Dátum
zápisu a príslušné asociácie
Trinásty
deň v mesiaci Asmodaiovom roku MMXVI po Kristovi.
Deň
je zasvätený Solovi.
Mesiac
pribúda.
Dochádza
k rannému láskaniu, k navádzaniu k ubližovaniu, k duchovnému vzostupu.
Sen
o nepodarenom tlačení dokumentu: S nekláštornou sestrou Sajmoonou a čiernym
mágom a nebohom Višnuhom som vstúpil do miestnosti, v ktorej som mal na
tlačiarni vytlačiť projekt a odovzdať ho vo vedľajšej kancelárii. Prvá kópia
projektu bola vytlačená bez problémov. Druhá kópia sa však vytláčala s
orientáciou na šírku papiera namiesto na výšku. Vytlačil som teda kopu
zbytočných listov, pretože úprava dokumentu na šírku nebola taká, aká mala byť.
Musel som takto vytlačené strany zahodiť. Zistil som, že tlačiareň je nutné
vypnúť a znova zapnúť, aby vytlačila dokument správne.
Sen
o krádeži v reštaurácii a o lucidnom lete k Mesiacu: Bol podvečer. S Fatherom
teroru a ďalšími ľuďmi som sa vybral do areálu, v ktorom sa nachádzala
reštaurácia. Father teroru s ostatnými zostal stáť vonku pred vstupom do
areálu, ja som sa šiel do reštaurácie vymočiť na toaletu. Na záchode jednému
chlapíkovi zlodej ukradol kabelku. Videl som to na vlastné oči. Chlapík zlodeja
naháňať nešiel, iba tam zostal strnulo stáť. Na záchode som sa rozprával s
mužom, ktorý bol v areáli s tým istým zámerom ako ja a s ktorým som sa mal
neskôr stretnúť na istom mieste. Zaváňalo to nebezpečnosťou. Father teroru s
ďalšími ľuďmi medzitým odišiel preč, takže ma v areáli nechal napospas osudu.
Rozhodol som sa odísť tiež preč. Keď som odchádzal, jeden muž stojaci pri aute
sa na mňa pozrel pohľadom, ktorý prezrádzal, že by ma najradšej okradol.
Nastala noc a prechádzal som okolo skupinky ľudí stojacich pri východe z
areálu. Dostal som z nich nepríjemný pocit. V tom momente som si uvedomil, že
snívam. Sen sa stal živým. Prišiel som k tej skupinke ľudí a začal som udierať
do auta značky T-LC, ktoré tam stálo pri nich. Najskôr boli poškodenia auta
slabé a obyčajné, ale aktivoval som v sebe snovú nadľudskú silu a auto som
prevrátil raz dva. Ničenie mi šlo ľahšie a škody boli väčšie. Rozhodol som sa
vyletieť do nebies a namieril som si to rovno k Mesiacu, ktorý bol v splne.
Lietanie som však nemal dokonale pod kontrolou a vedel som sa dostať iba do určitej
výšky. Keď som zostúpil naspäť na zem, vrhol som pohľad som sa na svoje dlane a
poriadne som si ich obzrel. Opäť som vyletel do nebies. Okolo mňa boli
činžiaky. Do jedného som skoro narazil. Moje pocity v sne boli stiesnené a
snažil som sa čo najviac uvoľniť a nechať sa unášať snovým zážitkom. Mesiac sa
zmenil na svetlomet umiestnený na malom vrtuľovom lietadle, okolo ktorého som
preletel. Potom sa Mesiac znovu objavil, ale stal sa iba spľasnutým svetelným
kruhom, ktorý dvakrát prešiel okolo mňa. Konečne som vletel do kozmu. Predo
mnou sa zjavil farebný vzor v podobe mandaly. Obzrel som sa za seba a videl som
planétu Zem. Predo mnou sa vesmír začal meniť na zostavu obrázkov poukladaných
vedľa seba. Po chvíli som už nebol v kozme, ale v umelo osvetlenej
futuristickej miestnosti, na ktorej stene boli vyvesené tie obrázky.
Poobedný
sen o závodení: Poobede som si ľahol do postieľky, pretože som bol rozbitý po
nedrogovej párty. Zaspal som. Snívalo sa mi, že som sa ocitol v počítačovej
závodníckej hre menom Need For Speed. Šiel som po ulici, keď niekto predo mnou
ušiel autom. Prišiel Father teroru na aute značky Loxos a vystúpil. Vzal som
jeho auto a chcel som dobehnúť utekajúceho súpera, ktorý jazdil v protismere.
Stal sa z toho závod. Vošiel som do uličky, ktorá neveštila nič dobré, tak som
si vybral inú cestu. Jazdu som občas sledoval z pohľadu GPS mapy. Niekedy som
zastavil a počas státia som si vypočul príbehový komentár. Napokon som dorazil
do cieľa a simulovaná hra ma upozornila, že som vošiel do cieľa z protismeru.
