V tretej hodine Jupiterovej Satanovho dňa som požil božskú zeleninovú
esenciu Atšitši rozpustenú vo svätenej vode v božom pohári, a to dvakrát
za sebou. Zatiaľ čo pred vekmi Lucifer padal z nebies, starí mágovia
zasadili na tajné miesto rastlinku Atšitši, ktorá umožňovala
sprostredkovať kontakt s nebeskými sférami. Pomocou nej komunikovali s
bytosťami z božských svetov. Mágus Frater Saepes toto miesto našiel a
natrhanú Atšitši mi priniesol, pretože vedel, že sa chcem spojiť s
nadpozemským vedomím.
Najskôr som si myslel, že som vznešenej Atšitši požil málo, ale ako sa postupne ukázalo, bolo to primerané množstvo. Vonku svietilo Slnko, obloha bola bezoblačná. V diaľke sa trochu zmrákalo. Poprosil som vo svojom opustenom zámku hudobníckych duchov, aby mi zahrali muzičku z fantasy filmu Nekonečný príbeh, na ktorom som ako decko vyrastal. Po tejto hudbe nasledovala ukážka niektorých skladieb zo sci-fi filmu Votrelec Tri a po nej pár kompozícií použitých v Kubrickovom eroticko-dramatickom filme Eyes Wide Shut. Duchovia hrali hudbičku veľmi autenticky.
Ľahol som si do nemanželskej nestarobylej postele na chrbát a zatvoril som oči. Zakryl som sa paplónom až po krk. Stále som si myslel, že účinky svetlonoskej esencie budú slabé. Nenastával žiadny strach, žiadne obavy, nepríjemné fyzické pocity či hrozivé vedľajšie účinky, na ktoré som bol zvyknutý pri zmenených stavoch vedomia. Cítil som sa byť stále uvoľnenejší a pokojnejší. Predstavil som si, že sa nachádzam vo voľnej prírode.
Zrazu som sa vzniesol v predstavách do nebies. Telo som mal také uvoľnené, že skoro vzlietlo aj v matrixe. Moje myšlienky sa stočili na prstencovú planétu, respektíve hnedého plynového trpaslíka zvaného Saturn.
Pokladal som si sám pre seba otázky, prečo je Saturn, ten kozmický Seth, tým, čím je. Považoval som ho za božskú bytosť, ktorou aj je. Zdôveril som sa tomuto džinovi so svojimi tromi želaniami, ktoré by ma potešili, ak by sa splnili. Boli to nezáväzné priania, ktoré ma nič nestáli. Verím, že v Saturne drieme aj svetlo a potlačované dobro, nielen temnota a vládnuce zlo.
Vôbec som nemyslel na okultné symboly spájané so Saturnom, aj keď vizuálne sa mi neskôr vyjavil ázijský čiernobiely dualitný symbol jin a jang.
Hrozne ma tlačila na vrchole hlavy korunná čakra. Akoby som mal v hlave zastrčený štupeľ. Rozdráždil som spiaceho hada ležiaceho v základni chrbtice a nechal ho trošku vybehnúť do gebuľky. Nebolo to až také intenzívne ako inokedy. Musel som sa premáhať, aby som energetického plaza vôbec prebudil. V istý moment som mal pocit, akoby sa štupeľ v hlave jemne pootvoril a akoby som sa napojil na vyššiu dimenziu.
Videl som Saturn ako strážcu toho štupľa. Vyjavil sa mi obraz Hermovej hole, kde na vrchole je guľa s krídlami, a to je Saturn. Hermova hoľa predstavuje našu dvojzávitnicu DNA, a tá je uzamknutá mocou Saturna. Predstavoval som si, aké by to bolo otvoriť ju, oslobodiť tú zakódovanú genetickú štruktúru. Cez Saturn som smeroval energiu von z matrixu, napájal sa mimo matrix.
Ako som sa sústredil na plynný Saturn, vletel som bez bázne do neho, do jeho "srdca". Ocitol som sa vo svetelnej dimenzii. Všade bolo nekonečné svetlo. Bol to blažený pocit. Toto bol najmocnejší moment tohto zážitku zmeneného stavu vedomia.
Potom som začal premýšľať nad svetlom a nad temnotou. Dospel som k záveru, že svetlo reprezentuje aktívny princíp a temnota pasívny. Že temnota je nekonečná a pohlcujúca tma a svetlo je zložené z malých žiarivých bodov, ktoré bojujú o svoju "existenciu" v nekonečne temnom priestore.
Napadlo mi, že čím viac sú ľudia pasívnejší, tým viac splývajú s temnotou. Ľudia majú svetelné telá, ktoré sa deformujú. Svetlo je medzi sebou v temnote energeticky prepojené. Saturn je tiež svetelná bytosť - takzvané prvotné slnko, ktoré je teraz "temným" slnkom; je teraz vo svojej temnej fáze vývoja.
