Stretnutie s nagualom Carlosom Castillejom (reportáž)

V dňoch od 23.8. do 26.8.2017 sa konalo v českej obci Nenačovice stretnutie s mužom poznania Carlosom Castillejom, ktorý s prítomnými účastníkmi zdieľal prastaré maysko-toltécke tradície. Tohto stretnutia som sa vďačne zúčastnil.
Don Carlos Jesús Castillejos je považovaný za človeka poznania - naguala, ktorý pochádza z maysko-toltéckej tradície. Je to básnik, spisovateľ a mystik. Zdieľa s ľuďmi mayské tradície a posolstvá toltéckej vízie. Založil nadáciu Mazacalli, ktorá sa usiluje zachovať pôvodnú múdrosť predkov dávneho Mexika. Don Carlos sa orientuje na predávanie znalostí v oblastiach ako je rekapitulácia, vedomé snívanie, Mayský kalendár, pobyt v tme či magické gestá zvané Kahlay.
Carlos Castillejos sa narodil v meste Macuspana v štáte Tabasco na juhovýchode Mexika. Po matke má mayský pôvod a po otcovi je Zapotéc. Jeho babka mu dala podnet, aby sa vydal na Yucatán za účelom vyhľadať nositeľov múdrosti Opereného Hada (ktorým je Quetzalcoatl). Jeho učiteľmi sa stali don Sebastián a doňa Jozefa, od ktorých obdržal zasvätenie do rôznych disciplín ako napríklad praktiky pobytu v tme Bolón Tikú, disciplíny prozreteľnosti vo svetle Oxlahún Tikú, a tiež umenie prechádzať životom s ľahkosťou pútnika.
Neskôr na svojej púťovej ceste obdržal od doni Kataríny múdrosť kmeňa Mazatékov a v púštnej oblasti Wirikuta dostal od Andrésa Jiména zasvätenie do ceremoniálnej tradície Wirrárika a Jikuri.
V osemdesiatych rokoch sa don Carlos stal členom skupiny mladých praktikantov Toltecayotl, kde sa stretol so spisovateľom a nagualom Carlosom Castanedom, ktorý mu v tej dobe predal ešte nesystematizované sekvencie pohybov, ktoré sa stali známe pod pojmom "magické gestá" či tensegrita. Spoločne tiež zdieľali anekdoty a skúsenosti z ciest.
Nagual Carlos Castillejos študoval klinickú psychológiu na Univerzite Veracruz v Mexiku. Raz do roka vykoná cestu po Európe a Južnej Amerike, kde zdieľa dedičstvo maysko-toltéckej tradície v rôznych formách.

DEŇ PRVÝ. STREDA, DVADSIATY TRETÍ AUGUST 2017.
ÚVOD - ČO VRAVÍ TVOJE SRDCE, VEDOMÉ SNÍVANIE, REKAPITULÁCIA

Na stretnutie s donom Carlosom, ktoré môžeme považovať aj za formu semináru, som sa vybral s kamarátom Maerekom, ktorý má rád indiánsky šamanizmus a cez ktorého som sa o akcii dozvedel. Do obce Nenačovice - priestoru zvaného Lorien, sme dorazili asi okolo jedenástej hodiny doobeda. Obec sa nachádza neďaleko hlavného mesta Českej republiky Prahy. Stretnutie sa konalo v komunitnom priestore, v ktorom žije prírodnejším spôsobom života spolu niekoľko ľudí. K dispozícii sme mali sálu veľkého domu, v ktorej sme sa mohli ubytovať a prespávať, alebo si účastníci doniesli vlastný stan, ktorý si rozložili na dvore daného priestoru. Ja s Maerekom som spal v sále. Don Carlos sa ubytoval v inom dome ako ostatní. Čo sa týka jedla, mali sme zabezpečenú plnú penziu.

Ako prvé, čo sme urobili, keď sme do Lorienu dorazili, bola stavba potnej chyže, ktorá mala byť využitá na ceremóniu zvanú Temazcal. Najskôr stavbu pripravovalo asi šesť ľudí, neskôr, ako účastníci stretnutia postupne prichádzali, sa pridalo čoraz viac ľudí k dokončeniu konštrukcie. Na zavŕšenie stavby potnej chyže sa prišiel pozrieť aj don Carlos. Dokončili sme ju neskoro poobede.

