Dátum
zápisu a príslušné asociácie
Ôsmy
deň v mesiaci Thammuzovom roku MMXVI po Kristovi.
Deň
je zasvätený Thórovi.
Mesiac
pribúda.
Dochádza
k príklonu k rovnováhe, vyrovnanosti, rovnoprávnosti a k záujmu o estetiku.
Sen
o zvrhlých narážkach: Bývalý čierny mág zvaný Šelma, čarodejnica doňa Jebana a
ja sme sa nachádzali v akomsi poloprírodnom prostredí. Šelma mal na nás
erotické narážky. Ja som mal pritom neslušné predstavy ohľadom doni Jebany.
Úryvok
zo sna: Bol som vonku s doňou Jebanou a mladým čarodejníkom Šamanistom.
Rozprávali sme sa o osobnejších témach.
Sen
o návšteve a o fotografovaní: V byte na Newcity street v Zerethe som mal
návštevu. Boli ma navštíviť moji priatelia. Jeden z nich si v mojej bývalej
detskej miestnosti varil jedlo. Potom sa s tým presunul do kuchyne. Sadli sme
si na zem a zakryli sa paplónmi. Vedľa pána Poludníka sedela Veľká matka
stvoriteľka Marry a hádzala poznámky o tom, že nemá peniaze. Vybehol som do
záhrady, kde som stretol sorellu Kvenisu. Tá mi dala k dispozícii auto Fathera
teroru, ale musel som ho najskôr očistiť od špiny. Keď som vošiel do svojho
bytu na Railbitch street, na pohovke sedeli traja ľudia, ktorých fotografoval
fotograf Vlad Nedrakula. Medzi fotografovanými ľuďmi bol Father terroru a
nekláštorná sestra Sajmoona. Vzal som aj ja fotoaparát a začal som fotografovať
iba samotnú nekláštornú sestru Sajmoonu. Zvyšní dvaja fotení ľudia sa presunuli
inam. Snažil som sa urobiť vtipné fotky a smial som sa pritom.
Tarotová
karta dňa - Meče VIII: Medzi ôsmimi mečmi zapichnutými v bažinatej zemi stojí
žena s tmavými vlasmi v červenom odeve, ktorej telo je zviazané a má taktiež
zaviazané oči. Je to obmedzujúca bariérna trauma zo zaslepenej, neschopnosťou
spútanej sukuby doni Cuervy?
V
Aresov deň Thammuzovho mesiaca som si po pár mesiacoch zahral karty s magičkou
La Kungou. Prehrala 0:6.
Opojená
doňa Jebana sa na poslednom malom sabate podľa Marečkových slov váľala po
kolenách na zemi a kričala, že je na "šrot". Obdivovateľ indiánskeho
šamanizmu Mareček je z toho pobúrený.
Cigánska
veštica Izabela po La Kunge v minulosti v súvislosti s očarovávaním čierneho
mága a neboha Višnuha chcela, aby jej priniesla kuracie srdcia kvôli magickému
rituálu lásky. Okrem toho s ňou v ezošope točila (zrejme šlo o cigánsky
rituálny tanec) a zapaľovala magické zápalky. Izabela mala na sebe oblečený
červený latex. Nenosí vraj sukňu, ale len nohavice. Brávala vždy so sebou
cigánske karty, z ktorých La Kunge veštila. Raz jej dala čarovný prach, ktorý
mala La Kunga nosiť v peňaženke. Izabela darovala La Kunge tarotovú kartu
popísanú výhernými číslami lotérie (keď si však La Kunga následne podala lotto,
nevyhrala ani cent; niekde sa musela stať chyba). Izabela vraj vedela magicky
vyčítať pomocou tretieho oka presné informácie o Višnuhovi a o gitaristovi Stan
Leem.
La
Kungu často zastavujú na ulici rôzne cigánske veštice, ktoré jej chcú vyveštiť
osud. Keď ich La Kunga odmietne, nadávajú jej do kuriev a preklínajú ju.
