Cesta k prehĺbeniu pochopenia vedomia začala pod vplyvom magickej
rastliny džamba, ktorú som si v kozmickej hre vymyslel, v poslednej
hodine Marsu Afroditinho dňa. Nástup účinkov tejto medicínky bol
okamžitý. Ľahol som si nenápadne do hniezda. Vonku bola tma a na oblohe
svietil ubúdajúci Mesiac. Vo svätyni sa rozliehala psychedelická hudba
od britskej progrockovej kapely Porcupine Tree, a to konkrétne bootleg
Voyage 34, Metanoia a nejaké staršie psychedelické albumové skladby.
Zmena stavu vedomia sa diala s narastajúcim strachom. Najskôr som sa
začal hroziť toho, aká som v bežnom živote obmedzená bytosť. V podstate
malé obmedzené ego, ktoré je ustráchané až až. A tu som sa dostal k
traumatickým udalostiam s Adamom a Evou, ktorých som riešil aj pri iných
psychonautických zážitkoch. Videl som, aké svinstvo som napáchal pri
nich a ako som tak vedome poklesol. A že to bola životná chyba, ktorá sa
ťažko napravuje a ktorú som nezvládol ustáť. Veľmi som sa im v duchu
ospravedlňoval. Snažil som sa na nich čo najviac vedome napojiť a
povedať im, ako ma to mrzí. Videl som ešte rôzne svoje traumy, ktoré som
v živote stále nespracoval. Pociťoval som silnejúci pálivý pocit v
lebke. Moje doterajšie reakcie voči svetu sa mi zdali byť
nepochopiteľné. Ubližovať druhým znamená ubližovať samému sebe. Rinuli
sa mi slzy do očí, najmä kvôli konfliktu s Adamom a Evou. Musel som si
kvôli svojej imbecilite aj poplakať. Lietali mi hlavou myšlienky o
predstave smrti ako akejsi hybnej sily.
Svet som zrazu videl v rámci akéhosi bodu pozornosti, ktorý sám seba
zažíva. Videl som, že každý človek zažíva nekonečnú skúsenosť jedného a
toho istého vedomia. Nielen človek, ale že úplne všetko zažíva skúsenosť
tohto vedomia. Začalo ma extrémne páliť pohlavné energetické centrum a
tretie oko s korunnou čakrou. Cítil som aj prúdiť jemný energetický prúd
v chrbtici. Strachy mnou však miestami stále lomcovali ako o život.
Uvedomil som si, že strach predstavuje nepochopenie samého seba. Prijal
som teda strach, ktorý je prekážkou vnímania sveta v jeho nekonečnej
kráse, a stav začal naberať silné obrátky. Strach ma postupne opustil.
Stal som sa vesmírom. Vedomie som videl ako nekonečnosť, ako všetky
možnosti, ktoré existujú. Vedomie zažíva samé seba prostredníctvom toho,
čo nazývame svet. My všetci sme jednotou, vedomím, a zažívame seba
nielen ako ľudské bytosti, ale aj všetko okolo nás, len si to
neuvedomujeme. Keď sa pozrieme do zrkadla, vidíme prejav celého sveta.
Svet je našim odrazom. Odraz je dvojníkom - diablom. Slovo diabol sa
spája s pojmom dvojník. Diabol je svet. Preto je pochopiteľné, že s
diablom sa spája nespočetná symbolika. Vďaka diablovi zažívame svet
duality. My sami sme diablom, dvojníkom nás samých. Čím viac sa bojíme,
tým je nám svet odcudzenejší a je pre nás zdanlivo stále väčším
nebezpečím. Vtedy diabol, ktorého sa bojíme, získava svoju moc. Keď
pochopíme, že my sami sme tým, čo voláme diabol, môžeme svet zmeniť.
Svet je potom skutočne v našich rukách.
Napadli mi myšlienky na diabla Saturna, pána duality, ktorý sa má dobre
vďaka tejto súčasnej skúsenosti vedomia. Saturn je predstaviteľom
duality, jej zhmotneným odrazom, našim odrazom. Máme moc prispôsobiť si
skúsenosť vedomia podľa seba, podľa svojich predstáv. Predstavy nemajú
konca. My si svet kazíme, pretože sme v moci duality, ktorú riadi
diabol, akési naše nevedomie. Načo si svet kaziť, keď ho môžeme v jednom
jedinom okamžiku zmeniť k lepšiemu?
Prišla mi na um myšlienka toltéckeho čarodejníka dona Juana Matusa, že
bojovník musí vziať zodpovednosť za svoj život. Začalo mi to dávať
zmysel. Pretože my ako nekonečné vedomie zaživajúce samé seba tvoríme
svet a sme zodpovední za to, v akom stave svet bude. Byť zodpovedný
znamená zažívať sám v seba v najvyššom možnom uvedomení, teda chápať, že
sme všetkým. Byť si vedomý toho, že odraz je zároveň originál, a že
tieto dve veci sú navzájom prepojené.
V istým momentoch vhľadov do vedomia som myslel, že "vyletím z kože".
Extáza bola jedinečná a nepopísateľná, preto je nutné ju zažiť. Dotýkal
som sa uvedomenia si nekonečnej lásky. Nekonečná láska je výrazom
najvyššieho pochopenia samého seba, teda sveta zažívajúceho skúsenosť.
Milovať sám seba znamená milovať svet.
