Vo večernej hodine Marsovej započala psychonautická skúsenosť vyvolaná
božskou molekulou zvanou Kumba. Jednalo sa o môj doposiaľ najsilnejší
zážitok zmeneného stavu vedomia. Predchádzala mu očistná kúpeľ. Pustil
som si soundtrack z filmov Brendan a tajomstvo Kellsu (2009) a Pieseň
mora (2014) a tradičnú írsku hudbu.
Zmenený stav vedomia nastal okamžite po ľahnutí si na svätyňové lôžko. Pýtal som sa sám seba, kto alebo čo som. Vzďaľoval som sa bežnému vnímaniu vášho sveta extrémne rýchlo. Stále bližšie som mieril k nekonečnosti a k nagualu - nepopísateľnu. Nekonečnosť sa stala ústredným bodom zážitku. Pri tejto predstave som sa stotožnil s celým (prejaveným) svetom. So všetkým, čo existuje. Bol som každou bytosťou a vecou vo vesmíre. "Dobrou" či "zlou". A tu som mal pocit, že zlo je odrazom môjho strachu. Že sme to my sami, kto si robíme zle navzájom kvôli našej neuvedomelosti a odpojeniu od zdroja.
Začali ma prepadávať výstredné vlny strachu. Všetky naše strachy určujú, aký budeme zažívať svet. Čím väčší strach, tým nevedomejší a obtiažnejší svet. Videl som, ako sme všetci výrazom tej úrovne vedomia, ktoré má "rovnaký" strach. Úroveň tohto strachu je ohromná a má rôzne výkyvy či cyklické fázy.
Dualita má štyri rozmery, ktoré sa dajú znázorniť ako kríž. Je to okultný pojem ROTA, ktorý sa mi vo vidine zjavil. Je to symetrický kríž, ktorého body keď pospájame, dostaneme štvorec. Bod naľavo vo vízii predstavoval svetlý bod, bod hore svetlý bod, bod napravo temný bod a bod dole predstavoval tiež temný bod. Pri tejto predstave mi napadla srandovná, bizarná myšlienka, že dobro sa hrá na zlo a zlo sa hrá na dobro. Že my - plebs - sme tí zlí, čo sa hrajú na dobrých, a vládnuca elita sú tí dobrí, čo sa hrajú na zlých. Pri týchto výjavoch mi horela brušná a pohlavná čakra.
Splnilo sa mi konečne to, čo som si želal už dlhšiu dobu. Považujem to za najväčší úspech, ktorý som počas tohto psychonautického zážitku dosiahol. Ako stúpal had Seth zo základne chrbtice orgazmicky smerom hore vďaka "prebudenému" "vedeniu", zastavil sa v energetickom centre, s ktorým som počas akejkoľvek psychonautiky ešte vôbec nepracoval. Vedel som, že je zablokované, a to poriadne. A že sa musí raz otvoriť. Tým centrom je Višuddha. Ako sa tam had zastavil, začalo ma bolieť v krku. Bolesť bola tak nepríjemná, že som mal pocit, že mi vylezie nejaký chrobák alebo plaz z hrdla. Niečo sa každopádne akoby tlačilo von. Višuddha pracovala. Toto energetické centrum zodpovedá za komunikáciu v najširšom zmysle slova. Odráža vzťah ku svetu. Toto si ešte musím pekne poriešiť.
Videl som v predstavách obraz Bafometa, pána duality. Démon Bafomet ukazuje ľavou rukou smerom dole, pravou smerom hore. Ako v nebi, tak i na zemi, ako sa hovorí. Bafomet ukazuje pravou rukou k pomyselnému svetlému bodu kríža (pomyselný bod na ľavom ramene kríža), ľavou na pasívny bod (pomyselný bod na dolnom ramene kríža). Je to akési "zlo", ktoré vystupuje ako "dobro" v rôznych podobách - viď všetky modly náboženstiev, ktoré sú tu na to, aby zotročili ľudskú myseľ.
Symboly duality ma krásne fascinovali. Všetko je totiž nekonečné prelínanie sa dvoch protikladov. Existuje iba prítomný okamih, v ktorom sa všetko deje naraz. Existuje nekonečno možností, nekonečno situácií, nekonečno svetov. Nekonečné množstvo možností a situácií reprezentuje horizontálna priamka kríža, nekonečné množstvo svetov (z hľadiska vibračnej úrovne) reprezentuje vertikálna priamka kríža.
Tarotová karta, na ktorej je znázornený Blázon, predstavuje "prvý prejav" nagualu. Karta nevyjadruje samotný nagual. Je to karta bezstrachového tonalu. Ďalšie, obmedzenejšie štádium Blázna predstavuje Mág a nasledovné postavy na jednotlivých tarotových kartách Veľkej arkány. Všetky ostatné postavy v tarote sú vlastne prejavom Blázna.
Existuje dualita v rámci tonalu (jin versus jang), a dualita tvorená nagualom a tonalom. Ázijský symbol jin jang predstavuje dualitu v dualite. Jin jang je dualitou tonalu, ktorý je v dualite s nagualom. Jin jang je ostrovom v naguale.
