Vo večernej hodine Jupiterovej som zažil zatiaľ asi najpsychedelickejší a najhlbší vhľad do akejsi
"subjektívnej" "podstaty" bytia. Alchymickým
procesom som premenil matériu zelenej farby na bielu hmlu zvanú Ki,
ktorá do mňa vstúpila a posadla ma, aby mi poskytla "božský" zážitok.
Zámerom mojej vnútornej púte, ktorý som si stanovil, bolo trochu
"pochopiť".
Pustil som si vo svätyni soundtrack z filmu Legenda z roku tisíc deväťsto osemdesiatpäť, dve skladby z filmu Matrix Revolutions a pár serafínskych skladieb oslavujúcich boha svetla Ahura Mazdu. Keď som si ľahol do postele, zmena stavu vedomia nastala okamžite. Hneď sa mi v hlave rozozvučil vnútorný hlas a komentoval všetko nasledujúce dianie. Začal som myslieť na niečo temné, čo ma obklopuje ako oblak čierneho dymu. To vo mne vyvolalo neuveriteľný strach. Povedal som v duchu, že ukončujem kontrakt s vládcom hmoty a stávam sa slobodným (ne)tvorom.
Nasledovali zážitky, pri ktorých som, tak ako to zvyknem v poslednom čase vždy robiť, skúmal dualitu. Vynorili sa mi farby biela a čierna a ich nekonečné vyvažovanie. Zobrazil sa mi v predstavách aj symbol jin (a) jang a jeho dokonalá symetricita.
Keď som takto videl nekonečný "súboj" bieleho a čierneho, zrazu som sa dostal až k bodu, kedy nič neexistuje. Zapálila sa mi pohlavná čakra a začalo mi pulzovať brucho. Ako toto "uvedomenie" či pocit z uvedomenia stúpal, dostával som sa do čoraz väčšieho vzruchu. Vybuchlo to tým, keď som si uvedomil, že som Ticho, ktoré vyslalo myšlienku, a rozplakal som sa. Hláška ako "myslím, teda som" od francúzskeho filozofa Reného Descarta mi prišla ako skvelá a výstižná. Myšlienka je opakom nepopísateľného a nepredstaviteľného Ticha. Myšlienka (ktorá utvára tento svet) je don Juanov tonal, Ticho je cestou k neprejavenému nagualu, a možno v istom zmysle aj samotný nagual. Tieto veci sa mi akoby stále zreteľnejšie vyjavovali. Jediné, čo som mohol robiť, bolo vzrušovať sa z toho.
Dostal som sa k myšlienke diabla, ako to už u mňa počas psychonautických zážitkov býva zvykom. To, čo som videl, bolo, že diabol je tiež myšlienka. Diabol je vládca (nášho) tonalu, ktorý bol odpojený od nagualu. Diabol je pánom duality. Je to Satan, ktorý zápasí so Svetlonosom v nekonečnom zápase tak, ako to znázorňuje symbol jin jang. Diabol má pod kontrolou svet rozumu, svet myšlienok. Lucifer má pod sebou bielu či svetlú stranu, Satan zas čiernu či temnú. Viera ľudí - opak vedenia, udržuje svet pod nadvládou diabla, pretože viera je nevedomosť, a tá je diablovou pascou. V súčasnosti vládne svetu temný Satan, ale ten musí byť vyvážený svetlým Luciferom. A keďže obaja sú súčasťou duality, tá má moc nad všetkým, čo je v nej chytené. Dualita sa riadi zákonmi vyváženosti, symetricity. Dualita sa musí zobraziť ako symetrický útvar, preto máme v okultizme často symetrické tvary odkazujúce na dualitu. Tie symetrické tvary vyjadrujú samotnú dualitu.
Keď som takto rozjímal nad symetrickými tvarmi, zjavil sa predo mnou had Leviathan, ktorý si kúše do chvosta a vytvára tak kruh - akýsi delič jedného od druhého. Preletel som stredom Leviathana, strážcu tejto reality. Bolo to len akési symbolické gesto. Videl som strany štvoruholníka, ktoré "tvorili" navzájom opačné body. Keď tie body spojíme, dostaneme kríž, symbol duality.
