupelým a ospalým. Žena prišla k nemu, naklonila sa nad ním a prstami sa mu dotýkala paže. Táto čarodejnica sa zrazu premenila na mladé a nádherné dievča. Crowley trik prekukol a pohol rukou, ktorej sa žena chytala. Čarodejnica sa od neho odsunula a keď sa potom ku Crowleymu znovu prisunula, bola ešte peknejšia ako predtým. Crowley tvrdí, že sa na neho vrhla a chcela sa s ním pusinkovať. Crowley čarodejnicu od seba odstrčil. Žena sa premenila naspäť na babizňu, pokožka sa jej zvraštila a lesk v jej očiach zmizol. Striga to vzdala a drobnými krôčikmi utiekla z miestnosti.
Crowley bol presvedčený o tom, že žiarlivý Mathers, ktorého Tajní majstri mali opustiť kvôli Crowleyho géniovi, použil pod vplyvom čiernej mágie proti nemu zlých démonov, následkom ktorých Crowleymu zomrelo niekoľko psov. Okrem toho sa na Crowleyho pozemku v škótskych vysočinách objavili stovky roháčov, čo Crowley taktiež pripisoval Mathersovej škodnej mágii.
Samuel Liddell MacGregor Mathers zomrel v novembri roku 1918 vo svojom apartmáne v rue Rivera v Paríži. Príčina jeho smrti nie je však úplne známa. Jedna z teórií hovorí, že zomrel na španielsku chrípku.