Mám
cigánske korene z otcovej strany. Bolo by vhodné teraz povedať niečo o
Cigánoch. Cigáni vždy žili v izolovaných spoločenstvách, ktoré sa pohybovali z
miesta na miesto. Boli stáročia prenasledovaní, vyháňaní a zabíjaní. Ich
vlastná kultúra a tradícia sa však napriek tomu zachovala. Cigáni sú zbehlí v
okultných ľudových praktikách, majú cit pre veštenie a vykladanie ľudského
osudu. Ich špecialitou je čítanie z dlane, z čajových lístkov, kariet, veštenie
z krištáľovej gule, z ohňa, nožov, ihiel, majú schopnosť rozpoznávať posolstvá
zo správania zvierat, vtákov a stromov.
Cigáni
majú v komunitách zavedenú svoju hierarchiu. Jednotlivé rody sa líšia spôsobom
života, rituálmi, obradmi a podobne. Ich spôsob života je úplne iný ako spôsob
života usadlej spoločnosti. Sú orientovaní na prítomnosť; budúcnosť je pre nich
druhoradá. Ich typickým znakom je skupinová súdržnosť. Sú citovo spontánni a
majú živý temperament. Cigáni k sebe pociťujú obrovskú lásku.
Je
pravdepodobné, že Cigáni pochádzajú z Indie, z ktorej odišli asi v polovici
deviateho storočia a vydali sa do Európy. Buď boli z Indie vyhnaní alebo
kočovali ako národ. V štrnástom storočí sa medzi ľuďmi začalo prejavovať
nepriateľstvo voči nim. Ľudia ich začali vykazovať, prenasledovať a mučiť.
Po
odchode z Indie stratili svoje náboženstvo, ale zostali im animistické a
démonistické predstavy. Zrejme čerpajú z východných náboženských predstáv. Majú
svoje legendy a mýty o svojom pôvode a kočovaní. Boh sa po cigánsky nazýva o
del, o devel (podobnosť s anglickým slovom devil (diabol) je zrejmá) alebo o dyl.
Diablov volajú o beng. Boha sa neboja. Boja sa však duchov mŕtvych, tzv. mulov.
Sú zvyknutí robiť posmrtné rituály so zomrelými.
Šialenec
P.T. Cosmer, o ktorom som počul naposledy na začiatku leta roku MMXVI, sa doma
údajne oblieka do ženských šiat.
Videl
som cigánsku vešticu Izabelu v ezoterickom obchode La Kungy pred mnohými
mesiacmi. Každé oko jej pozerá trochu inde ako chameleónovi.
V
súvislosti s touto Izabelou existuje istá kontroverzia. Legenda vraví, že v
meste New Castles by mala žiť povestná veštica, ktorá si hovorí Izabela. Dostať
sa k nej je vraj veľmi ťažké. Cigánska veštica, ktorá La Kungu navštevuje, sa
predstavila ako Izabela z New Castles. La Kunga pochybuje, že je to pravá
Izabela z mesta New Castles.
La
Kunga sa s cigánskou čarodejnicou Izabelou spoznala tak, že sa Izabela nalepila
na okno jej ezošopu a kričala na ňu, že je prekliata.
La
Kunga si myslí, že má cigánske korene, ale nevie to isto. Jej zosnulý otec
totiž pripomínal svojim fyzickým zjavom cigánskeho vajdu.
Šiel
som sa poobede prejsť do Faunovho lesa. V lese som nečakane narazil na krásnu
veľkú magickú jabloň. Po strome liezol had - strážca stromu, ktorý na mňa začal
syčať. Chcel na mňa aj zaútočiť, ale vzal som svoju vychádzkovú magickú hoľu a
rozdrtil som hadovi lebku. Strom v okamihu hadovej smrti vyschol a zahynul.
