Exkurzia & prednáška - Eosphoros v kníhkupectve Skleněná louka v Brne (reportáž)

V druhý deň Saturnov v mesiaci Berithovom roku MMXVII sa v českom meste Brno vo večerných hodinách konala prednáška o okultnom časopise Eosphoros a o predstavení knihy Pod krvácajúcimi hviezdami od autora Sebastiána Jahiča.
Keď som sa o prednáške asi dva alebo tri týždne predtým dozvedel, moja chabá intuícia mi vravela, že by som sa jej mohol ako poslucháč zúčastniť. Dohodol som sa s kamarátkou Bastet, že v daný deň do Brna vyrazíme a urobíme si aj výlet v tomto významnom bohemiánskom mestečku.

Pár dní pred odchodom sme si určili, aké miesta by sme v Brne navštívili. Ako miesta záujmu sme si vybrali návštevu nejakej tej reštaurácie, kde sa dá dobre napajediť, Kostnice u svätého Jakuba, očekovanie miest, kde majú byť umiestnené slobodomurárske symboly a dobrú piváreň.

Pred cestou som sa s Bastet stretol v kamarátkinom zerethskom ezoterickom obchode zvanom Duch, v ktorom som si kúpil malú drevenú skrinku, do ktorej musím uložiť jednu vzácnu alchymickú substanciu. Rozlúčili sme sa s kamarátkou s tým, že keby sa nám niečo v Brne stalo, vidíme sa v pekle.
Vyrazili sme okolo poludnia. Cesta do Brna nám trvala tri hodiny. Nešli sme po diaľnici, ale cez dediny a mestá. Najskôr sme rozmýšľali, že keď sa nám bude chcieť močiť, vymočíme sa pri tabuli v obci Popudinské Močidľany, cez ktorú sme prechádzali. Ten názov sa k tomu priam ponúkal. Keď sme obcou prechádzali, šťať sa mi nechcelo, tak som to oprel kúsok za hraničným priechodom.

Do Brna sme dorazili v poobednej hodine Jupiterovej. Premávka bola malá, takže sme nemali problém nemať nehodu alebo zaparkovať. Naša cieľová lokalita sa nachádzala v centre Brna, neďaleko hradu Špilberk. Ako prvé sme urobili to, že sme sa vybrali do thajskej reštaurácie zvanej Siam Thai, kde sme si dali obedík, ktorý nebol zrovna najlacnejší. Myslel som, že ázijské reštiky majú všeobecne lacnú cenovú ponuku jedál, ale zrejme nie každá. Sadli sme si ku stolu nachádzajúcom sa pri Budhovej soche. V pozadí hral lahodný coverový smooth džez. Najskôr som nevedel, aké jedlo si mám vybrať. Z väčšej ponuky jedál som vždy zmätený a dostávam z toho úzkosť, pretože najradšej by som si objednal všetko, čo tam majú. Dal som si napokon krevetovú polievku a pikantnú kari omáčku so zeleninou, tofu a ryžou, k tomu džbán vody s citrónom, pomarančom a mätou. Bastet si objednala cestoviny s tofu a zeleninou. Jedlo mi tam chutilo. Chvíľu som si myslel, že tam naplno otestujem toaletné zariadenie a reštauračný hajzlopapier, ale napokon ma toto nutkanie našťastie prešlo. Počas pobytu v reštaurácii mi prišiel od basgitaristu Mirretza z kapely Cosmic Eden mail, v ktorom stálo: "Ahoj. Sledujem tvoje články na blogu, pozrel som aj FB profil. Máš tam všade presatanizováno, napíš ľuďom aj o bohu, svetle a jeho úlohe vo svete, o cieli ľudskej existencie. Sattva s tebou." O svetle (luciferskom) a bohu (diabolskom Saturnovi) na blogu píšem často. K tomu cieľu ľudskej existencie by som dodal, že jediný zmysluplný cieľ, ktorý si môže dnešný človek (Homo robotus) vytýčiť, je zabudnúť na všetko, čo jedinca systém naučil, vydať sa na cestu poznania, postaviť sa čelom svojim slabostiam, poraziť ich a stať sa dokonalou bytosťou, za ktorú sa vedomie konečne nebude musieť hanbiť.

