Preskočiť na hlavný obsah

Vianoce ako recyklované Saturnálie, Santa Claus, muchotrávka červená a sibírsky šamanizmus

Mnoho kresťanov verí, že Vianoce sú kresťanský sviatok. Tento sviatok sa však oslavoval dávno pred vznikom kresťanstva a má pôvod v tzv. Saturnáliách, kedy sa uctieval rímsky boh Saturn.
V staroveku boli Saturnálie jedným z najvýznamnejších rímskych sviatkov v roku, ktorý sa konal počas zimy a kedy sa oslavoval zimný slnovrat. Tento sviatok má základ v pohanskej a keltskej viere a tradíciách.

Staroveké rímske Saturnálie.


25. december bol kedysi známy ako "Natalis Solis Invicti" či Narodeniny nepremožiteľného slnka. Najskôr sa tento "deň" oslavoval iba 17. decembra. Neskôr to už boli tri dni, potom oficiálne päť. Saturnálie sa v starom Ríme konali v dňoch od 17. do 25. decembra. Tento sviatok ide hlbšie do minulosti, a to minimálne do obdobia starej Mezopotámie asi 4000 rokov dozadu.

Natalis Solis Invicti - oslavovanie solárneho božstva. Po zimnom slnovrate (okolo 21. decembra) začína pribúdať svetla počas dňa.


Zvykom sa stalo kupovať zelené stromy, vavríny a mnoho lámp alebo sviečok symbolizujúcich "obnovu" svetla. Otroci sa stali dočasne slobodnými. Hazardné hry boli povolené. Priatelia si vymieňali darčeky ako súčasť tradície.

Staré zvyky v období dnešných Vianoc.


Počas Saturnálií zvykli bývať rímske súdy zatvorené a nikto nemohol byť stíhaný pre poškodzovanie majetku či ubližovanie druhým ľuďom. Ľudia sa opíjali a zabávali, behali nahí a zúčastňovali sa sexuálnych orgií a znásilňovaní. Taktiež sa vykonávali ľudské obete. Temnota (tma) dosiahla svoj vrchol a ľudia boli obetovávaní novému začiatku charakterizovanému víťazstvom svetla.

Počas Saturnálií sa konali ľudské obete. To sa deje počas tohto obdobia dodnes, v skrytosti.


25. december, posledný deň Saturnálií, bol zvolený za deň narodenia Ježiša Krista. V tento deň sa však narodilo mnoho starých solárnych božstiev ako Tammuz, Osiris, Horus, Mithra, Dionýzos, Adonis atď., symbolicky reprezentujúcich planetárne božstvo Saturn, tajnými okultnými spoločnosťami považované za prastaré slnečné božstvo. Ježiš Kristus je recyklovanou mytologickou figúrkou týchto saturnských božstiev, s ktorými má mnoho spoločných rysov.

Ježiš Kristus - saturnské božstvo.


Počas Saturnálií bol uctievaný rímsky boh poľnohospodárstva, úrody a času zvaný Saturn. Bol často zobrazovaný s kosou v ruke. Bol to najkrutejší a najzlostnejší pohanský boh. Požadoval ľudské obete, najmä detské. Rímsky boh Saturn bol ekvivalentom najrôznejších božstiev uctievaných po celom starovekom svete.

Rímsky boh Saturn.


Cez Saturnálie sa zvykli konať gladiátorské zápasy, ktoré slúžili ako krvavá obetná ceremónia zasvätená bohovi Saturnovi.

Gladiátorské zápasy ako pocta krvilačnému bohovi Saturnovi.


Kresťanstvo je postavené na koptských, mezopotámskych a babylonských náboženstvách. Archeológ a učenec John Allegro tvrdí, že kresťanstvo má korene tiež v kultoch plodnosti pochádzajúcich z Blízkeho východu. Kresťanstvo prevzalo mnoho pohanských zvykov. Saturnálie premenilo na Vianoce. Skoré vianočné sviatky boli oslavované opíjaním sa, sexuálnymi radovánkami, spievaním s obnaženými telami na uliciach a podobne.

Pokrytecké kresťanstvo má korene v pohanstve, pričom sa navonok tvári, že je či bolo proti pohanstvu.


Kresťanstvo prebralo zo starých pohanských zvykov napríklad tieto tradície: večerné pohostenie, vianočné stromčeky ozdobené svetlami (pôvodne to boli sviečky vyrobené z tuku z tiel obetovaných detí) a guľami (reprezentujúcimi hlavy obetí), vymieňanie darčekov, bozkávanie pod imelom, spievanie od domu k domu, adventné sviečky, vianočné pohľadnice a mnoho iných zvykov. Tieto tradície sa dedia stáročia až tisícročia a nikto sa nepozastavuje nad tým, odkiaľ pochádzajú a o čom skutočne sú. Neustálym opakovaním zvykov sa sviatky (oslavujúce temné božstvo) stali prirodzené a nespochybniteľné. A to neplatí iba pre Vianoce.