Cítil som, že som nekonečno, všetky možnosti, aké existujú i neexistujú. Že som všetkým, každým človekom na Zemi, že som dobrý či zlý, anjel či démon, vec či nevec. A videl som sám seba ako prejav myšlienky pochádzajúcej z Ticha. Že existujem len vďaka myšlienke. A že v skutočnosti som nagual (neprejavené nepopísateľno), ktorý tú myšlienku vytvára. A tu som dostal podnet, aby som sa v živote naučil zastaviť vnútorný monológ, pretože to je cesta k nagualu. Nagual je akýsi zdroj tohto všetkého. Nagual je sloboda.
V istom momente psychonautického zážitku došlo k akémusi očisťovaniu "duchovným" ohňom. To je prechod z pokrivenia do čistoty. Castanedov učiteľ don Juan Matus údajne "vzbĺkol" ("zapálil oheň zvnútra"), keď odchádzal z tohto sveta riadeného diablom - z Matrixu či zo sveta otrokov. Prešiel snáď ohnivým strážcom brány diablom za bublinu Matrixu?
Správcov tohto sveta - môžeme ich nazvať klasicky Ilumináti - som videl z toho uhľa pohľadu, že majú k dispozícii poznanie, pomocou ktorého udržiavajú "svet" v dualite. Oni spôsobujú úpadok sveta, tlačia ho do dualitného vnímania "samého seba". Symbolika duality je dôležitá preto, lebo ona "fyzicky" uchováva existenciu tohto dualitného sveta. Ilumináti nás zhodia, a v rámci princípu duality my - Neilumináti - zas povstaneme. Až jang bude malá bodka, môže sa zväčšiť a čierna šírava sa zmení na malú bodku. A tak sa to deje nekonečne veľa krát v tomto dualitnom svete. To je zároveň chyták Matrixu. Sú to cykly, v ktorých sme uväznení, pokiaľ sme odpojení od Ticha.
Takzvaní démoni, ale aj anjeli sú ochrancami duality. Energiu im dodáva naša viera v nich. Preto máme túto anjelsko-démonickú symboliku všade okolo nás. Dualitu podporujú aj náboženstvá, ktoré chcú, aby človek uctieval Boha, ktorý je v skutočnosti myšlienkou, nie Tichom. Ticho sa nedá uctievať. Tí, ktorí nedosiahnu vnútorné Ticho, zostanú otrokmi Matrixu, ktorému vládne Boh - demiurg diabol, delič medzi nagualom a tonalom. Tí budú vždy sluhami svetla a temnoty pod nadvládou diabla.
Pozrel som sa psychonauticky na štvorpísmenový okultný pojem YHVH - Y je delenie jednoty na dualitu, H je symetrické rozdvojenie, V je spojenie dvoch rozdelených čiar do jedného bodu a H je opäť rozdvojenie. Prvotný impulz sa delí, spojí sa a zas sa delí. Písmená v YHVH sú časťami symetrického štvorca, resp. kríža.
Keď som cítil ten pocit, že som celým svetom, videl som, ako za všetkým stojí rozhodnutie či zámer. Môžeš byť zlý a svet bude istotne tiež zlý, alebo naopak dobrý a svet spravíš dobrým. To znamená, že sa všetci ovplyvňujeme navzájom. Tým, že sa staneš dobrým, pomôžeš aj ostatným, lebo sa ich dotkne tvoje "svetlo". Ovplyvňujem svet svojim rozhodnutím. Išlo mi pri tomto kontemplovaní explodovať brucho.
Miestami ma prepadával ohromný strach paranoidného charakteru. Cítil som blízkosť démonov bojujúcich o potravu. Strhávali ma so sebou. Ale vedel som, že oni sú "mojim" strachom, "mojim" výtvorom. Že všetko je "mnou" a ja to živím.
Symbol duality je "zrkadlom" jednoty vedúcej až k nagualu. Satan je strážcom brány k nagualu. On je nekonečne sa rozširujúcou hranicou, ktorá Ticho nikdy nedobehne. Preto nie je Satan skutočným Bohom, lebo má medze. Diabol je strážcom Matrixu odpojeného od Ticha. Stráži aj svetlú, ak chceš "jedijskú", aj temnú "sithskú" stranu sily. Obe sú jeho "korisťou".