Po reštauračných pletkách sme sa vybrali vyhľadať miesta, kde sa nachádzajú slobodomurárske symboly. Slobodomurárstvo je už pomerne známe svojou spikleneckosťou a veľkým, negatívnym vplyvom na vývoj sveta. Príslušná oblasť mesta, kam sme vyrazili, bola tvorená budovami s prvkami akejsi antickej, respektíve novovekej architektúry. Hneď som si všimol istý prvok typický pre budovy v tejto zóne, a to démonické hlavy. Ako sme prechádzali okolo rôznych budov, všade na nás tieto ksichtíky zízali. Začal som ich vyhľadávať a fotiť. Ksichty mali podobu starých bradatých božstiev. Dá sa povedať, že šlo o rôzne variácie (rímskeho) boha Saturna, pána démonov. Démonické tváre sa nachádzali aj na jednom programovacom zariadení zvanom škola, čo ma pobavilo. Popri tejto fotografickej aktivite sme vyhľadávali budovy, ktoré mali mať niečo spoločné so slobodomurárstvom. Mali sme k dispozícii adresy, na ktorých slobodomurársku symboliku nájdeme.

Po tejto "slobodomurárskej" a "démonicko-ksichtovej" exkurzii sme sa vybrali na námestie Slobody, kde sme hľadali brnenský orloj. Hľadali sme obrovskú vežu s hodinami, ale žiadna tu nebola. Spýtali sme sa jednej ženy, kde orloj nájdeme - bola to cudzinka, ale pochopila, čo nakoniec hľadáme a ukázala na čiernu vec vychádzajúcu zo zeme. Takže sme konečne zistili, že brnenský orloj je vlastne čierny vibrátor, ktorý zvláštnym spôsobom ukazuje čas.

Kúsok od námestia sme našli budovu, ktorá mala niesť znaky slobodomurárskej symboliky. Na budove sme našli aj zopár démonických hláv. Považoval som to za trefné symbolické znamenie, ktoré sa k slobodomurárstvu dokonale hodí.

Následne sme sa vybrali navštíviť takzvané Kostnice u svätého Jakuba. Jedná sa o podzemný pohrebný labyrintík plný ľudských lebiek a kostí. Je to miesto, kde sú uložené pozostatky snáď stoviek, možno aj tisícok mŕtvych ľudí. V hrobke vyhrávala z reproduktorov zádumčivá hudba hodná kvalitných hororových príbehov. Mali sme zakázané chytať sa čohokoľvek hrobkového, ale na jednu lebku som nenápadne šáhol.

Po výlete v Kostnici u svätého Jakuba sme sa vybrali nájsť ešte jedno miesto so slobodomurárskou symbolikou, ktoré však nebolo presne adresovo označené. Vybehli sme ešte do pivovaru, kde sme si dali Grenu a šli sme ku Skleněné louce.
Písala sa večerná hodina Venušina, keď sme vošli do kníhkupectva Skleněná louka. V kníhkupectve sa už pomaly schádzala skupinka účastníkov prednášky. Trochu som si poobzeral ponuku kníh, ktorá bola celkom slušná. Určite by som si tu našiel diela, ktoré by som si rád prečítal. V ponuke boli rôzne okultné tituly, z ktorých niektoré doma vlastním. Kúpil som si od slovenského okultného spisovateľa Sebastiána Jahiča knihu Pod krvácajúcimi hviezdami, ktorej mala byť venovaná časť prednášky. Stála presne 6,66 eur. Jediný, koho som z účastníkov prednášky poznal, respektíve som o ňom a jeho aktivitách vedel už predtým, bol dvadsaťsedemročný slovenský okultista a hudobník Delgrast z black metalovej kapely Abbey Ov Thelema a 777 Babalon. Prednášky sa zúčastnil aj nejaký člen Satanovej cirkvi, ktorá má v Českej republike pobočku. Spolu nás bolo okolo šestnásť (Slováci a Češi), z toho štyri bytosti boli ženského pohlavia.

