Anton LaVey a satanizmus

Anton Szandor LaVey, vlastným menom Howard Stanton Levey (1930-1997) bol americký spisovateľ, hudobník, krotiteľ šeliem, eskamotér v lunaparku, okultista a herec. Je zakladateľom Cirkvi Satanovej a "LaVeyovského" satanizmu.

Mainstreamový LaVey a satanizmus

Anton LaVey sa narodil v Chicagu v štáte Illinois v Spojených štátoch amerických. Jeho otec Michael Joseph Levey, ktorý pochádzal z Chicaga, si vzal za ženu Gertrúdu Augustu Coultronovú (LaVeyova matka), ktorá sa narodila ruskému otcovi a ukrajinskej matke, ktorí imigrovali do Ameriky v roku 1893 a ktorí sa stali americkými občanmi v roku 1900. LaVeyova rodina sa z Chicaga presťahovala do Kalifornie. LaVey o sebe tvrdil, že je potomkom gruzínskych, alsaských  a rumunských prarodičov a že mal cigánsku babičku, ktorá mu mala rozprávať legendy o čarodejniciach a upíroch.
Svoje detstvo LaVey strávil v metropolitnej oblasti San Francisco Bay Area (v oblasti, z ktorej pochádzajú hudobné skupiny ako napríklad Metallica, Jefferson Airplane, Grateful Dead, Dead Kennedys, Blue Cheer, Moby Grape a podobne). V piatich rokoch údajne čítaval časopis zvaný Podivné historky a knihy ako Frankenstein od Mary Shelleyovej a Draculu od Brama Stokera. Pri hrách na vojakov si ho vraj deti vyberali za svojho vodcu. V dvanástich rokoch ho fascinovali cínoví vojačikovia a druhá svetová vojna. Jeho rodina podporovala jeho záujem o hudbu, pričom skúšal hrať na rôzne nástroje. Keď mal pätnásť rokov, stal sa druhým hobojistom v San Francisco Ballet Symphony Orchestra. Jeho obľúbeným nástrojom boli klávesové nástroje, najmä varhany. Mimo školských aktivít sa zaujímal okrem štúdia hudby aj o okultné vedy a metafyziku.

Do svojich šestnástich rokov LaVey navštevoval školu Tamalpais High School v Mill Valley v Kalifornii. Školu však napokon nedokončil a pridal sa k cirkusovej spoločnosti Clydea Beattyho ako ošetrovateľ tigrov a levov. Táto práca ho však nebavila a tiahol viac k hudobnej činnosti. Keď sa údajne raz istý cirkusový hráč na varhany pred predstavením opil a nemohol nastúpiť, LaVey sa ponúkol, že by mohol odohrať hudobný sprievod predstavenia za neho. Beattymu sa LaVeyova hra vraj tak páčila, že pôvodného varhaníka prepustil a dosadil namiesto neho LaVeya. LaVey mal sprevádzať napríklad Huga Zachinniho, prvú odvážnu "ľudskú delovú guľu" a maliara, a Wallendasovskú akrobaciu na vysokom lane.

Keď mal LaVey osemnásť, odišiel z cirkusu a pripojil sa k zábavnému parku. Stal sa pomocníkom kúzelníka, naučil sa metódam hypnózy a venoval sa naďalej štúdiu okultizmu a mágie. LaVey k tomuto obdobiu poznamenal: "V sobotu večer som videl chlapíkov, ako chlipne túžia po polonahých dievčatách tancujúcich na púti; keď som potom v nedeľu ráno hral na varhany pre potulných kazateľov v stanoch na druhej strane púte, videl som tých istých chlapov, ako sa krčia v laviciach s manželkami a deťmi, prosia Boha o odpustenie a aby ich ochránil pred telesnými túžbami. A ďalšiu sobotu boli zase na púti alebo sa niekde inde oddávali pôžitkom. Vtedy som pochopil, že kresťanská cirkev žije z pokrytectva a že človek musí ventilovať svoje telesné túžby bez ohľadu na očisťovanie či tresty riadnych náboženstiev." Tento postreh a znechutenie nad pokrytectvom kresťanského "sveta" ho vraj nasmeroval k vytvoreniu kultu, ktorý mal pôsobiť ako protiklad kresťanstva a jeho judaistickej tradície a ktorý čerpal z dávneho náboženstva, staršieho než je judaizmus a kresťanstvo.
V roku 1948 sa na krátke obdobie stala LaVeyovou milenkou začínajúca herečka Marilyn Monroe, a to v časoch, keď odišiel zo zábavného parku a sprevádzal na varhany predvádzajúce sa striptérky v okolí Los Angeles.