Okultná symbolika je istým spôsobom geniálna. "Udržiava" nás vo svete, ktorý môžeme nazvať dualitný. Uchováva poznanie spojené s dualitou.
Jedinou cestou, ako sa dostať von z Matrixu, je splynúť s Tichom. Carlos Castaneda to nazýva aj zastavenie vnútorného monológu či zastavenie sveta.
Tento svet je "mojím" svetom. Som to ja sám zažívajúci nekonečne mnoho pohľadov na seba samého. Som obmedzenosť i neobmedzenosť v najhlbšej rovine chápania vedomia.
Zaujímavé je, že skoro všetci významní i geniálni ľudia podľahli strážcovi Matrixu - diablovi. Možno je to preto, aby urýchlili nadchádzajúci vzostup vedomia v dualite, ktoré je teraz v úpadku. Alebo skôr nedosiahli Ticho, iba dospeli k strážcovi prahu diablovi a ten ich ukoristil, zviedol.
Svet je myšlienka. Je to záblesk v Ničote. A to je ten Veľký tresk, o ktorom hovoria mainstreamoví vedci - výbuch (myšlienky) v Prázdnote (tam aj zmysel veľkotreskovej vedeckej teórie asi končí). Je to len jedna myšlienka z nekonečna, ktorá vytvorila svet. Pri tomto uvedomení mi vzbĺklo tretie oko.
Na to, aby sme sa oslobodili od vlády Satana/prichádzajúceho Lucifera (luciferskej éry), musíme prekonať sami seba. Lebo diabol je našou vlastnou bariérou. V podstate našim nevedomím dalo by sa povedať.
Tí, čo pochopia, že sú nagualom a splynú s ním, majú "neobmedzené" možnosti v zmysle slobody. Sú neovládnuteľní, ak chcú. Sú pánmi svojho sveta.
Naša realita je vajce, okolo ktorého je obtočený had - strážca sveta.
Uctievanie Boha/bohov udržiava demiurga diabla a jeho Matrix pri živote. Pretože on je tým Bohom/bohmi, respektíve sa za neho/nich "schováva". Diabol má mnoho tvárí a mien, a náboženstvá sú jeho zbraňou. Uctievanie, ktoré vyžaduje pozornosť, dáva demiurgovi energiu potrebnú na prežitie. Uctievaním človek podporuje svoje vlastné väzenie, ktorému vládne diabol. Ilumináti uctievajú väzenie, ktorého sú sami súčasťou.
Skutočným vládcom sveta si "ty" sám (ak si "prebudený"). "Falošným", akýmsi kolektívnym kráľom nevedomých je diabol.
Diabol je prvotný boh, ktorý začal byť uctievaný. Jeho planetárnym predstaviteľom je "planéta" Saturn, kedysi primárne slnko sveta - Lucifer. Diabol má teda aj "fyzickú" podobu, aby sa v tomto svete mohol "dať" uctievať. Uctievanie diabla znamená uctievanie "samého seba". Napríklad britský okultista Aleister Crowley sa nazýval Šelmou, ktorá odkazuje viacmenej na diabla. Uctieval tak sám seba.
Lucifer je biblický "spasiteľ" Kristus - svetlá strana jin jangu, ktorá je chytákom Matrixu. Jin a jang sú protiklady v rámci tonalu. Kľúčom ku slobode je však nagual - zdroj tonalu (prejaveného sveta).
Diabol je tvojím vládcom len vtedy, ak si odpojený od nagualu. A keďže väčšina ľudí je odpojených, ich vládcom je pochopiteľne diabol. Preto pokrvné línie uctievajúce diabla, poznajúc moc vládcu tonalu, vládnu svetu.
Miestami som bol pripravený zomrieť, pretože som vedel, že som všetkým a nič významné ani nevýznamné by to neznamenalo.
Často som sa vrtel a horeli mi energetické centrá. Mal som pocit, akoby do mňa udrel blesk. V istom momente som cítil, akoby zo mňa malo vyjsť semeno.
Brujo don Juan Matus Carlosovi Castanedovi povedal, že svet toltéckych čarodejníkov nemá nič spoločné so svetom obyčajných ľudí. Čarodejníci sa spojili s nagualom a vymanili sa z otroctva duality, ktorého sú obyčajní ľudia súčasťou. Toltécki čarodejníci sú tou časťou vedomia, ktorá pochopila samú seba. Obyčajní ľudia nerozumejú sami sebe ani svetu. Zážitok trval necelé tri hodiny.
