Mnoho kresťanov verí, že Vianoce sú kresťanský
sviatok. Tento sviatok sa však oslavoval dávno pred vznikom kresťanstva a
má pôvod v tzv. Saturnáliách, kedy sa uctieval rímsky boh Saturn.
V staroveku boli
Saturnálie jedným z najvýznamnejších rímskych sviatkov v roku, ktorý sa
konal počas zimy a kedy sa oslavoval zimný slnovrat. Tento sviatok má
základ v pohanskej a keltskej viere a tradíciách.
25.
december bol kedysi známy ako "Natalis Solis Invicti" či Narodeniny
nepremožiteľného slnka. Najskôr sa tento "deň" oslavoval iba 17.
decembra. Neskôr to už boli tri dni, potom oficiálne päť. Saturnálie sa v
starom Ríme konali v dňoch od 17. do 25. decembra. Tento sviatok ide
hlbšie do minulosti, a to minimálne do obdobia starej Mezopotámie asi
4000 rokov dozadu.
Zvykom
sa stalo kupovať zelené stromy, vavríny a mnoho lámp alebo sviečok
symbolizujúcich "obnovu" svetla. Otroci sa stali dočasne slobodnými.
Hazardné hry boli povolené. Priatelia si vymieňali darčeky ako súčasť
tradície.
Počas
Saturnálií zvykli bývať rímske súdy zatvorené a nikto nemohol byť
stíhaný pre poškodzovanie majetku či ubližovanie druhým ľuďom. Ľudia sa
opíjali a zabávali, behali nahí a zúčastňovali sa sexuálnych orgií a
znásilňovaní. Taktiež sa vykonávali ľudské obete. Temnota (tma) dosiahla
svoj vrchol a ľudia boli obetovávaní novému začiatku charakterizovanému
víťazstvom svetla.
25.
december, posledný deň Saturnálií, bol zvolený za deň narodenia Ježiša
Krista. V tento deň sa však narodilo mnoho starých solárnych božstiev
ako Tammuz, Osiris, Horus, Mithra, Dionýzos, Adonis atď., symbolicky
reprezentujúcich planetárne božstvo Saturn, tajnými okultnými
spoločnosťami považované za prastaré slnečné božstvo. Ježiš Kristus je
recyklovanou mytologickou figúrkou týchto saturnských božstiev, s
ktorými má mnoho spoločných rysov.
Počas
Saturnálií bol uctievaný rímsky boh poľnohospodárstva, úrody a času
zvaný Saturn. Bol často zobrazovaný s kosou v ruke. Bol to najkrutejší a
najzlostnejší pohanský boh. Požadoval ľudské obete, najmä detské.
Rímsky boh Saturn bol ekvivalentom najrôznejších božstiev uctievaných po
celom starovekom svete.
Cez
Saturnálie sa zvykli konať gladiátorské zápasy, ktoré slúžili ako
krvavá obetná ceremónia zasvätená bohovi Saturnovi.
Kresťanstvo
je postavené na koptských, mezopotámskych a babylonských náboženstvách.
Archeológ a učenec John Allegro tvrdí, že kresťanstvo má korene tiež v
kultoch plodnosti pochádzajúcich z Blízkeho východu. Kresťanstvo
prevzalo mnoho pohanských zvykov. Saturnálie premenilo na Vianoce.
Skoré vianočné sviatky boli oslavované opíjaním sa, sexuálnymi
radovánkami, spievaním s obnaženými telami na uliciach a podobne.
Kresťanstvo
prebralo zo starých pohanských zvykov napríklad tieto tradície: večerné
pohostenie, vianočné stromčeky ozdobené svetlami (pôvodne to boli
sviečky vyrobené z tuku z tiel obetovaných detí) a guľami
(reprezentujúcimi hlavy obetí), vymieňanie darčekov, bozkávanie pod
imelom, spievanie od domu k domu, adventné sviečky, vianočné pohľadnice a
mnoho iných zvykov. Tieto tradície sa dedia stáročia až tisícročia a
nikto sa nepozastavuje nad tým, odkiaľ pochádzajú a o čom skutočne sú.
Neustálym opakovaním zvykov sa sviatky (oslavujúce temné božstvo) stali
prirodzené a nespochybniteľné. A to neplatí iba pre Vianoce.
Santa Claus, predstavený v detskej knižke Priateľ detí z roku 1821, je Otcom Vianoc.