Úvod stretnutia s donom Carlosom prebiehal v podvečer v altánku v prírode. Do stredu dreveného altánku boli položené tri zapálené vonné tyčinky. Počas celého stretnutia s donom Carlosom boli k dispozícii dvaja prekladatelia - muž a žena. Carlos rozprával po španielsky, prekladatelia jeho reč prekladali do češtiny. Don Carlos účastníkom stretnutia, ktorých bolo okolo štyridsať (prevažne Čechov, Slováci boli asi štyria/piati) začal najskôr rozprávať o srdci. Vravel, že srdce dáva životu zmysel. Keď sa v Mexiku stretnú dvaja pútnici, spýta sa jeden druhého, "čo hovorí tvoje srdce?". Srdce je otvorené ako nebo. Je kreatívne a tvorivé ako srdce zeme. To by bola odpoveď múdrych ľudí na pútnikovu otázku. Táto odpoveď značí, že máš dobré srdce a že si skutočná ľudská bytosť. Pokiaľ srdce nie je otvorené a plné bezpodmienečnej lásky, tak sa treba často sám seba pýtať, čo hovorí moje srdce. Malo by to byť cvičenie. Vďaka tomu, že nevieme, čo srdce hovorí, musíme otvoriť oči a počúvať.
Ľudia sa behom života identifikujú s mysľou. Musíme sa prestať identifikovať s myšlienkami. Koncept Ja je podľa dona Carlosa treba rozšíriť na celú prírodu. Väčšina z nás to tak však nerobí. Identifikujeme sa s oddeleným Ja.
Don Carlos nám navrhol, aby sme sa spýtali sami seba, aká je naša nasledujúca myšlienka. Nasledovalo ticho. Nikto žiadnu myšlienku nemal.
Pri položení si otázky "čo hovorí moje srdce?" sa začína otvárať náš priestor. Keď dáme priestor druhým, začíname rozpoznávať srdce zeme a začneme spoznávať esenciu nášho srdca. Tá esencia nemá meno, rod, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, ale umožňuje, aby to všetko existovalo.
Podľa Carlosa všetci zdieľame srdce života, ktoré je pre všetkých rovnaké, a preto sme všetci doma, nikto nie je pre nás cudzí. Každý to intuitívne vie. Srdce života zahŕňa všetky odlišnosti, rozdiely. Všetci sme pútnici, ktorí sa na okamih objavia na tomto svete. To je výzva objaviť, čím sme. V nasledujúcich dňoch nám mal don Carlos pomôcť naučiť sa užívať cvičenia mayského srdca.
Carlos nám vysvetlil, že slovo mayský znamená "tí, čo si navzájom nespôsobujú utrpenie". Mayovia hovoria, že "ja som ty a ty si ja". Keď to človek integruje do svojho života, prestane spôsobovať utrpenie. Napriek tomu, že je každý odlišný, môžeme ten princíp prežívať a tým začneme rozpoznávať možnosť, že si nemusíme spôsobovať utrpenie.
Deti nevedia, že sú ľudské bytosti. Naučia sa to od druhých, a má to zväčša negatívne dôsledky bez ohľadu na zámer, s akým sú to učené. Naše naučené role sú v určitom okamihu života ťažké. Stretávame sa však, aby sme obnažili ľudský oblek. Odnaučovanie sa nazýva rekapitulácia. Život prežívame ako sen. Rekapitulácia je objavovanie, že na našu osobnú históriu môže byť nahliadané ako na sen. Pri rekapitulácii rozoberáme vrcholy života a dávame silu výdychu, ktorý konkrétnu udalosť poskytne zemi ako obetu. Urobili sme si krátke rekapitulačné cvičenie, pri ktorom sme dychom odstraňovali našu osobnú minulosť, odľahčovali sme sa od nej.
Don Carlos ďalej hovoril o vedomom snívaní. Najlepšie je využívať okamih, kedy ideme spať a kedy zameriame svoju pozornosť na naše pocity, na to, čo počujeme, na naše vnútorné predstavy. Asi po tridsať sekúnd sa zameriavame na každú z týchto zložiek postupne. Tak sa doprevádzame do spánku. A než úplne zaspíme, človek si dá pokyn prebudiť sa v sne. Vedomé snívanie je prirodzená schopnosť človeka, ktorá sa dá jednoducho cvičiť. Cez vedomé snívanie je možné objavovať svoje vlastné životné srdce. Vedomé snívanie je možné použiť ako veštca, je možné riešiť určité situácie. Mayovia a Toltékovia sú umelci vnímania, vedia vedome snívať. Toltéctvo nespočíva vo viditeľných rituáloch, ale vo vedomom vnímaní. (Pri Carlosových rečiach o vedomom snívaní som dostal deja vú). Toltékovia vravia, že bežný spánok je plytvanie časom, pre nich má zmysel vedomé snívanie. Keď počas snívania hľadáme radu, musíme sa potom prebúdzať pozvoľne, aby sme boli schopní dekódovať zdelenie, ktoré nám sen dal. Pozornosť upriamená na dlane, na to, čo počujeme, na vnútorné obrazy pri zaspávaní vedie k vedomému snívaniu. V snovej fáze si potom uvedomíme, že snívame.
Rekapitulácia a vedomé snívanie sú majstrovské praktiky Toltékov. Rekapitulácia vedie k roztaveniu minulosti a k vytvoreniu priestoru pre vedomé snívanie. Tu je dôležitá vôľa to vykonávať. Tá vyvoláva záujem o objavovanie, o prirodzené skúmanie. Treba sa sám seba pýtať "čo hovorí moje srdce?", "aká myšlienka nasleduje?", dávať silu dychu a vedomému snívaniu. Treba to vnímať ako súčasť našej prirodzenosti.
Carlos sa poďakoval za možnosť stretnutia s nami, za postavenie potnej chyže, za naše srdce. Na záver sme urobili mayský pozdrav, ktorý znamenal "ja som ty, ty si ja" (in la'akesh a la'aken) - zdvihli sme do strán ruky na úroveň hlavy a potom ich prekrížili na hrudi.