Pustil som si vo svätyni soundtrack z filmu Legenda z roku tisíc deväťsto osemdesiatpäť, dve skladby z filmu Matrix Revolutions a pár serafínskych skladieb oslavujúcich boha svetla Ahura Mazdu. Keď som si ľahol do postele, zmena stavu vedomia nastala okamžite. Hneď sa mi v hlave rozozvučil vnútorný hlas a komentoval všetko nasledujúce dianie. Začal som myslieť na niečo temné, čo ma obklopuje ako oblak čierneho dymu. To vo mne vyvolalo neuveriteľný strach. Povedal som v duchu, že ukončujem kontrakt s vládcom hmoty a stávam sa slobodným (ne)tvorom.
Nasledovali zážitky, pri ktorých som, tak ako to zvyknem v poslednom čase vždy robiť, skúmal dualitu. Vynorili sa mi farby biela a čierna a ich nekonečné vyvažovanie. Zobrazil sa mi v predstavách aj symbol jin (a) jang a jeho dokonalá symetricita.
Keď som takto videl nekonečný "súboj" bieleho a čierneho, zrazu som sa dostal až k bodu, kedy nič neexistuje. Zapálila sa mi pohlavná čakra a začalo mi pulzovať brucho. Ako toto "uvedomenie" či pocit z uvedomenia stúpal, dostával som sa do čoraz väčšieho vzruchu. Vybuchlo to tým, keď som si uvedomil, že som Ticho, ktoré vyslalo myšlienku, a rozplakal som sa. Hláška ako "myslím, teda som" od francúzskeho filozofa Reného Descarta mi prišla ako skvelá a výstižná. Myšlienka je opakom nepopísateľného a nepredstaviteľného Ticha. Myšlienka (ktorá utvára tento svet) je don Juanov tonal, Ticho je cestou k neprejavenému nagualu, a možno v istom zmysle aj samotný nagual. Tieto veci sa mi akoby stále zreteľnejšie vyjavovali. Jediné, čo som mohol robiť, bolo vzrušovať sa z toho.
Dostal som sa k myšlienke diabla, ako to už u mňa počas psychonautických zážitkov býva zvykom. To, čo som videl, bolo, že diabol je tiež myšlienka. Diabol je vládca (nášho) tonalu, ktorý bol odpojený od nagualu. Diabol je pánom duality. Je to Satan, ktorý zápasí so Svetlonosom v nekonečnom zápase tak, ako to znázorňuje symbol jin jang. Diabol má pod kontrolou svet rozumu, svet myšlienok. Lucifer má pod sebou bielu či svetlú stranu, Satan zas čiernu či temnú. Viera ľudí - opak vedenia, udržuje svet pod nadvládou diabla, pretože viera je nevedomosť, a tá je diablovou pascou. V súčasnosti vládne svetu temný Satan, ale ten musí byť vyvážený svetlým Luciferom. A keďže obaja sú súčasťou duality, tá má moc nad všetkým, čo je v nej chytené. Dualita sa riadi zákonmi vyváženosti, symetricity. Dualita sa musí zobraziť ako symetrický útvar, preto máme v okultizme často symetrické tvary odkazujúce na dualitu. Tie symetrické tvary vyjadrujú samotnú dualitu.
Keď som takto rozjímal nad symetrickými tvarmi, zjavil sa predo mnou had Leviathan, ktorý si kúše do chvosta a vytvára tak kruh - akýsi delič jedného od druhého. Preletel som stredom Leviathana, strážcu tejto reality. Bolo to len akési symbolické gesto. Videl som strany štvoruholníka, ktoré "tvorili" navzájom opačné body. Keď tie body spojíme, dostaneme kríž, symbol duality.