Je to starý bradatý muž obklopený deťmi rovnako ako Otec času - boh
Saturn. Santa nie je nik iný než Satan, ktorý je planétou Saturn. Slovo
Santa odkazuje na anglické slovo Saint - svätý, slávnostný, a slovo
Claus na Close - koniec; pojem Santa Claus môžeme preložiť ako
'slávnostný koniec', pričom pánom konca či zániku/smrti je Satan. Santa
Claus je tiež Satan Claws (Satan škriabe).
S
kultmi plodnosti, zasvätenými kultu Saturna, sa spájajú magické hríby,
hlavne červeno-biela muchotrávka červená (Amanita muscaria). Tá
reprezentuje plodnosť a pohlavný styk. V rôznych štádiách rastu sa
muchotrávka červená podobá na falus, prsia a vagínu. Psychoaktívne hríby
tvorili často dôležitú súčasť magických rituálov všetkých možných
druhov. Sú schopné otvoriť brány do iných svetov, aj tých spodných,
démonických. Sfarbenie Santa Clausa je rovnaké ako sfarbenie
psychoaktívnej muchotrávky červenej.
S červeno-bielou Amanitou muscariou sa spája aj Ježiš Kristus, Svätý grál či kňazstvo, pretože sú to symboly iluminácie.
Červená
a biela farba je typická aj pre arktických šamanov zo Sibíri, ktorí sú
zdrojom príbehu o Santovi. Arktickí šamani už od staroveku požívajú
muchotrávky červené, ktoré im pomáhajú zháňať deti ("malí pomocníci").
Tieto hríby šamanom poskytujú transcendentálne zážitky a mystickú
komunikáciu s čarovným svetom. Muchotrávky červené často rastú pod
ihličnatými stromami v severných zemepisných šírkach. Keď ich šamani a
ich pomocníci zbierajú, pokladajú ich na vetvy stromov, preto sa dávajú
muchotrávkové ozdoby na (ihličnaté) vianočné stromčeky. Sibírski šamani
si niekedy do svojich príbytkov zvaných jurty umiestnia borovicu pre
ceremoniálne účely.
Sibírski
šamani dávajú pozbierané muchotrávky do vriec. Potom navštevujú domovy
svojich známych a muchotrávky im rozdávajú ako dary. Preto nosí Santa
Claus darčeky vo vreci a donesie ich ľuďom. Muchotrávky sa potom vložia
do ponožiek a sušia sa pri ohni, aby sa znížila ich toxicita. Šamani
niekedy vstupujú do júrt cez strešný otvor; Santa chodí do domov cez
komín.
Ľudia
mávajú pod vplyvom halucinogénnych hríbov vízie magických bytostí ako
sú škriatkovia, nymfy či duchovia. Santovi robia spoločnosť elfovia.
Santa Claus nosí červeno-bielu čiapku, ktorá samotná pripomína muchotrávku červenú.
Santove
vzdušné sane ťahajú soby, ktoré požierajú muchotrávky červené;
halucinačné účinky hríbov sú symbolizované letom sobov po oblohe. Soby
poháňajú aj sane arktických šamanov. Santov sob zvaný Rudolf má červený
nos, čo predstavuje muchotrávku.
Santa Claus dáva deťom darčeky v podobe krabíc, ktoré reprezentujú čiernu kocku - symbol Saturna.
Santa Claus predstavuje starovekého boha Saturna preháňajúceho sa po nebesiach.
Santa odkazuje na boha Kronosa/Saturna požierajúceho svoje deti.
Vianočný
stromček predstavuje ľudský čakrový systém, šiška ihličnatého stromu
symbolizuje epifýzu (tretie oko v mozgu), ktorá sa pri prebudení hadej
sily v základni chrbtice a jej stúpaní rozžiari ako maják. Temné sily,
ktoré stoja za týmto vedením, pracujú tak, že dávajú zašifrované symboly
osvietenia všade okolo ľudí, aby odvádzali pozornosť od nich samých a
chcú, aby ľudia tie symboly uctievali, čo z nich robí hlupákov. Všetko
je "osvietené", iba ľudia samotní sú úplne "vypnutí".
Ľudia
dodnes oslavujú Vianoce a uznávajú ich tradičné prvky a pritom
nepoznajú skutočné pozadie tohto svatku. Je dôležité skúmať a pýtať sa,
prečo človek robí to, čo robí, pretože inak bude stále len opakovať to,
čo mu bolo predložené a bohužiaľ bude len obeťou skrytých síl, ktoré z
ľudskej nevedomosti maximálne ťažia.