Večer sa skupina účastníkov stretla pri ohni, kde sa navzájom spoznávala. Tu som dostal ďalšie deja vú.

DEŇ DRUHÝ. ŠTVRTOK, DVADSIATY ŠTVRTÝ AUGUST 2017.
MAGICKÉ GESTÁ, REKAPITULÁCIA, TEMAZCAL

Doobeda nás don Carlos učil systému magických pohybov, ktorý sa nazýva Kahlay. Carlos vraví, že pokožkou ako bytosti nekončíme. Vo vízii pôvodných národov sme bytosti prepojené so všetkým na energetickej úrovni. U nich pocit osamotenosti, pocit oddelenosti nefungoval. Pôvodné národy rozlišovali vesmír v troch úrovniach: oblasť krku, oblasť hrude, oblasť hlavy. Konanie je prepojené so zemou, cítenie so štyrmi smermi, myslenie s hviezdami.
Všetky cvičenia, ktoré nám don Carlos ukázal, sú zviazané s prepojením so všetkým, s tokom energie i s vedomím. Mayovia vravia, že telo je energia a energia je tok vedomia. Z toho vychádzajú cvičenia, ktoré Carlos vyučuje.
Don Carlos hovorí, že ľudská bytosť premieta celý vesmír, že ho obsahuje. Vesmír, priestor a čas, sa odohráva v ľuďoch. Sme naučení, že je to niečo externé, ale nie je. Všetky vnímateľné formy do nás vojdú, obsahujeme ich.
Magické pohyby nám majú ukázať, že priestor a čas sa odohrávajú v nás. Prvý magický pohyb, ktorý sme vykonali, odkazoval na trinásť vesmírov, ktoré môže človek poznať. Prvý vesmír je svetelné vajce, ďalší vesmír ho znásobuje. Trinásty pohyb obsiahne posledný, trinásty známy vesmír. Je trinásť dôb narodenia a rozkvetu. Magickým pohybom je možné vesmír precítiť.
Ďalší cvik, ktorý sme robili, mal človeku umožniť pozrieť sa do mikroskopického univerza. Tento cvik zahŕňal deväť pohybov. Carlos nám cviky názorne ukazoval a my sme ich vykonávali spolu s ním. Don Carlos vraví, že keď sa pozeráme na hviezdu, tá hviezda je v tom, kto ju pozoruje. Aj tá najmenšia častica je v nás, v pozorovateľoch. Keď sme v sne, vidíme rôzne krajiny, vzdialenosti a vnímame čas a zdá sa to skutočné. Keď potom otvoríme oči, zistíme, že všetko sa to odohrávalo v nás. Miesto, priestor a čas sa odohrával vo vnútri. Tento reálny svet je v nás; pokiaľ dokážeme otvoriť oči v poli vedomia, uvedomíme si, že všetko sa odohráva v našom vnútre.
Ďalší cvik bol zameraný na pozorovanie štyroch svetových strán. Najprv sme sa zamerali na východ, potom na juh, západ a sever. Boli to vlastne predošlé dva cviky plus "načerpanie" vzduchu a vykonanie gesta "ja som ty a ty si ja".
Nasledujúci cvik predstavoval prepojenie medzi nebom a zemou. Mayská dohoda znie, že vnútro zeme je ako jaguár, mačkovitá šelma, a že nebo je posvätný vták, napríklad orol, a to, čo ich prepája, je had. Rozpoznanie tohto spojenia sa v Mexiku pretvorilo do tradície Opereného Hada. Tento had sa nachádza v bruchu jaguára ako spiaca pamäť zeme. Táto spiaca energia sa prebúdza pomocou blesku a hromu. Po prebudení had začne tancovať svoj tanec a tancom sa všetko oddelené prepojí do jedného celku. Hmota, energia a vedomie sa spoja. Operený Had predstavuje prirodzený tok vesmíru, ktorý neustále všetko znovu a znovu vytvára. Pohyby, ktoré sme robili, mali pripomenúť toto prepojenie a naznačovali spojitosť medzi nebom a zemou.
Mayovia hovoria, že ľudská bytosť je vzťah medzi nebom a zemou. Ľudská bytosť je Operený Had. Magickým cvikom máme poznať, že sme otvorení ako vedomie, do ktorého sa vojde celý vesmír. Zem a nebo sa prepája v hrudi a zároveň expanduje do všetkých svetových strán. Ťažká energia, ktorá z nás vychádza, odchádza do zeme. Je to energia, ktorá nie je naša, ale iba nami prechádza. Pre zem je potravou. Všetka organická "potrava" končí v zemi, a tá znovu vytvorí nový zdroj. Sme otvorený priestor, v ktorom sa odohráva život. Život je kontinuálny tok energie, ktorý sa neustále obnovuje. My sme všetko. Musíme sa odnaučiť, že končíme iba pokožkou - to sme sa naučili od ostatných. Pohyby Opereného Hada nám pomáhajú sa to odnaučiť.