Cítil som, že som nekonečno, všetky možnosti, aké existujú i neexistujú. Že som všetkým, každým človekom na Zemi, že som dobrý či zlý, anjel či démon, vec či nevec. A videl som sám seba ako prejav myšlienky pochádzajúcej z Ticha. Že existujem len vďaka myšlienke. A že v skutočnosti som nagual (neprejavené nepopísateľno), ktorý tú myšlienku vytvára. A tu som dostal podnet, aby som sa v živote naučil zastaviť vnútorný monológ, pretože to je cesta k nagualu. Nagual je akýsi zdroj tohto všetkého. Nagual je sloboda.
V istom momente psychonautického zážitku došlo k akémusi očisťovaniu "duchovným" ohňom. To je prechod z pokrivenia do čistoty. Castanedov učiteľ don Juan Matus údajne "vzbĺkol" ("zapálil oheň zvnútra"), keď odchádzal z tohto sveta riadeného diablom - z Matrixu či zo sveta otrokov. Prešiel snáď ohnivým strážcom brány diablom za bublinu Matrixu?
Správcov tohto sveta - môžeme ich nazvať klasicky Ilumináti - som videl z toho uhľa pohľadu, že majú k dispozícii poznanie, pomocou ktorého udržiavajú "svet" v dualite. Oni spôsobujú úpadok sveta, tlačia ho do dualitného vnímania "samého seba". Symbolika duality je dôležitá preto, lebo ona "fyzicky" uchováva existenciu tohto dualitného sveta. Ilumináti nás zhodia, a v rámci princípu duality my - Neilumináti - zas povstaneme. Až jang bude malá bodka, môže sa zväčšiť a čierna šírava sa zmení na malú bodku. A tak sa to deje nekonečne veľa krát v tomto dualitnom svete. To je zároveň chyták Matrixu. Sú to cykly, v ktorých sme uväznení, pokiaľ sme odpojení od Ticha.
Takzvaní démoni, ale aj anjeli sú ochrancami duality. Energiu im dodáva naša viera v nich. Preto máme túto anjelsko-démonickú symboliku všade okolo nás. Dualitu podporujú aj náboženstvá, ktoré chcú, aby človek uctieval Boha, ktorý je v skutočnosti myšlienkou, nie Tichom. Ticho sa nedá uctievať. Tí, ktorí nedosiahnu vnútorné Ticho, zostanú otrokmi Matrixu, ktorému vládne Boh - demiurg diabol, delič medzi nagualom a tonalom. Tí budú vždy sluhami svetla a temnoty pod nadvládou diabla.
Pozrel som sa psychonauticky na štvorpísmenový okultný pojem YHVH - Y je delenie jednoty na dualitu, H je symetrické rozdvojenie, V je spojenie dvoch rozdelených čiar do jedného bodu a H je opäť rozdvojenie. Prvotný impulz sa delí, spojí sa a zas sa delí. Písmená v YHVH sú časťami symetrického štvorca, resp. kríža.
Keď som cítil ten pocit, že som celým svetom, videl som, ako za všetkým stojí rozhodnutie či zámer. Môžeš byť zlý a svet bude istotne tiež zlý, alebo naopak dobrý a svet spravíš dobrým. To znamená, že sa všetci ovplyvňujeme navzájom. Tým, že sa staneš dobrým, pomôžeš aj ostatným, lebo sa ich dotkne tvoje "svetlo". Ovplyvňujem svet svojim rozhodnutím. Išlo mi pri tomto kontemplovaní explodovať brucho.
Miestami ma prepadával ohromný strach paranoidného charakteru. Cítil som blízkosť démonov bojujúcich o potravu. Strhávali ma so sebou. Ale vedel som, že oni sú "mojim" strachom, "mojim" výtvorom. Že všetko je "mnou" a ja to živím.
Symbol duality je "zrkadlom" jednoty vedúcej až k nagualu. Satan je strážcom brány k nagualu. On je nekonečne sa rozširujúcou hranicou, ktorá Ticho nikdy nedobehne. Preto nie je Satan skutočným Bohom, lebo má medze. Diabol je strážcom Matrixu odpojeného od Ticha. Stráži aj svetlú, ak chceš "jedijskú", aj temnú "sithskú" stranu sily. Obe sú jeho "korisťou".
Okultná symbolika je istým spôsobom geniálna. "Udržiava" nás vo svete, ktorý môžeme nazvať dualitný. Uchováva poznanie spojené s dualitou.