V roku 1950 sa LaVey zoznámil s Carole Lansingovou a nasledujúci rok sa vzali. Jeho žena mu porodila jeho prvú dcéru, ktorej dali meno Karla LaVey, v roku 1952. V roku 1960 sa LaVey s Carole rozviedol a dal sa dokopy s "čarodejnicou" Dianou Hegartyovou. s ktorou sa nikdy neoženil napriek tomu, že boli spolu dvadsaťpäť rokov. Diana Hegartyová mu porodila druhú dcéru Zeenu LaVey v roku 1963.

Po návrate do San Francisca sa LaVey v roku 1951 zapísal na štúdium kriminalistiky na City College Of San Francisco. Vďaka štúdiu sa dostal k prvému vážnejšiemu zamestnaniu; začal pracovať ako fotograf pre policajné oddelenie (San Francisco Police Department). LaVey k tejto svojej životnej ére povedal: "Videl som krvavú a desivú stránku ľudskej prirodzenosti. Videl som ľudí zastrelených bláznami a pobodaných priateľmi; malé deti rozplacnuté v príkopoch, kam ich odhodili vodiči, ktorí ušli z miesta nehody. Bolo to nechutné a depresívne. Kládol som si otázku: 'Kde je Boh?' Začal sa mi hnusiť pokrytecký prístup väčšiny ľudí k násiliu a neustále omieľané frázy 'je to vôľa Božia'." LaVey sa v tomto období spriatelil s množstvom spisovateľov spolčených s magazínom Podivné historky.
LaVey pracoval u polície tri roky. Keď od polície odišiel, vrátil sa k hre na varhany. Bol zručným hráčom na klávesové nástroje, vďaka čomu si získaval prácu ako varhanista v salónoch, baroch a nočných kluboch. Zarábal si tak na živobytie a naďalej sa venoval štúdiu čiernych umení. V San Franciscu sa LaVey stal akousi lokálnou celebritou vďaka svojmu paranormálnemu výskumu a živým vystúpeniam. Priťahoval na svoje večierky, ktoré poriadal, mnoho významných ľudí. Raz týždenne prednášal o mysterióznych témach ako sú strašidlá, sny, veštenie, mimozmyslové vnímanie, vlkolaci, upíri, obradná mágia a podobne. Jeho prednášky zaujali ľudí, ktorí boli známi vo svete obchodu, vedy a umenia, a aj takých, ktorí sa vplyvnými ešte len mali stať. Zúčastňovali sa ich osobnosti ako bola dánska barónka Carin de Plessin, antropológ a neošamanista Michael Harner, mág Dr. Cecil Nixon, undergroundový filmový tvorca Kenneth Anger, vplyvný boháč Donald Werby či spisovateľka Shana Alexander. Povzbudený LaVey sa rozhodol vytvoriť tzv. Magický kruh - Order Of The Trapezoid, z ktorého sa následne vytvorilo jadro Cirkvi Satanovej.