Došiel som ku predstave toho, že sa nemám báť diabla - akéhosi pokriveného dvojníka. Ako malý svetelný bod som sa vybral k strážcovi prahu, saturnskému diablovi Sethovi a prelietaval som jeho atmosférou. Považoval som to za akt vyrovnávania sa s touto "strašlivou" bytosťou. Nemal som žiadny strach a bral som to ako prioritnú úlohu, ako povinnosť tomu čeliť.
Ako som aj išiel hlbšie do úrovní vedomia, nepociťoval som vôbec žiadnu bázeň. Fascinovala ma predstava planét obiehajúcich Slnko a nekonečnosť vesmíru.
Považoval som ľudskú bytosť za súčasť prejavu nekonečného vedomia. Cítil som, že človek má v sebe ukrytú nepredstaviteľnú moc, ktorú keby vie využiť, bol by nepremožiteľný. Ale musel by tú moc využívať nezáškodne, priateľsky, v súlade s harmóniou bytia.
Páčila sa mi myšlienka prepojenosti všetkého so všetkým. V predstavách som sa zbližoval s Matkou prírodou. Neuhol som sa predstavám medziľudskej lásky.
Neunikla mi myšlienka, že Seth alias Satan je svetelná bytosť, ktorá bojuje o svoju existenciu v nekonečnej temnote. Myšlienka na padlých anjelov ma vôbec nezastrašila.
Paradox vo mne vyvolávala predstava jedného svetelného bodu zápasiaceho s nekonečne čiernym priestorom.
Fascinovala ma myšlienka Saturna ako vysielacej satelitnej "stanice".
Toto bol pre mňa ten najnestrachovejší zážitok zmeneného stavu vedomia zo všetkých. Mal som ho najviac pod kontrolou a mohol som vedome pracovať s predstavivosťou, myšlienkami a prípadným hľadaním odpovedí a riešení. Cítil som sa pri ňom vyčistene a sviežo. Zážitok trval hodinu a pol a skončil v hodine Slnka.
Po skončení skúsenosti som si pozrel animovaný snímok Rámájana: legenda o princovi Rámovi z roku tisíc deväťsto deväťdesiatdva. Ide o filmové spracovanie védskych textov zvaných Rámájana, kde musí hrdina Ráma zachrániť svoju manželku Sítu, ktorú uniesol do svojho démonického sídla zlovestný kráľ rákšasov zvaný Rávana, aby sa stala súčasťou jeho háremu. Keďže som kedysi čítal tento pôsobivý védsky príbeh v knižnej podobe, tak nejako ako vo filmovom spracovaní som si ho predstavoval vo vizualizáciách.
Najskôr som si myslel, že som vznešenej Atšitši požil málo, ale ako sa postupne ukázalo, bolo to primerané množstvo. Vonku svietilo Slnko, obloha bola bezoblačná. V diaľke sa trochu zmrákalo. Poprosil som vo svojom opustenom zámku hudobníckych duchov, aby mi zahrali muzičku z fantasy filmu Nekonečný príbeh, na ktorom som ako decko vyrastal. Po tejto hudbe nasledovala ukážka niektorých skladieb zo sci-fi filmu Votrelec Tri a po nej pár kompozícií použitých v Kubrickovom eroticko-dramatickom filme Eyes Wide Shut. Duchovia hrali hudbičku veľmi autenticky.
Ľahol som si do nemanželskej nestarobylej postele na chrbát a zatvoril som oči. Zakryl som sa paplónom až po krk. Stále som si myslel, že účinky svetlonoskej esencie budú slabé. Nenastával žiadny strach, žiadne obavy, nepríjemné fyzické pocity či hrozivé vedľajšie účinky, na ktoré som bol zvyknutý pri zmenených stavoch vedomia. Cítil som sa byť stále uvoľnenejší a pokojnejší. Predstavil som si, že sa nachádzam vo voľnej prírode.
Zrazu som sa vzniesol v predstavách do nebies. Telo som mal také uvoľnené, že skoro vzlietlo aj v matrixe. Moje myšlienky sa stočili na prstencovú planétu, respektíve hnedého plynového trpaslíka zvaného Saturn.
Pokladal som si sám pre seba otázky, prečo je Saturn, ten kozmický Seth, tým, čím je. Považoval som ho za božskú bytosť, ktorou aj je. Zdôveril som sa tomuto džinovi so svojimi tromi želaniami, ktoré by ma potešili, ak by sa splnili. Boli to nezáväzné priania, ktoré ma nič nestáli. Verím, že v Saturne drieme aj svetlo a potlačované dobro, nielen temnota a vládnuce zlo.