Začínal som rozumieť myšlienkam, o ktorých píše Carlos Castaneda vo
svojich knihách. Myšlienkam o šamanoch, ktorí prežívajú svet odosobnene,
zodpovedne, s pokorou voči poznaniu. Odosobnene preto, lebo vedia, že
sú nekonečnom, a nie nejakou oddelenou časťou. Videl som, čo je to
nerobiť chyby v tom, čo voláme život; nerobiť ich, pretože si človek
uvedomuje následky takýchto chybných krokov, ktoré idú proti nemu
samému. Fascinovala ma predstava neomylných, plne uvedomelých dokonalých
čarodejníkov typu don Juan Matus, o ktorom Castaneda vo svojom diele
píše.
Jedinou cestou k zmene sveta je zmena samého seba. Svet som videl ako
nekonečnú súlož samého seba so sebou samým. Videl som, že by som sa
nemal s nikým hnevať, lebo vtedy úroveň vedomia klesá a svet ako môj
odraz sa stáva horším, obtiažnejším miestom na prežívanie skúsenosti.
Egoistický konflikt s Adamom a Evou mi túto skúsenosť veľmi pokazil a
môžem si za to sám. Videl som ego ako akési nepochopené prežívanie
vedomia. Čím väčšie ego, tým väčšie odpojenie od seba samého. Realitu
som uvidel ako máju, závoj. Predstava času sa mi zdala nemožná. Pretože
žiadny čas neexistuje. Teda neexistuje tak, ako ho chápe nepochopené
vedomie. V skutočnosti je našim výtvorom, súčasťou skúsenosti vedomia.
To, prečo je svet taký, aký je, je preto, lebo vedomie sa rozhodlo ho
tak vnímať. Démoni sú prejavom našich strachov, našej oddelenosti. Čím
väčšia oddelenosť, tým viac sú démoni pre nás hrozivejší. Nevidel som
svet ako dobré alebo zlé miesto, ale ako akési plynulo sa vyvíjajúce
vedomie. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť prebieha v jednom jedinom
momente. Vnímanie minulosti a budúcnosti v bežnom poňatí je prejavom
strachu.
Zmyslom života je podľa toho, čo som mal možnosť zažiť, pochopiť, že sme
nekonečné vedomie, a že máme dar žiť vo vlastnom výtvore. Že môžeme
prežívať vedomie ako samé seba. Toto bol podstatný bod zmeneného stavu
vedomia a vynáral sa mi neustále pred "vnútorný zrak". Stále dokola sa
mi táto pointa pripomínala a zažíval som pri nej orgazmické pocity
blaha.
Musel som sa pobaviť nad predstavou medziľudského pohlavného styku, kedy
sa vlastne vedomie miluje samé so sebou. Milovanie sa je symbolickým
aktom zjednotenia. Symbolom tantry založenej na pohlavnom styku je
hexagram - symbol "zjednotenia".
Tento svet alias prejavené dualitné vedomie samo so sebou súloží. Je to
súlož originálu a dvojníka - diabla, odrazu originálu. Preto býva diabol
často dávaný do sexuálneho kontextu, so vztýčeným falusom, pripravený
osúložiť všetko, čo stretne. Diabol reprezentuje všeobecne sexuálny
prvok. A tento prvok je totožný s prvkom tvorenia reality. Diabol, bežne
chápaný ako symbol zla (ktorým sme my sami), sa spája tiež s
tvorivosťou, plodnosťou, teda tvorbou duality. Uctievanie diabla znamená
uctievanie duality, dualitného prežívania životnej skúsenosti, ega,
oddelenosti. Ilumináti - diabla uctievajúca elita, ktorá vládne tejto
planéte, teda uctieva oddelenosť, výlučnosť. Čím viac sme oddelení od
pochopenia vedomia, tým viac sa stávame nimi, "zlovoľnými" nástrojmi
duality.
Tarotová karta zvaná Svet mi začala dávať
zmysel. Diabol, androgýn, je prejavený svet, zrkadlo. Preto sa s diablom
a s pekelnými portálmi spája zrkadlo, respektíve nejaká forma odrazu.
Satanské božstvo som nevnímal ako zlé v tradičnom zmysle, ale ako
zhmotnený strach. Strach prejavujúci sa v dualite prežívania. Náš
strach.
Napadlo mi "heslo" z filmu Matrix "spoznaj sám seba" a musel som uznať, že je to najvyššia pravda, aká môže existovať. Spoznaj sám seba a pochopíš svet, ktorým si ty sám.
Existuje nekonečno možností, akým smerom sa vedomie môže uberať. Tu neexistujú žiadne hranice.
Vedel som, čo myslí britský bádateľ David Icke hláškami, že mu nikto
nemôže ublížiť. Pretože to tak chce. Želá si to tak. Je tvorcom svojej
vlastnej reality, ktorá ovplyvňuje tú "našu", ktorá je zároveň "jeho".
Icke je veľmi múdry človek a porozumel som tomu, čo vraví a musím dať
jeho myšlienkam za pravdu.
Výpadky telesného vnímania boli občas masívne. Srdce ma v istých momentoch slušne pálilo.
Dualitná realita, ktorú zažívame, je boj samého so sebou. Všetci sme
však jedno vedomie. Mali by sme sa sústrediť na pochopenie samých seba.
Keď pochopíme seba, pochopíme svet a môžeme vedome pracovať na jeho
skrášľovaní. Odraz sa stane našou vedomou predstavou, ktorá môže byť
neuveriteľne krásna, nie naším nepochopením zhmotneným vo forme strachu.
Zážitok mal trvanie tri hodiny.