Magický kruh bol "strediskom" ľudí, ktorí sa stretávali predovšetkým za účelom vykonávania magických rituálov, ktoré LaVey pri svojom okultnom štúdiu objavil alebo sám navrhol. Zhromažďoval celú plejádu diel, ktoré pojednávali o čiernej mágii a ďalších neslávne preslávených obradoch, ktoré vykonávali napríklad stredovekí vojensko-mníšski rytierski templári vo Francúzsku v štrnástom storočí, satanistický Klub pekelného ohňa (Hellfire Club) či magický rád Zlatý úsvit na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. LaVey mal už vytvorenú svoju víziu, ako by malo vyzerať jeho satanistické náboženstvo. Satana LaVey považoval za temnú, skrytú silu prírody riadiacu chod pozemských vecí. Hovoril, že je to duch, ktorý je pôvodcom všetkých veľkých hnutí, ktoré prispeli k vývoju civilizácie.
V apríli roku 1966 o Valpurginej noci, najvýznamnejšom sviatku pre mágov a čarodejnice, kedy sa zvyknú konať magické obrady, si LaVey v súlade s magickou tradíciou rituálne oholil hlavu a slávnostne vyhlásil vznik svojej Cirkvi Satanovej. Rok 1966 označil za 'rok číslo jedna' - Anno Satanas, predstavujúc prvý rok eónu Satana. Nechal si narásť mefistofelovský fúz a popracoval na démonickom vzhľade, ktorý dodal jeho kňazskej pozícii v satanskej sekte punc 'serióznosti'.

LaVey nazval svoju organizáciu pojmom cirkev, ktorý sa vzťahoval vždy iba k rôznym odnožiam kresťanstva. Dovtedy sa k satanizmu a k čarodejníkom tento pojem nepriraďoval. LaVey prezradil, že "použil som termín cirkev predovšetkým preto, že mi to umožnilo držať sa magického vzorca, podľa ktorého je k úspechu treba jednej desatiny pohoršenia a deviatich desatín spoločenského uznania. Hlavným účelom ale bolo zhromaždiť skupinu podobne zmýšľajúcich jedincov a využiť ich spojené energie k vyvolaniu temnej prírodnej sily nazývanej Satan."
LaVey si želal, aby jeho satanská sekta oslavovala pozemské túžby, podporovala racionálne motivovaný záujem o vlastnú osobu a usilovala o utváranie tzv. zdravého ega. LaVeyove rituály čerpali zo starých magických ceremónií a zachovali si ich otisk, ale zároveň sa stali prístupnejšími a predstavovali akési formy slávností, chvál a očíst; boli to satanistické svadby posväcujúce radosti tela, rituály zmyselnosti pomáhajúce stúpencom cirkvi naplniť svoje sexuálne túžby či deštrukčné obrady umožňujúce členom satanskej sekty zvíťaziť nad ich protivníkmi.

LaVeyove obrady zaujali médiá, ktoré LaVeyovi dávali priestor na prezentáciu. Od roku 1967 písali o Satanovej cirkvi noviny po celom svete, či už to boli časopisy zo San Francisca, z Paríža alebo z Tokya. Svet obletela fotografia nahej ženy, spolovice zakrytej leoparďou kožou, ktorá slúžila za oltárom posvätenom diablovi počas svadobného rituálu; fotografia sa objavila na titulnej stránke magazínu Times. LaVey sa začal objavovať v časopisoch ako Newsweek, Look, McCall’s a v magazínoch pre mužov. Vystupoval v talk show ako The Joe Pyne Show, The Tonigh Show, Donahue a objavil sa v dokumente zvanom Satanis.

LaVeyova Cirkev Satanova vykonala v roku 1967 satanskú svadbu prominentnej osobnosti Judith Case a žurnalistu Johna Raymonda. LaVey dal svoju trojročnú dcéru Zeenu satansky pokrstiť; zasvätil ju Satanovi a ceste ľavej ruky, a táto udalosť bola zaznamenaná na hudobnom LP zvanom The Satanic Mass (v preklade Satanská omša). Inou významnou udalosťou Cirkvi Satanovej bol verejný pohreb jej člena, námorného dôstojníka Edwarda Olsona, ktorý zomrel pri dopravnej nehode; bol to oficiálne vôbec prvý exoterický satanský pohreb na svete. Vďaka širokej publicite LaVeyovho satanizmu sa po celom svete vytvorili skupinky zvané grottá - boli to akési pobočky, ktoré sa hlásili k Cirkvi Satanovej.