Ďalší cvik nám mal pomôcť rozpoznať tok energie. Vychádza z takzvaného Tanca Orla. S použitím tohto cviku sme sa zamerali na všetky svetové strany. Malo ísť o cvik rozpoznávania celého vesmíru.
Potom sme si prešli päť základných cvičení, ktoré sa týkajú štyroch elementov. Išlo o rozpoznanie ťažkej energie. Zem, ktorej sme cvik venovali, je neustále prítomné objatie nekonečného vedomia, ktoré nám dáva pocit stability. Voda, na ktorú sme vykonali tiež cvik, reprezentuje nekonečný tok vedomia. Urobili sme cvik na oheň, pričom tento element predstavuje radosť a transformáciu. Posledný elementálny cvik patril vzduchu, ktorý pripomína inšpiráciu a ľahkosť.
Cvičenia Kahlay sú umením prebudenia ancestrálnej pamäte, že všetko je zjednotené. Tokom energie ľudská bytosť rozpozná, že je prepojená so štyrmi živlami. Systém Kahlay zahŕňa magické pohyby, taktiež ceremónie, rôzne obrady, púť a očistné pohyby.
Robili sme cvik na otváranie hrude a vyfúknutie srdca do okolia. Naše srdce patrí celému svetu a životu.
Don Carlos nám prezradil, že energia sa transformuje z jednej formy do druhej, nestráca sa. Urobil si srandu z toho, že škola nás aspoň túto informáciu učí pravdivo. Existuje tok, ktorý nami prechádza. Pretransformuje sa do ľudskej bytosti a prechádza inam. Je to energia vedomia. Sme tok energie, sme krátke zdanie. Tok je Operený Had.
Vykonali sme očistné pohyby, ktorých bolo deväť.
Posledné magické cvičenie sme robili na karimatke. Bol to cvik, pri ktorom sme sa mali zjednotiť. Ľahli sme si na karimatky tak, že ľavá ruka smerovala k hlave a pravá bola natiahnutá pozdĺž tela. Najskôr sme sa prepojili so zemou, mali sme cítiť tok krvi, nechať ňou "pretiecť" oheň, hlboko dýchať a vydychovať vzduch do zeme. Elementy sú našimi učiteľmi. Zem nás učí stabilite, voda nás učí toku či tečeniu, oheň transformácii a videniu, vzduch nás učí naslúchať samému sebe a rozumieť svojmu bytiu. Elementy sú tiež liečiteľmi, rodičmi všetkých liekov. Je treba ich zjednotiť. Don Carlos počas cvičenia na karimatke pískal ústami nejakú skladbu.
Magické pohyby ma celkom slušne unavili, musím riadne popracovať na kondičke.

Po magických pohyboch sme vykonávali krátku rekapituláciu života. Zem sa pri rekapitulácii stará o všetky skúsenosti spojené s telom, o všetky prežívania, ktoré telo zažíva. Voda s ohňom sa stará o všetky emócie, vzduch sa spája s myšlienkami. Keď počas rekapitulácie vydýchneme všetky pocity tela smerom k zemi, tak v nás vznikne prirodzený priestor, ktorý sa otvára. Do ohňa a do vody vydychujeme emócie. Keď vydýchneme myšlienky do vzduchu, naša sebaidentifikácia s myslením sa oslobodzuje. Každý z nás si v prírode našiel miesto, kam sa usadil, vybavil si časť svojej osobnej histórie, a to najskôr silné zážitky ako napríklad prežitie choroby, agresivity, operácie a podobne, ktoré potom vydýchol do zeme. Naše obvyklé emócie sme mali rozpoznať nádychom a mali sme ich nechať vojsť výdychom do slnka. Myšlienky, ktoré sú pre nás najťažšie, sme precítili a vypustili do vetra. Výdych je schopný oslobodiť nás od záťaží. Fyzické, emočné a mentálne telo sme mali zaťažovať rekapituláciou asi 45 minúť, z toho 15 minút sme mali venovať každému telu zvlášť. Rekapitulácia je rituál obete, kedy ponúkame svoje zážitky jednotlivým elementom. Je to proces odosobnenia, odpútania sa od seba samého.