Dnešné Vianoce, nadväzujúce na staré pohanské tradície.


Santa Claus, predstavený v detskej knižke Priateľ detí z roku 1821, je Otcom Vianoc. Je to starý bradatý muž obklopený deťmi rovnako ako Otec času - boh Saturn. Santa nie je nik iný než Satan, ktorý je planétou Saturn. Slovo Santa odkazuje na anglické slovo Saint - svätý, slávnostný, a slovo Claus na Close - koniec; pojem Santa Claus môžeme preložiť ako 'slávnostný koniec', pričom pánom konca či zániku/smrti je Satan. Santa Claus je tiež Satan Claws (Satan škriabe).

Santa je Satan.


S kultmi plodnosti, zasvätenými kultu Saturna, sa spájajú magické hríby, hlavne červeno-biela muchotrávka červená (Amanita muscaria). Tá reprezentuje plodnosť a pohlavný styk. V rôznych štádiách rastu sa muchotrávka červená podobá na falus, prsia a vagínu. Psychoaktívne hríby tvorili často dôležitú súčasť magických rituálov všetkých možných druhov. Sú schopné otvoriť brány do iných svetov, aj tých spodných, démonických. Sfarbenie Santa Clausa je rovnaké ako sfarbenie psychoaktívnej muchotrávky červenej.

Santa Claus versus muchotrávka červená.


S červeno-bielou Amanitou muscariou sa spája aj Ježiš Kristus, Svätý grál či kňazstvo, pretože sú to symboly iluminácie.

Ježiš s magickými hríbmi, Svätý grál a "muchotrávkový" kňaz.


Červená a biela farba je typická aj pre arktických šamanov zo Sibíri, ktorí sú zdrojom príbehu o Santovi. Arktickí šamani už od staroveku požívajú muchotrávky červené, ktoré im pomáhajú zháňať deti ("malí pomocníci"). Tieto hríby šamanom poskytujú transcendentálne zážitky a mystickú komunikáciu s čarovným svetom. Muchotrávky červené často rastú pod ihličnatými stromami v severných zemepisných šírkach. Keď ich šamani a ich pomocníci zbierajú, pokladajú ich na vetvy stromov, preto sa dávajú muchotrávkové ozdoby na (ihličnaté) vianočné stromčeky. Sibírski šamani si niekedy do svojich príbytkov zvaných jurty umiestnia borovicu pre ceremoniálne účely.

Santa s Amanitou muscariou, arktický šamanizmus, vianočný stromček s muchotrávkovou ozdobou a deti zbierajúce muchotrávky červené v lese.


Sibírski šamani dávajú pozbierané muchotrávky do vriec. Potom navštevujú domovy svojich známych a muchotrávky im rozdávajú ako dary. Preto nosí Santa Claus darčeky vo vreci a donesie ich ľuďom. Muchotrávky sa potom vložia do ponožiek a sušia sa pri ohni, aby sa znížila ich toxicita. Šamani niekedy vstupujú do júrt cez strešný otvor; Santa chodí do domov cez komín.

Santa prichádzajúci do domu cez komín, a s vrecom plným darčekov.


Ľudia mávajú pod vplyvom halucinogénnych hríbov vízie magických bytostí ako sú škriatkovia, nymfy či duchovia. Santovi robia spoločnosť elfovia.

Santovi elfovia.


Santa Claus nosí červeno-bielu čiapku, ktorá samotná pripomína muchotrávku červenú.

Muchotrávková Santova čapica.


Santove vzdušné sane ťahajú soby, ktoré požierajú muchotrávky červené; halucinačné účinky hríbov sú symbolizované letom sobov po oblohe. Soby poháňajú aj sane arktických šamanov. Santov sob zvaný Rudolf má červený nos, čo predstavuje muchotrávku.

Sob s muchotrávkou červenou a Rudolf.


Santa Claus dáva deťom darčeky v podobe krabíc, ktoré reprezentujú čiernu kocku - symbol Saturna.

Saturnská čierna kocka versus darček od Santa Clausa.


Santa Claus predstavuje starovekého boha Saturna preháňajúceho sa po nebesiach.

Santa Claus versus boh Saturn.


Santa odkazuje na boha Kronosa/Saturna požierajúceho svoje deti.

Santa versus Kronos/Saturn.