Na konci šesťdesiatych rokov a začiatku rokov sedemdesiatych bol LaVey ovplyvnený filozofiou ľudí ako bol nemecký filozof a filológ Friedrich Nietzsche, americký žurnalista, satirik a sociálny kritik H. L. Mencken, americká spisovateľka a filozofka Ayn Randová či americký spisovateľ a novinár Jack London. LaVey čerpal tiež myšlienky zo sociálneho darwinizmu.
O symboloch užívaných pri satanských obradoch LaVey povedal, že "symboly slúžia ako odrazové mostíky k vybitiu emócií, ktoré väčšina ľudí nedokáže uvoľniť ani ich sama pochopiť."

V domácnosti si LaVey držal leva ako svojho maznáčika. Ten však začal susedom, ktorí sa báli o svoj život, vadiť a preto ho LaVey musel venovať zoologickej záhrade.

LaVeyovou milenkou bola istý čas americká herečka Jayne Mansfieldová, ktorá zahynula údajne na následky kliatby, ktorú LaVey vyslal na jej obdivovateľa - právnika Sama Brodyho, ktorý sa s LaVeyom poznal. Mansfieldová aj Brody zomreli následkom dopravnej nehody. Podľa LaVeya sa vraj ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Kvôli vnútorným problémom v Cirkvi Satanovej súvisiacim vraj s členskými finančnými príspevkami sa mnoho členov od LaVeyovej sekty odpojilo a pridalo sa k Setovmu chrámu, ktorý založil a ktorému velil satanista a dôstojník americkej armády Michael Aquino. Aquino, priateľ Antona LaVeya, bol taktiež členom Cirkvi Satanovej, od ktorej odišiel a založil svoj vlastný okultný spolok, v ktorom Satan predstavuje božstvo zvané Set, podľa ktorého bola sekta pomenovaná.

LaVey postupne prestal vykonávať a organizovať obrady pre členov svojej cirkvi. Nadviazal styk s poslednými žijúcimi členmi predvojnových európskych okultných bratstiev a snažil sa zachytiť ich filozofiu a získať tajné rituály dochované z doby pred nástupom Adolfa Hitlera k moci. Študoval, skúmal, písal a pracoval na nových magických princípoch. Robil experimenty taktiež so základmi geometrických priestorových koncepcií. Stal sa vyhľadávaným rečníkom, hosťom v rozhlasových a televíznych programoch a poradcom pri natáčaní hudby k televíznym a filmovým podobám satanistických hororov. Mal si zahrať malú filmovú rolu v americkom horore The Devil’s Rain (v preklade Diablov dážď) z roku 1975.

Nakoniec sa LaVey rozhodol preniesť rituály a ostatnú činnosť Cirkvi Satanovej do pobočiek rozsiatych po celom svete, aby sa mohol v kľude venovať písaniu, prednáškam a výuke svojej filozofie. Okrem slávnej Satanskej biblie (The Satanic Bible) napísal napríklad knihu Satanské rituály (The Satanic Rituals), Diablov zápisník (The Devil's Notebook) či Dokonalá čarodejnica (The Satanic Witch).

S popularizáciou satanizmu, za ktorou LaVey stojí, došlo zároveň k explózii sexu a sexuality vo filmoch, literatúre, na uliciach i v súkromných domácnostiach. Ľudia začali túžiť po okamžitom pôžitku a uspokojení svojich fyzických potrieb. Satanistami sa formálne začali stávať lekári, právnici, učitelia inžinieri, herci, spisovatelia či novinári. LaVeyovi sa pripisuje zmainstreamovanie a spropagovanie satanizmu a čarodejníctva v Spojených štátoch amerických v rokoch šesťdesiatych, sedemdesiatych a nasledujúcich a jeho vplyv cítiť prakticky po celom svete.