Poobede nasledovala ceremónia, ktorá sa nazýva Temazcal. Temazcal (tento pojem predstavuje zároveň samotnú potnú chyžu) je ancestrálny očistný obrad, ktorý sa praktikuje už niekoľko tisícročí v rôznych tradíciách amerických indiánov. Rituál prebiehal v prírode. Postavili sme oltár, ktorým bola z hliny vymodelovaná korytnačka, ktorá bola venovaná bytostiam, ktoré nevidíme. Korytnačka taktiež reprezentuje korytnačí ostrov, čo je označenie pre celú Ameriku. Je to symbol ancestrálnej náuky. V pancieri má trinásť častí vo vnútri a dvadsaťosem vonku. Je to symbol mayského lunárneho kalendára.
Pri obrade sa zapáli oheň, v ktorom sa nahrievajú kamene. Z ohniska cez korytnačku po vchod do potnej chyže sa tiahla biela čiara, ktorá predstavovala líniu života, ktorá sa od zapálenia ohňa nemá prekračovať; ak ju niekto prekročí, musí ustúpiť naspäť a ospravedlniť sa. Každý z nás si vzal lávový kameň a pošepkal mu svoje želanie. Potná chyža bola celá zakrytá plachtovinou a vyzerala ako iglu.
Posvätné kamene sa nahrievajú v starostlivo pripravenom ohnisku. Štyri ženy zapálili podľa tradície oheň, pričom každá ho zapálila zvlášť z niektorej svetovej strany.
Oheň reprezentuje božského otca, potná chyža je božská matka. V americkej tradícii je oheň muž a Temazcal žena - prázdnota, z ktorej vychádzajú všetky formy. Oheň je vnímanie, ktoré prebúdza. Muž a žena sa spolu symbolicky milujú. Biela línia je tam preto, aby ich nikto nerušil. Medzi muža a ženu sa umiestňuje oltárna korytnačka. Kamene sú babičky, ktoré sú pamäťou sveta. Teplo ohňa rozpaľuje túto pamäť. Keď sa kamene nahrejú, vkladajú sa do chyže do jamy, ktorá je vykopaná v strede Temazcalu.
Obrad Temazcal reprezentuje potenciálne semienko nášho prebudenia. Ide o kompletný proces osvietenia. Je to alchymický proces oplodnenia a rodenia nového života, novej bytosti. Dvere chyže sa počas obradu otvárajú štyri krát - zvlášť pre každý element a každú svetovú stranu. Sprievodcom pre kardinálne strany bol nagual don Carlos. Počas obradu býva pri zemi vždy trošičku nižšia teplota, vyššie je veľmi horko. Toltécka vízia hovorí, že obradom Temazcal stratíme ľudskú podobu, aby sme sa mohli znovu narodiť ako ľudská bytosť s novou víziou, otvoreným srdcom a telom prestúpeným Božou silou. Do chyže vstupujú účastníci postupne, umiestňujú sa do vnútra chyže podľa hodinových ručičiek a keď sú všetci vo vnútri, nastáva samotná ceremónia očisty. Po skončení jeden po druhom vychádza z Temazcalu.
Temazcal je priestor, kde si môžeme uvedomiť, že priestor je vnútorná záležitosť. Je tu príležitosť znovu stvoriť tento priestor. Človek vstupuje do chyže s čo najmenej vecami, ale nie úplne nahý. Vhodné sú plavky. Pobyt v chyži trvá približne dve hodiny.