Jedinou cestou, ako sa dostať von z Matrixu, je splynúť s Tichom. Carlos Castaneda to nazýva aj zastavenie vnútorného monológu či zastavenie sveta.
Tento svet je "mojím" svetom. Som to ja sám zažívajúci nekonečne mnoho pohľadov na seba samého. Som obmedzenosť i neobmedzenosť v najhlbšej rovine chápania vedomia.
Zaujímavé je, že skoro všetci významní i geniálni ľudia podľahli strážcovi Matrixu - diablovi. Možno je to preto, aby urýchlili nadchádzajúci vzostup vedomia v dualite, ktoré je teraz v úpadku. Alebo skôr nedosiahli Ticho, iba dospeli k strážcovi prahu diablovi a ten ich ukoristil, zviedol.
Svet je myšlienka. Je to záblesk v Ničote. A to je ten Veľký tresk, o ktorom hovoria mainstreamoví vedci - výbuch (myšlienky) v Prázdnote (tam aj zmysel veľkotreskovej vedeckej teórie asi končí). Je to len jedna myšlienka z nekonečna, ktorá vytvorila svet. Pri tomto uvedomení mi vzbĺklo tretie oko.
Na to, aby sme sa oslobodili od vlády Satana/prichádzajúceho Lucifera (luciferskej éry), musíme prekonať sami seba. Lebo diabol je našou vlastnou bariérou. V podstate našim nevedomím dalo by sa povedať.
Tí, čo pochopia, že sú nagualom a splynú s ním, majú "neobmedzené" možnosti v zmysle slobody. Sú neovládnuteľní, ak chcú. Sú pánmi svojho sveta.
Naša realita je vajce, okolo ktorého je obtočený had - strážca sveta.
Uctievanie Boha/bohov udržiava demiurga diabla a jeho Matrix pri živote. Pretože on je tým Bohom/bohmi, respektíve sa za neho/nich "schováva". Diabol má mnoho tvárí a mien, a náboženstvá sú jeho zbraňou. Uctievanie, ktoré vyžaduje pozornosť, dáva demiurgovi energiu potrebnú na prežitie. Uctievaním človek podporuje svoje vlastné väzenie, ktorému vládne diabol. Ilumináti uctievajú väzenie, ktorého sú sami súčasťou.
Skutočným vládcom sveta si "ty" sám (ak si "prebudený"). "Falošným", akýmsi kolektívnym kráľom nevedomých je diabol.
Diabol je prvotný boh, ktorý začal byť uctievaný. Jeho planetárnym predstaviteľom je "planéta" Saturn, kedysi primárne slnko sveta - Lucifer. Diabol má teda aj "fyzickú" podobu, aby sa v tomto svete mohol "dať" uctievať. Uctievanie diabla znamená uctievanie "samého seba". Napríklad britský okultista Aleister Crowley sa nazýval Šelmou, ktorá odkazuje viacmenej na diabla. Uctieval tak sám seba.
Lucifer je biblický "spasiteľ" Kristus - svetlá strana jin jangu, ktorá je chytákom Matrixu. Jin a jang sú protiklady v rámci tonalu. Kľúčom ku slobode je však nagual - zdroj tonalu (prejaveného sveta).
Diabol je tvojím vládcom len vtedy, ak si odpojený od nagualu. A keďže väčšina ľudí je odpojených, ich vládcom je pochopiteľne diabol. Preto pokrvné línie uctievajúce diabla, poznajúc moc vládcu tonalu, vládnu svetu.
Miestami som bol pripravený zomrieť, pretože som vedel, že som všetkým a nič významné ani nevýznamné by to neznamenalo.
Často som sa vrtel a horeli mi energetické centrá. Mal som pocit, akoby do mňa udrel blesk. V istom momente som cítil, akoby zo mňa malo vyjsť semeno.
Brujo don Juan Matus Carlosovi Castanedovi povedal, že svet toltéckych čarodejníkov nemá nič spoločné so svetom obyčajných ľudí. Čarodejníci sa spojili s nagualom a vymanili sa z otroctva duality, ktorého sú obyčajní ľudia súčasťou. Toltécki čarodejníci sú tou časťou vedomia, ktorá pochopila samú seba. Obyčajní ľudia nerozumejú sami sebe ani svetu. Zážitok trval necelé tri hodiny.