LaVeyova satanská filozofia je zjavne egocentrická a zameraná na velebenie ega. Snaží sa ľudí spracovať, že ľudské bytosti sú vo svojej podstate sebecké a násilné stvorenia, že život sa riadi prirodzeným výberom a že prežijú iba tí najmocnejší, ktorí sa zúčastňujú nekonečného boja o prežitie. LaVey vyzdvihoval najmä odvrátenú stránku prírody a zdôrazňoval živočíšnu tvár ľudskej povahy. Jeho Satanská biblia je akýmsi teoretickým i praktickým návodom pre život tých, ktorí sa považujú za moderných satanistov.
LaVey nahral tri hudobné albumy: The Satanic Mass (Satanská omša), Satan Takes a Holiday (Satan si berie dovolenku) a Strange Music (Zvláštna hudba).

Temná stránka Antona LaVeya a jeho formy satanizmu

LaVey vyniesol čiernu mágiu na svetlo, predhodil ju verejnosti a masovo ju spopularizoval, zatiaľ čo sa satanizmus vždy odohrával v tajnosti, za stenami "skrytých" svätýň. Správne tvrdil, že Templárski rytieri boli tajnými nositeľmi satanskej tradície, ktorá pretrvala až dodnes. Vo svojej Satanskej biblii využil henochiánsky systém načrtnutý anglickým mágom Johnom Dee (1527-1608). LaVey čerpal zo starých satanistických tradícií a upravil si ich kvôli širšej prístupnosti po svojom. Vravel, že satanisti nevykonávajú žiadne ľudské a zvieracie obete, ktoré sa však pravidelne každoročne tajne konajú medzi vysokopostavenými satanistami po celom svete. Satan je podľa LaVeya duchom pokroku, ktorý údajne vedie ľudstvo ku zdokonaleniu a ku slobode; je podľa neho stelesnením všetkých kacírstiev, ktoré majú človeka oslobodzovať; pravda je však taká, že Satan je pri 'nesprávnom' zaobchádzaní so svojim vedomím i životom zotročujúca mocnosť a je nebezpečné sa s ňou len tak zahrávať. LaVey bol zástancom práva a poriadku; podporoval eugeniku (čo je cielené kríženie ľudského druhu a manipulácia ľudského genofondu) a veril, že jej aplikácia nevyhnutná pre našu budúcnosť.

V Satanskej biblii LaVey píše, že diabol nebol skutočnou bytosťou. Aspoň to tvrdil navonok. Bývalá členka sekty okolo masového vraha Charlesa Mansona menom Susan Atkinsová, ktorá sa s LaVeyom stýkala a osobne spolu komunikovali, však povedala, že LaVey ešte predtým, ako sa stal populárnym, uctieval Satana ako skutočnú entitu. Tento fakt si LaVey očividne nechal pre seba a pre úzky okruh zasvätencov do satanizmu. Navonok prezentoval satanizmus ako priateľskú formu náboženstva uctievajúceho diabla ako symbol revolty a prezentujúcu sa ako nepokrytecké prejavovanie slobody jednotlivca. A tak sa v očiach verejnosti satanizmus stal zábavnou a výstrednou záležitosťou.

Michael Aquino povedal, že Set, egyptské meno pre Satana, je reálna bytosť a je to meno pre 'najstaršiu známu formu Princa temnôt'. Veril, že je čas vyniesť Satana na verejnosť. O satanistoch Aquino povedal, že "nie sme služobníci Boha, my sme si svoji vlastní bohovia."