Don Carlos so sebou priniesol tradičnú medicínu pochádzajúcu z Amazónie, ktorá sa nazýva rapé. Je to veľmi silný tabak zmiešaný s určitými bylinami. Používa sa k vyvolaniu jasnosti mysle, k podpore zámeru, proti zápalom dutín alebo pri problémoch s dýchaním. Znižuje telesnú teplotu. Nagual predáva pomocou rapé človeku učenie nagualov. Človek musí byť prázdny, uvoľnený, mať zámer jasnosti a prijímania. Človek sa nadýchne, zadrží dych, stiahne hrdlo a nagual fúkne rapé človeku do nosa pomocou trubičky, do oboch nosných dierok. Človek zadrží medicínu chvíľu v nose. Rapé mení stav vedomia. Prijať medicínu je dobrovoľnou voľbou účastníka obradu.
Nagual Carlos podával rapé účastníkom Temazcalu, ktorí to chceli vyskúšať. Chodili sme do radu. Don Carlos sa na nás pozrel, priložil nám trubičku k nosu a vydýchol do neho medicínu. Najprv do ľavej nosnej dierky, potom do pravej. Keď mi medicínu vydýchol do ľavej nosnej dierky, veľmi ma to zaštípalo, až tak, že mi vbehli slzy do očí. V pravej ma to našťastie neštípalo. Nagual urobil magické gesto rukou, ktorú položil človekovi na hlavu. Keď som po aplikácii medicíny vstal, zatočila sa mi poriadne hlava. Ľahol som si do trávy a rozpažil som ruky, čím som urobil akési "kristovské" gesto. Čakry začali pracovať a brnieť. Nedostal som z rapé najlepší stav, bol skôr nepríjemný. Bol som vnútorne ožiarený, ale bola to taká temnejšia žiara. Stav trval asi pätnásť minút. Kamarátovi Maerekovi prišlo z rapé zle a vygrcal sa. Keď rituál s podávaním medicíny skončil, don Carlos každého objal.

Nasledovala samotná ceremónia Temazcal. Vliezli sme všetci do potnej chyže. Nasúkali sme sa do dvoch radov. Sedel som v zadnom rade takmer presne oproti vchodu. Ľudia vrátane naguala si vzali do rúk hudobné nástroje ako šamanské bubny a hrkálky. Do stredu Temazcalu bolo vložených niekoľko horúcich kameňov - to bola prvá várka zo štyroch. Prvé kolo predstavovalo očistenie zemou. Don Carlos začal spievať šamanské piesne, ostatní sa k nemu spontánne pridali. Teplota v chyži sa pomaly zvyšovala. Keď sa kamene zaliali vodou, nastalo peklo. Začali sme sa všetci okamžite potiť, niektorí (vrátane mňa) vzdychali od horka. Hneď ma prepadol pocit, že to bude trýznivý chyžový pobyt.
Boj o "prežitie" rýchlo začal. Zvalil som sa na bok, na účastníka obradu. V chyži sme boli natlačení ako sardinky, takže pohybové možnosti boli veľmi obmedzené. Prvé peklo trvalo asi dvadsaťpäť minút. Začalo mi brnieť v bruchu, bolela ma hlava. Keď prvé kolo skončilo, niektorí účastníci to vzdali a chyžu opustili.
Nasledovalo druhé kolo - očistenie vodou. Doniesli sa ďalšie kamene, ktoré sa zaliali vodou. To už som bol v kritickom stave a mal som chuť vyliezť alebo umrieť. Začal som bojovať so svojimi slabosťami (spojenými najviac so spodnými tromi čakrami). Moje slabosti ma začali strašiť. Brucho a nohy mi brneli tak, že sa to nedalo vydržať. Napokon som druhé kolo prežil a opäť som mal chuť vypariť sa odtiaľ tak rýchlo, ako sa len dá. Maerek vyšiel po druhom kole von, bolo mu zle.
Nasledovalo tretie kolo - očistenie ohňom. Pribudli ďalšie žeravé kamene. To som už začal zápasiť s vnútorným diablom. Toto tretie kolo - alebo skôr peklo, bolo intenzívne, ale bol som odhodlaný tento boj dobojovať do konca. Povedal som si, že budem bojovník a vydržím to nech sa stane čokoľvek. Teplota v chyži bola zrejme ešte vyššia ako predtým. Vnútorný Satan zaútočil naplno. Ľudí v chyži už bolo pomenej. Bol som hrozne smädný a myslel som si, že umriem kvôli dehydratácii.
Nakoniec došlo na štvrté kolo či peklo - očistenie vzduchom. Napriek akémusi pseudoskolabovaniu som to nejako prežil. V tomto kole sme venovali tri minúty Tichu. Ležal som na zemi ako zdochlina a dobojoval som posledný súboj s pekelným diablom. Pracovala mi okrem spodných troch čakier aj srdečná čakra. Štvrté kolo predstavovalo posledný abyss - nekonečnú vzdušnú prázdnotu.
Keď toto štvorelementové inferno skončilo, vyplazil som sa z chyže ako had. Doplazil som sa ku svojej karimatke a nalial do seba celú fľašu vody. Bezmocne som ležal na podložke asi pätnásť minút, šťastný z toho, že som to prežil. Považujem to za očistec, prechod štyrmi abyssmi, za súboj s interným démonom, a hlavne za boj so sebou samým. Vyhral som nad slabinami, ktoré ma nútili opustiť obradnú chyžu počas plného prúdu. Niektorí odvážlivci si dali dokonca ešte piate - bonusové - kolo, ale to už nebolo nič pre mňa a keby to absolvujem, asi by som už bol teraz pod drnom.

