Vedomie nám nechalo k dispozícii prostriedky, ktorými sa môžeme dostať k
podstate bytia. A jedným z tých prostredníkov je božská Vidžája, ktorá
sa spája s hinduistickým bohom Šivom.
Vo večernej hodine Saturnovej ma Vidžája dostala rýchlo do postele.
Vonku bola tma a Luna osvetľovala nebeskú klenbu. Mal som miernu obavu z
toho, či som skutočne ukrytý v bezpečí, aby nič nenarušovalo zmenený
stav vedomia. Vo svätyni hral soundtrack zo sci-fi počítačovej hry
Starcraft, po ňom nasledovala didgeridoová kľudná hudba zvaná Spirit Of
Meditation a po nej hudba z fantasy počítačovej hry Might And Magic
Šesť. Táto muzika sprevádzala celý môj nasledujúci zážitok.
V mojej hlave nastal mierny chaos a bázeň sa stupňovala. Začal som mať
nepopísateľné vízie a filozofické úvahy. Opäť som čelil aj sám sebe. Čo
bolo však najdôležitejšie, prekonal som po chvíli svoj vlastný strach,
ktorý ma pri zmenených stavoch vedomia vždy paralyzoval. A nielen pri
nich. Ten ma teraz už vôbec nezaujímal a ako astronaut som vycestoval do
hĺbok vedomia kozmických šírok. Cítil som, že extáza sa
nekontrolovateľne blíži a že časom to príde.
Zrazu mi kozmický zážitok ukázal, že všetko je jedno a to isté vedomie.
Že všetci sme prejavom nekonečného nepopísateľného vedomia, ktoré zažíva
svoju vlastnú skúsenosť. A že telá sú iba nádobou na prežívanie tejto
skúsenosti, a keď skonajú, skúsenosť pokračuje v ďalšej forme a vedomie
sa ďalej učí spoznávať samé seba.
Mal som víziu, že keď niekoho druhého potešíme, potešíme tým celé
vedomie aj seba a úroveň vedomia stúpne. A že keď niekomu ublížime,
ubližujeme zároveň sami sebe a stav vedomia upadne. Bol som jednotou a
zároveň prejavenou dualitou, a pozeral som sa na to z pohľadu jednoty.
Uvidel som, že sme to my sami, kto si tvoríme realitu, ktorú zažívame.
Čím viac sme odpojení od uvedomenia, tým je náš život nešťastnejší a
neuspokojúcejší. Začal som sa v duchu smiať nad všetkými sprostosťami,
čo som v živote porobil, lebo som tým ubližoval hlavne sebe.
Zodpovednosť je v nás samých, nie mimo nás. Je to naša voľba, či budeme
šťastní alebo nie. Stratili sme však spojenie s najhlbšou podstatou
vedomia, preto žijeme v obtiažnych podmienkach.
V ďalšej fáze zážitku som sa dostával do extázy. Nevyhol som sa tomu,
aby som sa nedostal k myšlienkam na okultnú symboliku a samotný okultný
Saturn. Zažala sa mi akoby žiarovka v hlave a nadobudol som pocit, že
som začal rozumieť symbolom duality a ich náväznosti na Saturn. Hrozne
ma pálilo tretie oko a zároveň aj srdečná čakra, keď som sa na
prstencové teleso sústredil.
Videl som silnú prepojenosť medzi okultnými symbolmi a Saturnom, ktorý
je "strážcom brány". Saturn je však aj strážcom poznania. Zjavil sa
priamo predo mnou. Vnímal som ho nie ako negatívnu alebo pozitívnu
bytosť, ale ako "neutrálnu" entitu, ktorá oddeľuje dualitu od jednoty.
Saturn je našim vlastným zrkadlom. Niekto alebo niečo do neho muselo
vložiť poznanie, muselo ho vybrať či zvoliť za strážcu prahu a Saturn si
to ako prejav vedomia vzal na starosť. Znie to pre mnohých asi
neuveriteľne, ale planéty a hviezdy sú tiež prejavom toho istého vedomia
ako ľudia a sú dôležitou súčasťou životnej skúsenosti.