Spisovatelia Fritz Springmeier a Cisco Wheelerová vo svojej knihe The Illuminati Formula Used to Create an Undetectable Total Mind Controlled Slave (v preklade Iluminátsky recept na vytvorenie nezistiteľného, absolútne myšlienkovo kontrolovaného otroka) píšu, že Anton LaVey bol programátorom myšlienkovej kontroly (v rámci tzv. MK Ultra projektu), ktorá je v satanizme úplne bežná. Hollywoodska celebrita Marilyn Monroe, s ktorou mal LaVey milostný pomer, bola sirota, ktorá sa v mladosti stala obeťou myšlienkovej kontroly pod krídlami Ústrednej spravodajskej služby. Hovorí sa, že LaVey bol programátorom mnohých hollywoodskych hercov a herečiek, vrátane Marilyn Monroe a Jayne Mansfieldovej, ktoré mu slúžili ako sexuálne nástroje. Jayne Mansfieldová bola vysokou kňažkou v LaVeyovej Cirkvi Satanovej.

Michael Aquino je taktiež programátorom myšlienkovej kontroly. Podľa svetového experta na satanizmus Alexa Constantina bol alebo stále je Aquino pedofilom. Spolu s Antonom LaVeyom bol Aquino vraj veľmi aktívny v rituálnom sexuálnom zneužívaní. Mali experimentovať s vládnym programom ovládania mysle na deťoch v istých satanistických kruhoch.

So satanizmom sú spájaní niektorí masoví vrahovia. Richard Ramirez bol americký sériový vrah, sexuálny násilník, zlodej a satanista, ktorý nasledoval LaVeyovu satanskú filozofiu a osobne sa s LaVeyom stretol predtým, ako zavraždil dvadsať ľudí. Sériový vrah Thomas Eugene Creech sa pravidelne zúčastňoval čiernych omší a invokačných ceremónií vedených Antonom LaVeyom na počiatku existencie Cirkvi Satanovej. Creech potvrdil, že bol členom satanského kultu, ktorý mu dával príkazy vykonávať obetné rituálne vraždy Luciferovi. Do satanizmu bol zapletený už spomínaný šialenec Charles Manson, a taktiež sériový vrah David Berkowitz.
LaVey mal svoje kontakty vo vnútri organizovaného zločinu vďaka strýkovi, ktorý pracoval pre amerického mafiánskeho bosa talianskeho pôvodu Al Caponeho. Tieto konexie mu mali zabezpečiť styky s majiteľmi striptízových klubov v San Franciscu, ktorým LaVey dohadzoval na striptízové vystúpenia mladé dievčatá. Jednou z takýchto dievčat bola Susan Atkinsová. Tá bola zapletená do satanistickej vraždy tehotnej herečky Sharon Tateovej, manželky filmového režiséra Romana Polanského, ktorý produkuje svetoznáme filmy so satanistickou tematikou.

Anton LaVey zomrel 29. októbra 1997 v katolíckom zdravotnom centre St. Mary’s Medical Center v San Franciscu na pľúcny edém. Na smrteľnej posteli sa doznal, že čelí večnosti strávenej v pekle. LaVeyov satanský pohreb sa konal v tajnosti a mali na neho prístup iba pozvaní hostia.
Tri mesiace po LaVeyovej smrti vydala jeho dcéra Zeena a jej manžel - spisovateľ, hudobník, tvorca filmov, duchovný učiteľ a satanista Nikolas Shreck deväťstranovú brožúrku, kde sa tvrdí, že viacero LaVeyom prezentovaných životných príbehov bola fiktívna lož. Zeena potvrdila, že jej otec pravidelne bil svoju partnerku a jej matku Dianu Hegartyovú. Povedala, že to bol násilník, ktorý s nimi zle zaobchádzal. Podľa magazínu Bizzare bol Anton LaVey možno otcom dieťaťa svojej dcéry Zeeny, ktorá otehotnela ako trinásťročná, pričom pravá identita otca jej dieťaťa nebola nikdy verejne známa.