Podstatou zážitku zmeneného stavu vedomia bolo, že som bol presvedčený o tom, že náš svet je taký, aký je vďaka zámeru (centrum zámeru je v bruchu). Zámer spája tonal a nagual. Čím sme nevedomejší, tým je náš zámer zahmlenejší. Skutoční mágovia a čarodejníci sú vo vedomom spojení so zámerom. Thelemickú Pravú vôľu Aleistera Crowleyho som si spojil práve s vedomým užívaním zámeru.
Vnímal som akési tajomstvo, že svet je taký, aký ho chceme mať. Je to ilúzia, sen, ktorý si sami vytvárame. Môj postoj ku svetu ovplyvní celý svet. V psychonautických predstavách som sa vydal na cestu ku "svetlu".
Nevyhol som sa myšlienkam na vlastnú smrť. Smrť a život idú spolu ruka v ruke naprieč prítomným okamihom. Často som myslel na to, že každú chvíľu môžem ako psychonautický astronaut zomrieť.
Zažil som moment, kedy som videl pred sebou zelené svetlo. Napájal som sa na sféru minulých životov, ale na toto som nebol vôbec (energeticky?) pripravený, tak som od vhľadu do minulých životov upustil. Jediné, čo som trochu cítil je, že som bol v minulých životoch zrejme okultistom (to by bolo teda "nepredvídateľné").
Videl som dva body - na bielej a čiernej polovici jin jangu na ich úplných okrajoch v strede podobne ako pri psychonautickom zážitku s Vidžájou a strážcom prahu Saturnom. Bod na čiernej polovici je najtemnejšia úroveň existencie, bod na svetlej najbožskejšia, je to vrchol existencie v dualite. Anjeli a démoni sú vyjadrením "tej istej" bytosti v rôznych úrovniach bytia. Anjeli sú na vyššej úrovni bytia, je to svetlá strana jin jangu, démoni sú čierna strana jin jangu.
Nevedel som pochopiť, kam sa ľudstvo tak "ponáhľa" a prečo je zaseknuté vo svete časových pravidiel.
My "sme" Satanom a on "je" nami. Naša temná stránka vyhráva nad našou svetlou stránkou. My sme Bohom a diabol je tiež Bohom. Sme jedným a tým istým Bohom.
Keď bude temnota dostatočne "roztiahnutá" a zo svetla zostane iba malý bod, obráti sa to. Svetlý jang sa začne zväčšovať a z temného jinu zostane bodka. Temnota nikdy nezničí svetlo a svetlo nikdy nezničí temnotu vo svete duality.
Zážitok trval necelé štyri hodiny. Potom som pozeral film Pozor na Harryho (1997) - snímok o nešťastnom bohémskom spisovateľovi.
Zmenený stav vedomia nastal okamžite po ľahnutí si na svätyňové lôžko. Pýtal som sa sám seba, kto alebo čo som. Vzďaľoval som sa bežnému vnímaniu vášho sveta extrémne rýchlo. Stále bližšie som mieril k nekonečnosti a k nagualu - nepopísateľnu. Nekonečnosť sa stala ústredným bodom zážitku. Pri tejto predstave som sa stotožnil s celým (prejaveným) svetom. So všetkým, čo existuje. Bol som každou bytosťou a vecou vo vesmíre. "Dobrou" či "zlou". A tu som mal pocit, že zlo je odrazom môjho strachu. Že sme to my sami, kto si robíme zle navzájom kvôli našej neuvedomelosti a odpojeniu od zdroja.
Začali ma prepadávať výstredné vlny strachu. Všetky naše strachy určujú, aký budeme zažívať svet. Čím väčší strach, tým nevedomejší a obtiažnejší svet. Videl som, ako sme všetci výrazom tej úrovne vedomia, ktoré má "rovnaký" strach. Úroveň tohto strachu je ohromná a má rôzne výkyvy či cyklické fázy.
Dualita má štyri rozmery, ktoré sa dajú znázorniť ako kríž. Je to okultný pojem ROTA, ktorý sa mi vo vidine zjavil. Je to symetrický kríž, ktorého body keď pospájame, dostaneme štvorec. Bod naľavo vo vízii predstavoval svetlý bod, bod hore svetlý bod, bod napravo temný bod a bod dole predstavoval tiež temný bod. Pri tejto predstave mi napadla srandovná, bizarná myšlienka, že dobro sa hrá na zlo a zlo sa hrá na dobro. Že my - plebs - sme tí zlí, čo sa hrajú na dobrých, a vládnuca elita sú tí dobrí, čo sa hrajú na zlých. Pri týchto výjavoch mi horela brušná a pohlavná čakra.