Saturn je diabol - dvojník nás samých. V súčasnosti reprezentuje
temnotu, ktorú si v sebe nosíme, náš vlastný pád. Číslom Saturnu je 666,
a podľa Biblie je toto číslo číslom človeka. Saturn alias diabol býva
zobrazovaný ako rohatá bytosť s mnohými ľudskými rysmi. V podstate je mu
daná najmä ľudská podoba, pretože nás zrkadlí, ale má aj zvieracie
prvky. Zvieratá sú tiež súčasťou tohto zrkadlenia.
V okultizme hrá Saturn najdôležitejšiu úlohu. Prastarí mágovia museli
mať obrovský vhľad do poznania a vedeli, že Saturn je kľúčom k poznaniu
vedomia. Museli zaviesť okultizmus a objaviť všetky tie okultné symboly,
ktoré reprezentujú hlboké pravdy.
Zameral som sa konkrétne na symbol jin a jang, ktorý mi akoby začal
dávať zmysel. Medzi dvomi dualitnými protikladmi prebieha neustály boj,
ktorý je vyvážený. Vyváženie prebieha v cykloch. Je to niečo ako
sinusoida. A tieto cykly sa dejú v jednom jedinom okamihu, v
prítomnosti. Minulosť a budúcnosť som videl ako úplne nepodstatné prvky.
Vedomie sa učí tu a teraz.
Na symbole jin a jang som videl dva pomyselné body, ktoré na ňom
vyznačené nie sú. Jeden sa nachádzal úplne naľavo a druhý úplne napravo,
na perifériách symbolu. Ten naľavo bol vrcholom cyklu, najnebeskejším a
najpriaznivejším bodom, aký môže vedomie v dualite dosiahnuť. Nebesia
som vnímal ako niečo prekrásne, neskutočne božské. A ten druhý bod,
maximum čierňavy či temnoty, bol najhlbším bodom, kam môže vedomie
upadnúť; je to úplné odpojenie sa od sebauvedomenia a hlbšie sa už ísť
nedá. Kľudne by som to nazval peklom. Keď som si to takto vizualizoval,
videl som, že ľudstvo už nemá kam hlbšie padnúť. Od dna je potrebné sa
odraziť, a tým odrazovým mostíkom je sebauvedomenie a pochopenie, ako
realita funguje. Že je to prejav nekonečnosti a že my sami sme tou
nekonečnosťou, ktorá svet formuje.
Mal som pred sebou obraz, ako asi pracuje čierna a biela mágia. Čiernu
mágiu, zameranú na podporu oddeleného ega, som videl v červených
farbách. Vnímal som ju ako bahno, v ktorom sa bytosť chytená do jej
pasce topí. Vedel som, že sa chcem z bahna vyhrabať. Táto myšlienka sa
mi zapáčila.
Prechodovým bodom a prejavom, kedy vedomie padlo a prejavuje sa najmä
jej temná strana, bola nie tak dávna kozmická katastrofa, kedy sa
solárny Saturn stal Čiernym slnkom. Zlatý vek sa zmenil na temný vek.
Svet prekročil akýsi predel a upadol do štádia "neuvedomenia". Saturn sa
zdá byť preto temný, lebo aj ľudstvo samotné je veľmi temné. Poznanie
spí v temnotách.
Saturn som nevnímal nejako konšpiračne. Pozeral som sa na neho z
nadhľadu. To, čo nazývame Ilumináti - Osvietení, sú strážcovia poznania,
a strážia ho veľmi dobre. Tí podliehajú priamo Saturnu. Démoni, známi
aj ako padlí anjeli, sú tiež strážcami poznania. A sú naklonení temnote,
temnej strane vedomia. Pochopil som to tak, že oni sú akousi vedomou
prekážkou, že je to všetko len kozmická hra. Okultná symbolika je
chytrým odkazom vedomia k poznaniu. Saturn (hlavný padlý anjel), démoni a
Ilumináti stoja na hranici medzi dualitou a jednotou a taktiež medzi
prejaveným a neprejaveným svetom, respektíve sú chránencami tejto
hranice. Považujem ich za skúšku týkajúcu sa každého z nás. Ak by som to
vyjadril metaforicky, Ilumináti stoja pred démonmi a démoni stoja na
stráži pred Saturnom.