Vôbec som nemyslel na okultné symboly spájané so Saturnom, aj keď vizuálne sa mi neskôr vyjavil ázijský čiernobiely dualitný symbol jin a jang.
Hrozne ma tlačila na vrchole hlavy korunná čakra. Akoby som mal v hlave zastrčený štupeľ. Rozdráždil som spiaceho hada ležiaceho v základni chrbtice a nechal ho trošku vybehnúť do gebuľky. Nebolo to až také intenzívne ako inokedy. Musel som sa premáhať, aby som energetického plaza vôbec prebudil. V istý moment som mal pocit, akoby sa štupeľ v hlave jemne pootvoril a akoby som sa napojil na vyššiu dimenziu.
Videl som Saturn ako strážcu toho štupľa. Vyjavil sa mi obraz Hermovej hole, kde na vrchole je guľa s krídlami, a to je Saturn. Hermova hoľa predstavuje našu dvojzávitnicu DNA, a tá je uzamknutá mocou Saturna. Predstavoval som si, aké by to bolo otvoriť ju, oslobodiť tú zakódovanú genetickú štruktúru. Cez Saturn som smeroval energiu von z matrixu, napájal sa mimo matrix.
Ako som sa sústredil na plynný Saturn, vletel som bez bázne do neho, do jeho "srdca". Ocitol som sa vo svetelnej dimenzii. Všade bolo nekonečné svetlo. Bol to blažený pocit. Toto bol najmocnejší moment tohto zážitku zmeneného stavu vedomia.
Potom som začal premýšľať nad svetlom a nad temnotou. Dospel som k záveru, že svetlo reprezentuje aktívny princíp a temnota pasívny. Že temnota je nekonečná a pohlcujúca tma a svetlo je zložené z malých žiarivých bodov, ktoré bojujú o svoju "existenciu" v nekonečne temnom priestore.
Napadlo mi, že čím viac sú ľudia pasívnejší, tým viac splývajú s temnotou. Ľudia majú svetelné telá, ktoré sa deformujú. Svetlo je medzi sebou v temnote energeticky prepojené. Saturn je tiež svetelná bytosť - takzvané prvotné slnko, ktoré je teraz "temným" slnkom; je teraz vo svojej temnej fáze vývoja.
Došiel som ku predstave toho, že sa nemám báť diabla - akéhosi pokriveného dvojníka. Ako malý svetelný bod som sa vybral k strážcovi prahu, saturnskému diablovi Sethovi a prelietaval som jeho atmosférou. Považoval som to za akt vyrovnávania sa s touto "strašlivou" bytosťou. Nemal som žiadny strach a bral som to ako prioritnú úlohu, ako povinnosť tomu čeliť.
Ako som aj išiel hlbšie do úrovní vedomia, nepociťoval som vôbec žiadnu bázeň. Fascinovala ma predstava planét obiehajúcich Slnko a nekonečnosť vesmíru.
Považoval som ľudskú bytosť za súčasť prejavu nekonečného vedomia. Cítil som, že človek má v sebe ukrytú nepredstaviteľnú moc, ktorú keby vie využiť, bol by nepremožiteľný. Ale musel by tú moc využívať nezáškodne, priateľsky, v súlade s harmóniou bytia.
Páčila sa mi myšlienka prepojenosti všetkého so všetkým. V predstavách som sa zbližoval s Matkou prírodou. Neuhol som sa predstavám medziľudskej lásky.
Neunikla mi myšlienka, že Seth alias Satan je svetelná bytosť, ktorá bojuje o svoju existenciu v nekonečnej temnote. Myšlienka na padlých anjelov ma vôbec nezastrašila.
Paradox vo mne vyvolávala predstava jedného svetelného bodu zápasiaceho s nekonečne čiernym priestorom.
Fascinovala ma myšlienka Saturna ako vysielacej satelitnej "stanice".
Toto bol pre mňa ten najnestrachovejší zážitok zmeneného stavu vedomia zo všetkých. Mal som ho najviac pod kontrolou a mohol som vedome pracovať s predstavivosťou, myšlienkami a prípadným hľadaním odpovedí a riešení. Cítil som sa pri ňom vyčistene a sviežo. Zážitok trval hodinu a pol a skončil v hodine Slnka.
Po skončení skúsenosti som si pozrel animovaný snímok Rámájana: legenda o princovi Rámovi z roku tisíc deväťsto deväťdesiatdva. Ide o filmové spracovanie védskych textov zvaných Rámájana, kde musí hrdina Ráma zachrániť svoju manželku Sítu, ktorú uniesol do svojho démonického sídla zlovestný kráľ rákšasov zvaný Rávana, aby sa stala súčasťou jeho háremu. Keďže som kedysi čítal tento pôsobivý védsky príbeh v knižnej podobe, tak nejako ako vo filmovom spracovaní som si ho predstavoval vo vizualizáciách.