Splnilo sa mi konečne to, čo som si želal už dlhšiu dobu. Považujem to za najväčší úspech, ktorý som počas tohto psychonautického zážitku dosiahol. Ako stúpal had Seth zo základne chrbtice orgazmicky smerom hore vďaka "prebudenému" "vedeniu", zastavil sa v energetickom centre, s ktorým som počas akejkoľvek psychonautiky ešte vôbec nepracoval. Vedel som, že je zablokované, a to poriadne. A že sa musí raz otvoriť. Tým centrom je Višuddha. Ako sa tam had zastavil, začalo ma bolieť v krku. Bolesť bola tak nepríjemná, že som mal pocit, že mi vylezie nejaký chrobák alebo plaz z hrdla. Niečo sa každopádne akoby tlačilo von. Višuddha pracovala. Toto energetické centrum zodpovedá za komunikáciu v najširšom zmysle slova. Odráža vzťah ku svetu. Toto si ešte musím pekne poriešiť.
Videl som v predstavách obraz Bafometa, pána duality. Démon Bafomet ukazuje ľavou rukou smerom dole, pravou smerom hore. Ako v nebi, tak i na zemi, ako sa hovorí. Bafomet ukazuje pravou rukou k pomyselnému svetlému bodu kríža (pomyselný bod na ľavom ramene kríža), ľavou na pasívny bod (pomyselný bod na dolnom ramene kríža). Je to akési "zlo", ktoré vystupuje ako "dobro" v rôznych podobách - viď všetky modly náboženstiev, ktoré sú tu na to, aby zotročili ľudskú myseľ.
Symboly duality ma krásne fascinovali. Všetko je totiž nekonečné prelínanie sa dvoch protikladov. Existuje iba prítomný okamih, v ktorom sa všetko deje naraz. Existuje nekonečno možností, nekonečno situácií, nekonečno svetov. Nekonečné množstvo možností a situácií reprezentuje horizontálna priamka kríža, nekonečné množstvo svetov (z hľadiska vibračnej úrovne) reprezentuje vertikálna priamka kríža.
Tarotová karta, na ktorej je znázornený Blázon, predstavuje "prvý prejav" nagualu. Karta nevyjadruje samotný nagual. Je to karta bezstrachového tonalu. Ďalšie, obmedzenejšie štádium Blázna predstavuje Mág a nasledovné postavy na jednotlivých tarotových kartách Veľkej arkány. Všetky ostatné postavy v tarote sú vlastne prejavom Blázna.
Existuje dualita v rámci tonalu (jin versus jang), a dualita tvorená nagualom a tonalom. Ázijský symbol jin jang predstavuje dualitu v dualite. Jin jang je dualitou tonalu, ktorý je v dualite s nagualom. Jin jang je ostrovom v naguale.
Podstatou zážitku zmeneného stavu vedomia bolo, že som bol presvedčený o tom, že náš svet je taký, aký je vďaka zámeru (centrum zámeru je v bruchu). Zámer spája tonal a nagual. Čím sme nevedomejší, tým je náš zámer zahmlenejší. Skutoční mágovia a čarodejníci sú vo vedomom spojení so zámerom. Thelemickú Pravú vôľu Aleistera Crowleyho som si spojil práve s vedomým užívaním zámeru.
Vnímal som akési tajomstvo, že svet je taký, aký ho chceme mať. Je to ilúzia, sen, ktorý si sami vytvárame. Môj postoj ku svetu ovplyvní celý svet. V psychonautických predstavách som sa vydal na cestu ku "svetlu".
Nevyhol som sa myšlienkam na vlastnú smrť. Smrť a život idú spolu ruka v ruke naprieč prítomným okamihom. Často som myslel na to, že každú chvíľu môžem ako psychonautický astronaut zomrieť.
Zažil som moment, kedy som videl pred sebou zelené svetlo. Napájal som sa na sféru minulých životov, ale na toto som nebol vôbec (energeticky?) pripravený, tak som od vhľadu do minulých životov upustil. Jediné, čo som trochu cítil je, že som bol v minulých životoch zrejme okultistom (to by bolo teda "nepredvídateľné").
Videl som dva body - na bielej a čiernej polovici jin jangu na ich úplných okrajoch v strede podobne ako pri psychonautickom zážitku s Vidžájou a strážcom prahu Saturnom. Bod na čiernej polovici je najtemnejšia úroveň existencie, bod na svetlej najbožskejšia, je to vrchol existencie v dualite. Anjeli a démoni sú vyjadrením "tej istej" bytosti v rôznych úrovniach bytia. Anjeli sú na vyššej úrovni bytia, je to svetlá strana jin jangu, démoni sú čierna strana jin jangu.
Nevedel som pochopiť, kam sa ľudstvo tak "ponáhľa" a prečo je zaseknuté vo svete časových pravidiel.
My "sme" Satanom a on "je" nami. Naša temná stránka vyhráva nad našou svetlou stránkou. My sme Bohom a diabol je tiež Bohom. Sme jedným a tým istým Bohom.
Keď bude temnota dostatočne "roztiahnutá" a zo svetla zostane iba malý bod, obráti sa to. Svetlý jang sa začne zväčšovať a z temného jinu zostane bodka. Temnota nikdy nezničí svetlo a svetlo nikdy nezničí temnotu vo svete duality.
Zážitok trval necelé štyri hodiny. Potom som pozeral film Pozor na Harryho (1997) - snímok o nešťastnom bohémskom spisovateľovi.