Napokon som v zmenenom stave vedomia dorazil k hranici vedomia. Prvú
hranicu tvoril pentagram - symbol mikrokozmu, akási hraničná predsieň.
Keď som ním prešiel, dorazil som k hexagramu - k symbolu makrokozmu,
ktorý reprezentuje samotný Saturn. Keď som prechádzal Saturnom, dostal
som sa do úplnej extázy. Srdečné energetické centrum vzplanulo. Jej
symbolom je hexagram ako symbol duality tvoriacej zároveň jednotu a
chápal som, prečo to tak je. Srdečná čakra je kľúčom k jednote, k
nekonečnu. A takisto som chápal význam tretieho oka, s ktorým sa Saturn
spája.
Rozmýšľal som, prečo zrovna Saturn je strážcom brány. A napadlo mi, že
je to preto, že vyzerá ako obrovské oko. Oko vedomia, ktoré samé seba
pozoruje. Oko je symbolom vševedúcnosti a vševidenia. A tretie oko,
ktoré je energetickým centrom v ľudskom tele, konkrétne v mozgu, je
veľmi úzko napojené na Saturn, preto tá symbolika Horovho oka ako
symbolu tretieho oka a Saturnu. Horove oko je "súčasťou" ľudského mozgu.
Cítil som silnú žiaru v ňom. Niekto by povedal, že sa otvorilo.
Saturn je kľúčom k pochopeniu vedomia a býva zobrazovaný aj ako dva
kľúče, ktoré reprezentujú dualitu. Keď som bez strachu preletel
Saturnom, poďakoval som mu, že ma pustil a že som vďaka nemu zažil
skúsenosť úplnej extázy.
Za Saturnom je to, čo sa nazýva jednota, "výstup" z duality. Každý raz
musí prejsť strážcom brány, ktorým je Saturn. Keď som ním prešiel, začal
som kričať "ježišmária, ako to, že som to celý ten čas nechápal?". Teda nechápal som to predtým na vedomej úrovni.
Začal mi dokonca dávať zmysel aj pojem "láska", voči ktorému som veľmi
skeptický, pretože toto slovo bolo pokriveným vedomím veľmi zneužité.
Nekonečná láska sa mi zdala teraz ako úplne normálna a prirodzená vec a
zámerne som sa chápaniu tejto veci otvoril. Nič iné mi ani neostávalo.
Pri zamyslení sa nad tarotom som dospel k tomu, že tarotový Blázon, prvá
karta v tarote, respektíve vo Veľkej arkáne, reprezentuje vedomie vo
svojej neprejavenosti, vo svojej nekonečnosti. Tarotový Mág je prejavený
Blázon, "zhmotnené" vedomie. Mág sa stretáva s Veľkňažkou, ktorá ho
zasvätí do sveta duality; Veľkňažka sa obklopuje Šalamúnovými stĺpmi,
ktoré prezentujú svet dvojakosti. Tarotová Cisárovná je už úplným
prejavom tejto duality a značí tvorenie, svet predstáv, plodnosť;
tehotná Cisárovná je Veľkňažka oplodnená Mágom.
Z Mága sa stal tarotový Vladár. Ľudské bytosti reprezentované tarotovými
Milencami boli pomocou Vladára v podobe solárneho anjela - demiurga
Saturna privedené do sveta duality reprezentovaného tarotovým Vozom, na
ktorom sa Vladár preváža. Vladár sa spolu s Cisárovnou stali vládcami
skrytého poznania a duality - táto moc je reprezentovaná tarotovou
kartou s názvom Sila. Tarotový Vladár a Cisárovná a ich rôzne obdoby
reprezentujú dualitu a sú kľúčom k Saturnu.
Zážitok trval asi dve hodiny. Vstal som síce po tých dvoch hodinách z
postele, ale vízie sa vyplavovali ďalej a myslel som si, že to nebude
mať konca. Spamätanie sa pokračovalo ešte dlho.