Tešil som sa tomu.
Tarotová
karta dňa - Diabol XV: Na čiernom kameni sedí okrídlený demiurg s rohmi, ktorý
drží v ruke fakľu. Ku kameňu sú pripútané dve postavy spútané v reťaziach -
žena a muž. Obaja majú rohy a chvosty. Diabol je pánom hmoty, vládcom času,
kráľom pozemského sveta. Je to pokušiteľ, ktorý spútava ľudí za cenu
materiálneho prospechu a dočasného blaha. Snaží sa ma neustále zviesť.
Z
Egypta pochádzal kult, ktorý v Grécku uctieval býka menom Apis v labyrinte. Býk
bol bielej farby. Počas slávnosti jarnej rovnodennosti mu bolo obetovaných
dvanásť panien reprezentujúcich počet domov, ktorými prechádza slnečný boh v
priebehu svojho ročného cyklu. Tento obrad sa prevádzal za účelom získania
Minotaura, vtelenia slnečného boha, mesiáša. Panna bola položená do ešte teplej
mŕtvoly býka a znásilnená veľkňazom. Nakoniec sa pri orgazme udusila v býčej
krvi. To mi pripomenulo podobnosť s tým, ako čierny mág a neboh Višnuh vravel,
že v minulom živote mal obetovať dvanásť žien v satanskom rituáli. On ich mal
však podrezávať.
Pozeral
som film Bytosť (originálny názov je The Entity) z 1982. Je to horor, v ktorom
istú ženu niekoľkokrát znásilní démonická entita posadnutá koitusom. Žena ide k
psychiatrovi, ktorý ju považuje za šialenú. Dôkazov o existencii démona
pribúda, ale ten blbý psychiater jej stále neverí. Rozhodnú sa jej pomôcť dvaja
parapsychológovia, ktorí prítomnosť bytosti vedecky zaznamenajú a snažia sa ju
zmraziť. Bytosť sa však oslobodí a vo svojich zvrhlých útokoch naďalej
pokračuje. Film bol natočený podľa skutočnej udalosti.
Film
Bytosť ma inšpiroval k tomu, aby som zavolal do svätyne na návštevu
reptiliánskeho démona Horniela. Horniel má tri rohy, zelenú farbu, plazie oči,
chvost a obrovskú červenú cicinu. Najskôr som Horniela fajčil a potom som začal
démona dávať zozadu. Keď som sa mu urobil do riti, démon sa aj so vstrebaným
semenom rozplynul.
Neboh
Višnuh začal La Kungu nazývať pojmom Babitchka. Jej to nesmierne vadí a neboh
Višnuh sa na tom baví.
Doňa
Falusa so svojim chvíľkovým priateľom donom Vibrátorom vkuse chlastá a fajčí
pyšynku Márii Janeovovej. Ich vzťah musí byť založený asi na veľmi
progresívnych a kreatívnych princípoch lásky.
Keď
som kráčal nočným mestom okolo veľkého zerethského parku, počul som zvuky
flauty. Spoznal som, že to bol boh Pan, môj starý známy, ktorý si osamote
vyhrával harmónie sfér medzi stromami. Zrejme vábil cudné nymfy, ale žiadne tam
neboli, pretože bola taká zima, že by im ich nahé rajcovné telíčka okamžite
zmrzli.
Nedávno
som prečítal knihu Zapálili sme onen svet od mladého slovenského okultného
autora menom Sebastián Jahič, vydanú v lete roku 2016. Hlavná postava knihy,
ktorá má prezývku Havran, okultista, nihilista a outsider spoločnosti, sa snaží
naplniť svoj zámer (Pravú vôľu?), ktorým je (v)zostup na takzvanú Čiernu horu a
dosiahnuť stav večného zatratenia a Ničoty. Čierna hora je opakom božskej
Svätej hory. Je horou Diablovou. Na jeho ceste mu pomáha mladé dievča menom
Sofia, ktorú Havran a jeho filozofia neskutočne priťahuje. Havranova cesta
reprezentuje cestu ľavej ruky, čo je pojem, ktorý sa okrem označenia smeru v
tantrizme používa aj na označovanie sústredenia sa na svoje ja a dosahovania
vlastných egoistických cieľov a býva zvyčajne považovaná za cestu spätú so
satanizmom. Havran je bohém, hudobník, básnik, kritik masovej spoločnosti (i
undergroundovej), ktorý neváha pri svojej ceste neempaticky používať praktiky
čiernej mágie, aby sa zbavil nastávajúcich prekážok pri svojej životnej misii.
Nechýba odkaz na tajné spoločnosti, jedenie embryí, zvrátený rituálny pohlavný
styk a odkazy na umelecké diela, ktoré mám rád. Autor knihy má zrejme podobné
neobyčajné chúťky ako moje ja.