Vianočný stromček predstavuje ľudský čakrový systém, šiška ihličnatého stromu symbolizuje epifýzu (tretie oko v mozgu), ktorá sa pri prebudení hadej sily v základni chrbtice a jej stúpaní rozžiari ako maják. Temné sily, ktoré stoja za týmto vedením, pracujú tak, že dávajú zašifrované symboly osvietenia všade okolo ľudí, aby odvádzali pozornosť od nich samých a chcú, aby ľudia tie symboly uctievali, čo z nich robí hlupákov. Všetko je "osvietené", iba ľudia samotní sú úplne "vypnutí".

Vianočný stromček ako symbol tretieho oka a energetických centier.


Ľudia dodnes oslavujú Vianoce a uznávajú ich tradičné prvky a pritom nepoznajú skutočné pozadie tohto svatku. Je dôležité skúmať a pýtať sa, prečo človek robí to, čo robí, pretože inak bude stále len opakovať to, čo mu bolo predložené a bohužiaľ bude len obeťou skrytých síl, ktoré z ľudskej nevedomosti maximálne ťažia.

Veselé Vianoce!

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Psychológia predátora

Zásadná vec, ktorej musí obyčajný človek porozumieť, ak chce ešte vo vesmíre prežiť, je pochopenie toho, čo predstavuje takzvaný predátor. Predátor je bytosť, ktorá je na vrchole spoločenskej pyramídy moci. Alternatívnym pomenovaním pre slovo predátor môže byť pojem vládca. Je to ten, čo nám vládne. Je dobré sa pozrieť bližšie na to, čo je predátor alias vládca skutočne zač. Predátor je veľmi mocná entita. Má k dispozícii poznanie, o akom sa bežnému človeku ani nesnívalo. Má vhľad do podstaty vedomia. Vie skresľovať vnímanie druhých bytostí. Je to egoista závislý na kontrole a moci. Moc a kontrola je jeho posadnutosťou. Predátor je veľmajster manipulácie. Vie presne identifikovať, kde má druhá bytosť silné a slabé stránky a vie ich zneužiť vo svoj vlastný prospech. Predátor pochádza zo sveta, ktorý leží za našim svetom. Je to svet, do ktorého sa môžu dostať tí, čo kráčajú po ceste poznania. Predátor našiel spôsob, ako prenikať do nášho sveta a ako tu pôsob...

Saturn = Lucifer

Saturn ako prastaré solárne božstvo predstavuje nositeľa svetla Lucifera, podľa kresťanskej mytológie najvyššieho padlého anjela, ktorý bol "zrazený k zemi" a stal sa Satanom. Padlý anjel Lucifer. Saturn a etymológia Pojmy či slabiky, ktoré sa vzťahujú ku starým solárnym božstvám, sú Ab, Ak, Am, Ar, As, At, El a On. Používanie týchto jednoslabičných pojmov v rámci pomenovania slnka či slnečných bohov bolo možné nájsť v krajinách od Talianska, Egyptu, Mezopotámie po Baktriu (historický región v strednej Ázii). Slabika Ar znamená oheň či slnko a používal sa pre ňu aj výraz Aur či Ur. Ur predstavuje plameň alebo svetlo. At je Atys či Attis, slnko. At aj Ur sa v slove Saturn (s-At-Ur-n) vyskytujú. Slabika On predstavuje písmeno n na konci slova Saturn. Saturn je (s)-At-Ur-On. V starom Ríme bol (boh) Saturn pánom úrody a hojnosti, čo sú aspekty vzťahujúce sa k slnku. Planéta, resp. plynné kozmické teleso - trpasličia hviezda Satu...

Tieňové predátorské entity podľa nagualizmu

Informácie o anorganických predátorských entitách spomínaných v tomto článku pochádzajú od toltéckeho spisovateľa Armanda Torresa a naguala dona Melchora. Sú najväčším tajomstvom nagualského učenia. Predátorské entity, ktoré vládnu planéte Zem a ľudstvu, sú podľa naguala Melchora nazývané tiež tieňové bytosti. Pojem tieňové bytosti je len orientačný termín označujúci niečo, čo sa vymyká všetkým verbálnym popisom. Nevyzerajú ako bežné tiene, ale sú im podobné. Keď sa ich človek naučí odlišovať od obyčajných tieňov, zistí, že tieto bytosti sú všade. Majú rôzne veľkosti, formy a odtiene. Nagualská línia Carlosa Castanedu ich nazývala dravci či lietavci. Moderný človek neberie do úvahy energetický svet. Pre neho existujú nanajvýš duchovné či filozofické záležitosti, a to nie je to isté. Ľudia zvyknú vnímať zvláštne pocity, ktoré sa vezmú odnikiaľ a zrazu ich ovládnu. Zažívajú emočné a energetické výkyvy. Snažia sa to vysvetliť iba ako nejaké emočné kolísania. Ženy sú na ne obzvlášť citlivé...