DEŇ TRETÍ. PIATOK, DVADSIATY PIATY AUGUST 2017.
CEREMÓNIA KAKAA, PÚŤ

S donom Carlosom sme doobeda absolvovali ancestrálnu ceremóniu kakaa. Carlos vraví, že slovo kakao je mayské. Mayská kultúra vraj kakao objavila.
Táto ceremónia siaha 4000 rokov dozadu. Je to zdieľanie posvätného nápoja s bohmi. Bohovia a bohyne sú v skutočnosti ľudské bytosti. Ide o spomenutie si na to, že človek môže dávať bez očakávaní a že má k dispozícii kladné vnímanie vo všetkých situáciách. Myseľ to však pochopiť nedokáže. Problém násilia a lásky sa týka každého. Bezpodmienečný vzťah zahŕňa všetko, aj to, čo nás teší a aj to, čo nám nerobí radosť.
V dávnych dobách vodcovia komunít dostávali od tých, čo obstarávali pôdu, kakao, aby sa ho napili a aby sa stali vodcami, ktorí majú voči všetkému kladné pocity. Často nám napriek disciplinovanosti uniká kladný vzťah aj k temným chvíľam. Držíme sa kladných vecí zubami nechtami, ale srdce nebies zahŕňa aj deň aj noc - dobré aj zlé. Kakao nás má prijať spýtať sa samých seba, čo vraví naše srdce a aby sme brali samých seba ako bohov a bohyne.
Mali sme si predstaviť, že nie sme vo vnútri tela ľudské bytosti, lebo teraz sa v nás pri ceremónii rodila nová bytosť. Vraj sme tí, čo budú rodiť ďalších 700 rokov. Máme sa stať bezpodmienečnou vrelosťou.
Vyvolávali sme srdce nebies, srdce zeme a srdce všetkých bytostí. Don Carlos spieval kakau rituálnu pieseň. Priviedli sme srdce svetových strán a srdce stredu sveta do kakaa.
Kakao je pokrm pre telo i myseľ. Dáva energiu, aby sa človek napojil na svoje emócie. S kakaom je možné sa rozprávať. Môže nás doviesť k pocitom, ktorých prejavu sa bránime.
Behom popíjania kakaa sme hrali na hudobné nástroje, aby sme tak podporili otváranie nášho vnímania.
Kakao je jednou z troch ceremoniálnych medicín; ďalšie dve sú tabak a kôra istého posvätného stromu. S podporou týchto medicín boli postavené mayské pyramídy a bol objavený koncept Opereného Hada a bola objavená primárna energia vedomia.
Oheň horiaci počas ceremónie kakaa reprezentoval uvedomenie si možnosti, že oheň je v nás samých a že nás transformuje do žiare vedomia.
Kakao sme si priložili k srdcu, aby sme si uvedomili, že základom všetkého je láska a sloboda. Začali sme sa otvárať zemi a vyznávať jej lásku. Prepojili sme sa s vodou vo všetkých jej formách a vzdali jej vďaku. Preniesli sme vrelosť do srdca ohňa a poďakovali sme jeho teplu. Vniesli sme vrelosť a vyznanie lásky do vetra a nášmu dychu. Vniesli sme vrelosť, ktorú je možné vyjadriť zvukmi a farbami, do srdca energie. Vniesli sme vrelosť do východu, kde vyviera láska. Vniesli sme lásku do poludnia, kde svetlo prechádza všetkými zdaniami. Vniesli sme vrelosť na miesto, kde sa stmieva. Vniesli sme vrelosť do miesta polnoci, kde svetlo odpočíva samé v sebe. Vniesli sme vrelosť do priestoru ceremónie. V priestore ceremónie sme vniesli vrelosť do minulosti a ku predkom, do histórie osobností aj do histórie spoločnej. Vniesli sme vrelosť do budúcnosti, do rodiny aj do všeobecných nadchádzajúcich zajtrajškov. Vyjadrili sme lásku prítomnosti, okamihu pocitov, vrelosti, aby sme boli tu. Aby sme tu a teraz rozpoznali lásku a slobodu v nás. Otvorili sme oči, aby sme sa spoznali navzájom. Prijímali sme a odovzdávali lásku druhým.
Nasledovala hudobná časť ceremónie. Dávala sa obeta ohňu ako semeno vrelosti, ktoré v sebe zahŕňa celú existenciu - tou obetou bola múka, tabak a byliny. Je to semeno lásky, ktoré sejeme každý deň.
Po hudobnej orgii, pri ktorej účastníci ceremónie tancovali  a oslavovali život, sme sa postavili do kruhu okolo ohňa a povedali sme si vzájomne "ja som ty a ty si ja".