Prednáška začala v hodine Merkúrovej. Najskôr začal okultista Frater באל Ηρακλειτος zo Slovenska rozprávať o časopise zvanom Eosphoros, ktorý je veľmi undergroundovou záležitosťou. Ja som sa ešte predtým niekedy dostal k jednému číslu, ktoré som si doma prezrel a niečo z neho prečítal. Časopis vznikol tuším v roku MMXIII a v jeho pozadí stojí aj český okultista a mág Josef Veselý, od ktorého som nejaké dielo čítal. Eosphoros je vo veľkej miere práca jedného človeka, ktorý používa viacero pseudonymov. Frater באל Ηρακλειτος spomínal aj situáciu, kedy ľudia venujúci sa okultizmu časom stratia záujem o túto oblasť a ako príklad uviedol slovenského spisovateľa Jozefa Kariku, ktorý kedysi napísal zopár okultných kníh a teraz sa od okultizmu úplne dištancuje a venuje sa výhradne písaniu komerčnej beletrie. Karika sa podľa Fratera באל Ηρακλειτος v mágii zameriaval skôr na dosiahnutie externého "zisku" ako na vlastnú vnútornú magickú transformáciu.

Po predstavení tohto zaujímavého časopisu, v Česko-Slovensku zrejme celkom raritného a jedinečného, nám Frater Ophagor alias Sebastián Jahič prezentoval svoje nové knižné dielo zvané Pod krvácajúcimi hviezdami. Jeho predošlú knihu Zapálili sme onen svet som čítal minulý rok. Jedná sa o okultnú dekadentnú literatúru, miestami až psychopatickú a slušne zvrátenú, kde sa mladý hrdina zvaný Havran snaží temnou cestou dosiahnuť akýsi "elitný" stav bytia, ak som to správne pochopil. Dielo Pod krvácajúcimi hviezdami súvisí s touto knihou a mala by jej byť žánrovo podobná. Zatiaľ čo Zapálili sme onen svet vydalo známe slovenské vydavateľstvo Ikar, Pod krvácajúcimi hviezdami si autor vydal sám (Ikar knihu odmietol kvôli brutálnosti a opakujúcim sa prvkom vydať) a jedná sa o limitovanú edíciu, ku ktorej sa dostane iba zopár "Vyvolených". Jahič nám prečítal z jeho novej knihy úryvok, ktorý mal silne morbídny charakter.

Počas prednášky padli aj stručné rozhovory o nacistickom okultizme, Crowleyho Strážnom anjelovi (ktorým bol vysoko pravdepodobne samotný Satan) či stave metalovej scény na Slovensku. Počas prednášky z regálu do publika vyskočila kniha od H. P. Lovecrafta a snažila sa poslucháčom ublížiť.
Po prednáške, ktorá trvala necelé dve hodiny, šlo okultné obecenstvo chlastať do baru. Ja s Bastet sme odcestovali naspäť do Zerethu, kde sme ešte navštívili tvrdožánrový hudobný festival Flesh Party poriadaný v zerethskom campingu. Pozreli sme si dve kvalitné zahraničné death metalové kapely. Stretol som tu opitého Mirretza, s ktorým som hodil krátku reč o mojich článkoch, ďalej klávesáka Jarvisa zo symphonic metalovej kapely Sinners Moon, speváka z black metalovej kapely Žriebädlo, chlastača Šamanistu, metalistov Mäska, Lárdža a Gerarda so svojou priateľkou Amanitou - všetci boli slušne pripití a vymetalovaní. Vypil som tri pivné ambrózie a šiel som domov chrápať.