V poobedňajších hodinách sme sa vydali na niekoľkohodinovú púť k prameňu svätého Jána. Počas púte sme kráčali jeden za druhým. Bola to cesta Opereného Hada. Každý vedomý krok je modlitbou pre zem. Dýchame vedome, ideme ako tok rieky. Púť sa realizuje v tichu. Je to cesta sily. Dôležitá je cesta komunity, nie jednotlivca. Každý má počúvať svoje srdce a vnímať to, čo nás obklopuje. Východzie miesto je základ, z ktorého vychádzame. Každý z účastníkov predstavoval konkrétnu vlastnosť prírody. Počas púte človek môže poznať, aká je jeho rola počas toku - púte.
Cestou ku prameňu svätého Jána mi v hlave behali myšlienky na to, že tento svet, ktorý vnímame, je nápodobou sveta Ducha. Je to odraz vyššieho sveta, ktorý nevidíme. Fyzické rozmnožovanie je nápodobou pravého duchovného plodenia. Grécky boh Pan (napoly človek a napoly koza) spolu s nymfami stelesňuje toto pudové plodenie, túto nápodobu. Sme tak stotožnení s hmotou, že sme sa odpojili od sveta Ducha, ktorý je primárnym a originálnym prazdrojom. Prestať sa stotožňovať s hmotou otvára bránu k svetu Ducha.
Sledovali sme červené, modré a zelené značky. Prostredie, ktorým sme prechádzali, bolo prevažne prírodné. Prešli sme cez obec zvanú Loděnice.
Uvedomil som si, že don Carlos mi výzorom pripomína líšku alebo kojota.
Cesta ku prameňu trvala asi tri hodiny. Po ceste sme stretli rôznofarebné rastliny, ktoré sme pozbierali a rozprestreli v parku do stredu kruhu, ktorý sme vytvárali sediac na zemi. Ako obetu sme rastliny ponúkli v našej mysli lesu. Predstavili sme si v mysli záhradu, ktorú sme darovali tomu miestu a všetkému živému. Nabrali sme do rúk vzduch a preniesli ho na čelo, srdce a brucho. Venovali sme energetickú obetu okolitým horám. Vo vodách sa koncentruje pamäť miesta, na ktorom sa nachádzame. Keď sa človek v tomto mieste napije vody, prijme jeho energiu, srdce a myseľ sa premení na záhradu a bude prijímať energiu prírody a hviezd. Rozpoznávali sme energiu všehomíra daného miesta.
Naspäť sme šli niektorí autobusom a niektorí peši.

Po púti som mal možnosť nadviazať s donom Carlosom priamy osobný kontakt. Carlos mi prezradil, že keď budem dôverovať svojmu srdcu, nechám tak vraj prejaviť v sebe naguala. Naguala máme vraj v sebe každý. Hovoril, že nagual sú vlny na nekonečnom mori. Diabol je oddelenie, ego. Carlosov učiteľ sa volal don Sebastián a stretol sa s ním pri nejakom strome v Mexiku, kde sa dali nezáväzne do reči. Don Sebastián vraj vyzeral ako obyčajný človek, a to je typické pre nagualov. Pozval potom dona Carlosa k sebe domov, kde ho začal vyučovať nagualizmu.
Don Carlos povedal, že učenie, ktoré mu bolo predstavené, je veľmi podobné Castanedovmu učeniu. Na indických guruov vravel, že pokiaľ nerobia tie svoje rituály, je to v poriadku, ale nagualom guruovia slúžia skôr pre pobavenie.

Večer sme pri ohni hrali na hudobné nástroje. Bol to akýsi euforický hudobný rituál. Po dlhej dobe som si zaimprovizoval na akustickú gitaru. Vyskúšal som si aj zabubnovať. Kvôli nočnému kľudu sme museli v najlepšom skončiť.

DEŇ ŠTVRTÝ. SOBOTA, DVADSIATY ŠIESTY AUGUST 2017.
ODCHOD Z LORIENU

Z Lorienu som odišiel po raňajkách okolo deviatej hodiny rannej. Don Carlos mal v pláne účastníkom stretnutia ukázať pred odchodom z Nenačovíc ešte raz magické gestá Kahlay, avšak to som už bol na ceste domov.
Mne sa stretnutie s nagualom Carlosom Castillejom a stručné oboznámenie sa so starou toltéckou a mayskou tradíciou veľmi páčilo a som rád, že som toho mohol byť svedkom a že ma to obohatilo o silné skúsenosti.